100BB - 2. edícia
Marián Oráč
Tento rok som trasu pozmenil, aby obsiahla ešte viac krajinných výhľadov a splnila parametre hodnotnej a rýchlej stovky v okolí mojej rodnej banskobystrickej hrudy.
V deň štátneho sviatku, 8.5.2021, sme odštartovali v trojici: Jozef Schvarcz, Mário Jánoš a Marián Oráč. Dohodnutý zraz o 5:30 mi chlapci nechali vychutnať si v chvíľkovej samote, a potom sa takmer spoločne dovalili. Mário vyveštil z dlane, ako bude, a šli sme.
Beh sme začali pôvabnými “tajovskými bokmi” Suchého vrchu, potom stretnutím so pštrosom strážiacim Pony farmu. Cesta rýchlo ubehla a my zrazu zbiehame do Malachova na rannú kávu k Jožkovej manželke Zuzke. Dlho sa nezdržíme. V stúpaní na Pršany sa nám ukazuje cieľová pasáž dnešnej trasy a odhadujeme čas v cieli. Jej najvyšší bod prebehneme s ľahkým úsmevom a valíme do “vlniek” od Ortútskeho jazierka cez lúky nad Tajovom až do Riečky.
Klasickú dilemu ultrabežcov, keď mozog chce zostať na občerstvovačke a duša ísť, napokon vyhráva duša. Sme rýchlejší ako náš hlásený časový odhad, a preto si chvíľu vyhrievame spotené chrbáty na slniečku, kým príde Miška s občerstvením.
Po stúpaní do Riečanského sedla nás čaká “legendárny McAdamov úsek” smerom do Jakuba. Od gotického kostolíka v Jakube na Španiu Dolinu by asi bola nuda, keby som netrafil čelom konár. Chalani si preopakovali zásady antiseptického ošetrenia povrchových zranení a v štýle, kto má škodu, má aj posmech, fičíme ďalej. Skoro nám ani nedošlo, že najdlhšie stúpanie trasy na Šachtičke skončilo a sme v polovici cesty. Preklápame do zbehov smer Fuggerov dvor. Mário začína zaostávať. Na Fuggeráku dávame kávovú polievku namiesto objednaného doppia. Nevadí, zjeme.
Ja sa veľmi teším na novú sekciu trasy smerom na Podkonice a Slovenskú Ľupču. Občas čakáme Mária, ktorý podáva čím ďalej tým bojovnejší výkon. V Ľupči nas víta Bobek s teplým vývarom, kávou, dyňou a inými dobrotami. Klasickú dilemu ultrabežcov, keď mozog chce zostať na občerstvovačke a duša ísť, napokon vyhráva duša. V Driekyňskej doline kolektívne meníme trasu na prapôvodný variant smerom na Povrazník.
Ak sa po hodine šliapania do kopca po neoznačených lesných cestách trošku opustíte a zrazu sa vám nečakane naskytne jeden z najkrajších pohľadov na Slovensko, tak viete, že všetko je fajn. Dole legandárna Ľubietová, pred nami majestátna Poľana, pod nohami parádny asfalt a na dohľad Povrazník. Čuch nám dráždia nádherné trávnaté lúky so zakvitnutými čerešňami. Za Povrazníkom smerom na Poniky sa Máriovi dalo bežať už iba sporadicky.
Spoločne sme začali a spoločne sme na Ponikách po 90 km aj skončili. 100BB napísalo druhý diel, a ak zdravie dá, budeme sa tešiť na tretí ročník - už možno aj s Vami. :-)
Ak Vás 100BB zaujalo, krátje video je na YouTube link https://youtu.be/sJ2hogMvOMY
.jpg){kind=logo}
