BARBORSKÁ CESTA
Minulý týždeň pútal našu pozornosť bežecký projekt, ktorého dejiskom bola Barborská cesta. Trojica bežcov - Dušan Krajčovič, Jozef Schvarcz a Mário Jánoš - vyrazila 31. októbra o druhej hodine popoludní z Banskej Bystrice na trasu dlhú 188 kilometrov (údaj z live trackingu až 193 km) s celkovým stúpaním takmer 6000 metrov.
Pomocou live trackingu sme mohli trojicu bežcov sledovať takmer počas celej ich cesty po miestach spätých s baníckou históriou Slovenska. Svoje úsilie zavŕšili spoločne s podporným tímom a sprievodnými bežcami na námestí v Banskej Bystrici po 29 hodinách a 53 minútach. Fantastický výkon, ku ktorému gratulujeme! Mário, Dušan a Jozef ochotne súhlasili, že o svojom behu prezradia čosi viac. Výsledkom je rozhovor, ktorý si môžete prečítať na nasledujúcich riadkoch.
Prečo Barborská cesta?
Mário: Nápad to bol môj - a tento fakt mi bol v poslednom čase obzvlášť často pripomínaný - najmä v posledných hodinách samotného behu. Pred niekoľkými rokmi pri bežných prechádzkach a behoch po okolí začala moju pozornosť pútať kade-tade voľne umiestnená žlto-čierna vežička. Keď som ju potom zase videl v ďalších dvoch okresoch, tak to už naozaj naštartovalo moju zvedavosť a rýchly googling dal odpoveď o čo sa tu presne jedná. Bol to taký ten okamih očarenia človeka myšlienkou, keď všetko v okamihu do seba zapadlo, a v skutočnosti otázka "či (to chcem zabehnúť)?" nemala ani zmysel. Bolo to už len "kedy?" a "ako?". Jeseň prišla s ohľadom na vývoj kondície ako asi najvhodnejšie obdobie roka na realizáciu pokusu. Šlo len o to počkať si na rok s peknou dlhou a suchou jeseňou, zostať na konci sezóny zdravý, a aj nejako pretekovo "neopotrebovaný". A po dvoch rokoch odkladu prišiel tretí, kedy sa tieto podmienky zdali byť splnené - to bol čas konať.
Jozef: S myšlienkou prebehnúť Barborskú cestu sa už dlhšie pohrával Mário. Mne to spomenul niekedy minulý rok počas jedného behu na Kozlinec, čo je posledný väčší vrchol Barborskej cesty. Začiatkom tohto roka sme sa bavili, že by sme to mohli skúsiť prebehnúť túto jeseň. Po tomto roku plnom pretekov som si myslel, že to presunieme na ďalší rok. Avšak prišiel týždeň s dvomi dňami voľna a tam dvojdňové okno, kde Aladin hlásil pekné počasie, a Máriovi nebolo viac treba.
Dušan: Bol to Máriov nápad. Ja som sa pridal len na poslednú chvíľu, aj keď som vedel už dlhšie že to plánujú prebehnúť. Rozhodol som sa až v pondelok, keďže som v sobotu bežal Prešporský Ultrapunk. Nebolo isté, či budem mať dosť energie, a nemám ženu, ktorá by mi vyhovorila takúto vec po stovke bežať. Barborskú cestu poznám veľa rokov od kedy vznikla, lebo značenie bolo ešte pred oficiálnym otvorením, ale doteraz som ju nešiel, aj keď som to plánoval už dávno, no bez podpory, sám, len spacák a kopec odvahy.
Na cestu ste sa vydali pod hlavičkou neformálneho bežeckého klubu UltraBoB, ktorého názov sa objavuje už pomerne často v štartovkách ultra aj iných behov. Môžete nám klub predstaviť?
Mário: Toto má svoj veselý príbeh samozrejme tiež. Celý by bol zrejme dlhý a nudný, skrátene sa jedná o variáciu na akronym BVB, čo je skratka od Beh večernou Bystricou. Je to otvorená neformálna bežecká verejná akcia, ktorá už pomerne dlho a pravidelne spája cestných aj trailových bežcov do skupiny, ktorá spolu každú stredu - a prekvapivo - večer pobehuje Banskou Bystricou. Pri voľnom klábosení počas dlhého spoločného behu, ako to už býva, sme sa s tým začali nenásilne pohrávať, ohýbali to v zmysle, že sme asi tiež bežci teda si zaslúžime svoju skratku. Behávame prevažne okolo Bystrice, behávame ultra trail, a tak sa to nejako samo organicky sformovalo a uchytilo ako Ultra Bežci okolia (Banskej) Bystrice - Ultra/BoB. Včera večer, po zrejme poslednej "oficiálnej" akcii sezóny, sme sa dokonca pokúsili aj o ustanovujúcu členskú schôdzu klubu - bez dlhšieho rozvádzania však musím skonštatovať, že z toho bolo nakoniec oficiálne DNS. Naďalej teda zostávame "neformálny" :)
Jozef: Je to zoskupenie priateľov, ktorí radi behajú a väčšina z nich beháva ultra. Kedže sme všetci z Bystrice a behávame v jej okolí vznikol názov Ultra/BoB. Ako Mário píše, názov vznikol pri jednom dlhšom behu a uchytil sa.
Dušan: O tom veľa neviem aj keď sme mali nie len jedno stretnutie, ja sa radšej prebehnem ako by som veľa kecal. Názov je dohodnutý Ultra/BoB, UltraBoB, #ultrabob, nuž aj je tu nás dosť ultra bežcov z okolia Bystrice.
Aký spôsobom ste váš beh plánovali? Počítali ste aj s pomocou podporného tímu?
Mário: Plánoval som tiež ja, mal som to v hrubých rysoch pripravené a premyslené, keď som to ľuďom z kolektívu prezentoval ako nápad, projekt, zámer. Trasa je pevne daná, tam nebolo čo riešiť, rozhodovalo sa len o spôsobe prebehu. Inšpirovali ma hlavne veľké počiny legiend ultra scény ako Scott Jurek alebo Karl Meltzer na Appalachian Traile, a podobné projekty. Z ich rozhovorov a podcastov, ktoré po týchto akciách vznikali som si sformoval predstavu "intenzívnej podpory", a princípy, ako takéto niečo naplánovať, s čím rátať, ako to realizovať. Človek sa má proste učiť od najlepších. Samozrejme pomohli aj vlastné skúsenosti - ak to mám dobre spočítané, toto bol môj jubilejný 40-ty ultra beh. Nemenej dôležitá bola tiež doterajšia účasť na akciách SUT či už ako pretekár alebo dobrovoľník. Potom človek vie čo áno a čo nie, čo sa môže stať a s čím sa naopak vôbec netreba trápiť. Myslím si, že to dokopy veľmi pekne zafungovalo, a v rámci realizácie, okrem v podstate prirodzeného zlyhania ľudského faktoru, nebolo slabého miesta. Musím touto cestou veľmi oceniť a poďakovať všetkým členom tímu - nikoho nebolo treba ani len žiadať, sami sa hlásili, či bežať, či pomáhať. Až tak veľký záujem som úprimne nečakal a veľmi ma to potešilo. Finálne prípravy potom trvali už len pár dní, a začali sa až keď bolo evidentné, že ak vydrží počasie, tak fakt ideme do toho. To už potom bolo najmä o tímovom brainstormingu, vychytávaní slabých miest a zadelení rolí. Nakoniec každý niečím prispel, až s toho bola jedna parádna ultra trail party, a až ma udivuje, ako si to podľa ich rozprávania crew a paceri užívali! A prakticky všetko sa podarilo.
Jozef: Naplánoval to Mário. Vytvoril podrobný itinerár, ktorým sme sa riadili počas celého behu. Mišo dal dokopy gpx z jednotlivých úsekov cesty, ktorý nám slúžil na navigáciu. S nápadom realizovať to v tomto termíne prišiel asi predchádzajúcu stredu štýlom: „Budúcu stredu a štvrtok by malo byť pekne, mohli by sme dať tú Barborskú.“ Sľúbil som sa s tým, že mu dám ešte v piatok vedieť, keďže to mám v robote dosť hektické a ešte som nevedel, či stíham dokončiť projekt. Samozrejme to začal hneď plánovať ako istú vec. Predostrel vec členom klubu a tí sa hneď s nadšením do toho vrhli. To je myslím krása toho klubu. Skoro všetci sa s radosťou zapojili do príprav a realizácie projektu, či už ako podporný tým alebo ako paceri. Nakoniec keďže každý z nich beháva, prebehol určitú časť trasy s nami. Týmto sa im všetkým chcem poďakovať za pomoc a podporu a za hodiny strávené s nami buď priamo na mieste alebo tým ktorí sa nemohli zúčastniť, za to že nás z diaľky podporovali.
Dušan: Na porade deň pred behom mi bolo jasné, že je všetko naplánované, aj podporný tím. Dúfal som že mi dajú niečo jesť, keďže som si len ďatle a pár drobností stihol kúpiť.
Čo vás z celej vyše 190 km dlhej cesty najviac očarilo?
Mário: Celý ten beh a deň bol čarovný, to sa veľmi ťažko vyberá "naj". Z miest za spomienku rozhodne stojí výhľad od rozhľadne na Krahulskom Štíte, nad nočnou a rozžiarenou Kremnicou. Úžasné bolo svitanie v Banskej Štiavnici pod Kalváriou, kde ma tam na námestí tiež čakali moji rodičia s bratom, ktorý si to napriek krutým ranným hodinám nechceli nechať ujsť a prišli s termoskami čaju a eeehm.. rumom. Nočný beh po miestach môjho detstva. Náhodný filmár na jednokolke. Neplánované pohostenie a espresso (!) v penzióne Stefanshof od pána Slašťana - autora myšlienky Barborskej cesty. Podarilo sa nám dať 100 míľ v limite jedného dňa - WS Silver Buckle ;) . No najočarujúcejšia situácia pre mňa bola, keď sa nás spontánne a neplánovane rozhodla sprevádzať na trase neohlásená pejserka - moja manželka Katka, ktorá s nami ako bežec - začiatočník potiahla úctyhodných 14 km.
Jozef: Najviac spomienok vo mne zanechala tá spolupatričnosť a nadšenie ľudí. Ako to všetko s nami prežívali a podporovali nás. Obdivujem a ďakujem im za to. Manželke Zuzke, korá to za mňa celé s Máriom doladila a odbehla s nami prvých vyše 20 km na Staré Hory a potom celú noc robila s Mišom podporný tím, ktorý nás ešte pred tým odpaceoval z Kordík do Kremnických baní. Mariánovi, ktorý s nami bežal celú noc. Katke a Joxemu, členom „denného podporného tímu“, ktorí nás paceovali celý štvrtok. Bez týchto ľudí by sme to nedali a ak áno, tak len s veľkými problémami. Ale obdiv zasluhujú aj chalani s ktorými som to celé bežal. Aj keď boli krízy, vedeli sme sa ešte smiať a robiť si zo seba srandu. Poniektorí po prebdenej noci na nohách dokázali robiť stojky na rukách, šprintovať po takmer 140 km pred radarom na začiatku ktorejsi dediny, či ho radar namerá :-)
Dušan: Najviac ma očarili cestné radary v malý dedinkách a nádherné výhľady hlavne na Kremnicu a Banskú Štiavnicu.
Pocit po takmer 30 hodinách na námestí v Banskej Bystrici?
Mário: V živote som asi ešte nikdy nebol tak veľmi unavený, ani po Orobie UT, ani po UTMB, fakt! No, možno to nie je fakt, len ultra krátka ultra bežcova pamäť, ale pripadalo mi to tak. Bol som veľmi spokojný, že sme traja vyrazili a traja aj dokončili, na to som priam hrdý - lebo sme si dokázali navodiť atmosféru a podmienky tak, že nepripadalo do úvahy nejaké odstupovanie. Dušan tri dni po 100k pretekoch, my s Jozefom 10 dní po pre mňa tvrdej a rýchlej MKV, všetko ešte bolelo a protestovalo, no myseľ a mentálne nastavenie je proste nad telom. A keď sme na hvezdárni Vartovka uvideli, že na námestí nám treba byť do 30 minút ak chceme byť "sub 30", a že sme dokázali zrýchliť po takmer 190 km na päťkové tempá, vybehnúť schody (!) a zrýchľovať až šprintovať DO KOPCA (!!!) na námestie, to bolo také prekvapenie, až sme šokovali celý náš tím (sediaci si ešte v kľude v cukrárni), zaskočili sme tým samých seba, a ja som tú záhadu, kde sa na to vzali sily vlastne ešte asi nespracoval.
Jozef: Radosť. Že sme to dokázali a máme to za sebou. Dokonca, že sme z Vartovky po takmer 190 km, dokázali šprintovať až na námestie a to len preto, že Mário na Vartovke spomenul, že ak to dáme pod pol hodinu, tak to máme pod 30 hodín. Možno sa to zdá malicherný dôvod vzhľadom na ten celkový čas, ale nás to dokázalo nakopnúť a prekvapiť, kde sme zobrali toľko energie aby sme to tým šprintom do cieľa dali. Chcel by som napísať, že som cítil únavu, ale tú som cítil už x-hodín predtým.
Dušan: Dali sme to, zažili sme toho možno toľko ako na troch stovkách dokopy. Posledných 30 km nebolo ľahkých pre mňa lebo ma dosť noha bolela a nejak sa mi moc nedalo jesť ani piť ale keď sme šli už z Vartovky (predposledné zastavenie) dole kopcom po chodníkoch, ktoré poznám takmer naspamäť išlo to zrazu samo. Je super, že som sa mohol pridať a vďaka celému podpornému tímu a aj spolubežcom a ich rodinám.
Čo by ste chceli odkázať prípadným nasledovníkom?
Mário: Už je to klišé, ale: Netreba chodiť vždy len von hľadať a behať pekné dlhé traily, aj keď aj to je krásne. Nie je to tu u nás všetko ideálne, čo si budeme hovoriť, ale prírodu máme úžasnú, kopce strmé, výhľady úchvatné, nadšených a príjemných ochotných ľudí tiež. Táto trasa, so svojím excelentným značením, myšlienkou aj lokalitou určite stojí za pozornosť. Myslím si, že sme nastavili solídne FKT, ale je u nás dosť ľudí, čo to vedia dať lepšie. Rekordy sú na to aby sa prekonávali - poďte do toho! Ešte si aj užijete kusisko krásneho stredného Slovenska.
Jozef: Ak budú chcieť, nech idú do toho. Je tam veľmi veľa pekných miest, ktoré sa oplatí vidieť.
Dušan: Je to dlhá dobrodružná historická cesta v strede Slovenska dokonca aj Európy a podľa mňa by sa to mohlo dať zabehnúť o dosť rýchlejšie ako sme šli, tak o tretinu. Veľa šťastia na ceste.
Ďakujem vám za rozhovor a prajem veľa šťastia v ďalších famóznych projektoch aj pretekoch a veľa radosti z ultrabehu :-)
Viac fotiek nájdete v tomto fotoalbume.
Video "Barborská cesta na jeden záťah":
Viac o Barborskej ceste sa dozviete na:
www.facebook.com/barborskacesta
Foto: UltraBoB
.jpg){kind=logo}
