Zápisky z ciest: Cappadocia Ultra-Trail
Majo Priadka
Samotná cesta na ultrazávod do Turecka začínala zaujímavo. René mi volal asi tri hodiny pred odletom, že nemože nájsť pas. Nakoniec sa našťastie našiel u neho v práci a s pomocou kolegov a manželky stihol prísť na poslednú chvílu na letisko Wien. V Istanbule mu potom našli nožík v príručnej batožine, ktorý mu zabavili, našťastie bez komplikácií. A nakoniec mne prehľadávali batoh v Nevsehíre a čudovali sa, že v krabici prevážam dozreté banány. Vraj som asi prvý, čo do Turecka vezie banány :D Podvečer sme konečne dorazili na hotel, ubytovali sa a išli sme sa do mesta zaregistrovať. K povinnej výbave nám chýbali bežecké boty, takže ráno sme sa tam opať vrátili a registráciu dokončili. Ešte večer cestou na hotel som si kúpil v obchodíku veľké balenie sušených marhúľ a začal som ich tlačiť. Že to nebol najlepší nápad, som zistil až ráno. Už len prísť na štart je niekedy dosť náročné ;-)
S Reném sme sa snažili dostať čo najbližšie dopredu k štartovacej čiare, kde už bola dobrá tlačenka, keďže sme boli zmiešaní aj z bežcami na kratšiu vzdialenosť. Štart bol divoký a chalani nastavili rýchle tempo. Po chvíli sa mi podarilo predrať sa dopredu a mal som na dohľad prvých bežcov. Vpredu bežal balík piatich a ja s malým odstupom za nimi.
Keďže sme boli zmiešaní z dvoch tratí, netušil som koľký som v poradí. Tempo bolo na mňa prirýchle, nevedel som to udýchať, čo sa prejavilo už na druhej občerstvovačke. Telo signalizovalo menším chvením, že ak nespomalím, tak možno ani nedokončím závod. Chalani mi utiekli a začínali ma dobiehať ďalší bežci. Prepadol som sa asi na 12. miesto - už som to ani nepočítal, ale na psychickej pohode mi to nepridalo. Dosť som sa vytrápil od 25. po 50. km, asi som prepálil štart.
.jpg)
Začal som si hopsať svoje a obdivoval krásu prírody, nádherné kamenné útvary, domčeky vytesané v skalách, výnimočné prírodné divy, ktoré sa vyznačujú najmä rozprávkovými komínmi a sú jedinečným kultúrnym dedičstvom. Aj ma začalo mrzieť, že som na trati nemal so sebou foťák, ale tímy fotografov a kameramanov na nás čakali na viacerých miestach.
No a mne sa medzitým zlepšoval stav a postupne som asi od 50. kilometra začal pridávať, čo sa čoskoro prejavilo a začal som postupne dobiehať bežcov.
Na občerstvovačkách boli všetci veľmi milí a ochotní mi so všetkým pomocť. Mal som zarobené vlastné gély, takže som dopĺňal iba vodu, colu a ovocie. Po obede sa trochu zatiahlo, nepálilo už tak slniečko. Trochu aj spŕchlo, bežalo sa ešte lepšie.
Trať bola geniálne značená, dobre boli zorganizované prechody cez cestu. Polícia, bareťáci aj so samopalmi zastavovali premávku. No večer, keď som pribiehal do mesta potme, tak sa mi podarilo zakiksovať - nezbadal som značku pri podchode, odkiaľ sa vybiehalo hore na kopec a potom do cieľa. Tak som sa ešte raz otočil na kruháku a potom mi to ukázal usporiadateľ. Už som bol dosť unavený a nesústredil som sa. Medzitým ma predbehol ešte jeden bežec. Celkovo som dobehol na 5. mieste.
Bol to krásny výlet v nádhernej krajine.
Veľké poďakovanie patrí René Mrázovi za organizáciu cesty a za pomoc, ešte raz ďakujem.
Foto a video: Cappadocia Ultra-Trail, Goshots.net, Filiz Köprülü
Partnerom tímu SLOVAK ULTRA TRAIL TEAM je RunningPro
.jpg){kind=logo}
