Ultra výzvy & Ultra projekty

Tento článok budeme priebežne dopĺňať a aktualizovať. Pre bližšie informácie o FKT pozrite stránku www.fastestknowntime.com. Ak máte návrhy na opravy údajov alebo na doplnenie uvedených informácii, napíšte nám prosím mail na svk.ultratrail@gmail.com. Ďakujeme. :-)

Turistické magistrály a trasy

CESTA HRDINOV SNP (763 KM / +31800 M)

Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Devín. Od Bradla (Štefánikova mohyla) ide súbežne až po Biely kríž aj ako Štefánikova magistrála. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945 (zdroj: Wikipedia). Mnoho užitočných informácii nájdete na webe https://cestasnp.sk. Mapu nájdete na webe Hiking.sk (smer Devín - Dukla)

V roku 1992 medzi 19. a 25. septembrom Rudo Pado prešiel cestu Hrdinov SNP za necelých 7 dní. Ide o najrýchlejší čas prechodu celkovo a najrýchlejší čas bez supportu v smere z Dukly na Devín. Viac informácii sa dočítate v článku na webstránke Vetroplachmagazin.sk a taktiež v rozhovore.

V sobotu 2. júla 2022 sa vydal spod hradu Devín na červeno značenú diaľkovú trasu naprieč Slovenskom Branislav Filo, a to v sebestačnom štýle (self-supported). Po náročných 9 dňoch, 16 hodinách a 8 minútach Braňo prišiel do cieľa svojej cesty v Duklianskom priesmyku. Krásny výkon! Ide o najrýchlejší self-supported prechod SNP-čky v smere západ - východ a zároveň o druhý najrýchlejší self-supported prechod celkovo! Braňovu reportáž si môžete prečítať TU.

Cestu hrdinov SNP v smere z Devína na Duklu so supportom zdolal najrýchlejšie Mikuláš Kéri. V rámci tímového pokusu XXX (s Patrikom Hrotekom a Ivanom Mudroňom, 25.7.-1.8.2020) dobehol na Duklu za 7 dní a 12 minút. O tejto akcii si môžete prečítať v reportáži Patrika Hroteka. Ivan Mudroň má na konte krásne výkony na Ceste hrdinov SNP v oboch smeroch (so supportom), v roku 2018 ju v smere z Dukly na Devín dokončil za 8 dní, 16 hodín a 54 minút, v roku 2020 spolu s Patrikom Hrotekom dokončili cestu z Devína na Duklu za 7 dní, 8 hodín a 28 minút (Miki Kéri záverečný úsek zdolal o 8  hodín a 16 minút skôr).

Cestu hrdinov SNP v smere z Dukly na Devín so supportom najrýchlejšie prebehol Pavol Porubčan. V roku 2020 (16.-23. mája) sa mu to podarilo za 7 dní, 12 hodín a 31 minút. O jeho ceste Slovenskom si môžete prečítať v tomto článku.

V júni 2021 sa vydala na Cestu hrdinov SNP v smere Dukla - Devín Soňa Kopčoková v sebestačnom štýle (self-supported). Vo štvrtok 17. júna Soňa dobehla na Devín a zavŕšila tak svoj nádherný výkon v celkovom čase 11 dní, 15 hodín a 30 minút. Stanovila tak najrýchlejší ženský čas na SNPčke a zároveň najrýchlejší čas pre štýl self-supported medzi ženami. O jej ceste si môžete prečítať v tejto reportáži.

Najrýchlejší čas pre Cestu hrdinov SNP v smere z Dukly na Devín so supportom medzi ženami stanovila v roku 2019 Júlia Batmendijnová. V dňoch 8.-19. augusta sa jej podarilo trasu absolvovať za 11 dní, 17 hodín a 52 minút. O jej rekorde sa dočítate viac v článku na webe Vetroplachmagazin.sk.

VÝCHODOKARPATSKÁ MAGISTRÁLA (247 KM / +10527 M)

Východokarpatská magistrála je turistická magistrála na východe Slovenska, ktorá spája obec Ubľa s vrcholom Minčol v pohorí Čergov. Vedie prevážne po hranici Bukovskými vrchmi, Nízkymi Beskydmi a Čergovom. Ide o náročnú výzvu, k čomu veľmi prispieva odľahlosť väčšiny trasy.

V júni 2022 Východokarpatskú magistrálu v self-supported štýle zdolali spoločne Soňa Kopčoková a Veronika Štefúnová. O ich prechode Východokarpatskej magistrály sa dočítate viac v článku na Svět běhu. K téme si môžete vypočuť aj podcast (odkaz).

RUDNÁ MAGISTRÁLA (240 KM / +10000 M)

Rudná magistrála je lákadlom pre mnohých turistov a rôznych tulákov. Spája mesto Zlaté Moravce s vrchom Stolica (pozri mapu), pričom prechádza cez mestá ako Nová Baňa, Banská Štiavnica, Detva a pohoria ako Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Javorie, Ostrôžky, Poľana, Veporské vrchy, Muránska Planina a Stolické vrchy. Rudná magistrála a jej príroda má bohatú históriu už z čias Uhorska. Lemuje banské mestá a miesta Slovenského Rudohoria, kde sa ťažili rôzne rudy, suroviny, najmä v okolí Novej Bane a Banskej Štiavnice. 

Počas 18.-19. septembra 2021 Rudnú magistrálu v smere východ-západ prebehol v sebestačnom štýle Pavol Porubčan. Zdolanie trasy mu trvalo 38 hodín, 54 minút a 42 sekúnd! Jeho fantastický výkon je absolútne najrýchlejším prebehom Rudnej magistrály v smere Stolica - Zlaté Moravce (celkovo aj v štýle self-supported).

Najrýchlejší čas v smere Zlaté Moravce - Stolica so supportom má na konte tím XXX, teda Patrik Hrotek, Ivan Mudroň a Mikuláš Kéri. Počas 8. a 9. mája 2020 sa im podarilo zdolať trasu za 45 hodín a 46 minút. O ich behu si môžete prečítať TU.

Počas 24.-26. apríla 2021 Karin Vargová Ursínyová, Lenka Sentkerestiová, Filip Varga a Martin Škrabák bežali Rudnú magistrálu v smere Stolica - Zlaté Moravce. Po 59 hodinách a 15 minútach svoju cestu zakončili pri žel. stanici v Zlatých Moravciach. Lenka trasu dobehla spoločne s partiou, avšak predtým musela pre zdravotný problém vynechať niekoľko kilometrov, čo nijako neznižuje hodnotu jej výkonu. Trom bežcom - Karin Vargovej Ursínyovej, Filipovi Vargovi a Martinovi Škrabákovi sa podaril najrýchlejší prebeh Rudnej magistrály v smere Stolica - Zlaté Moravce so supportom a Karin si pripisuje najrýchlejší čas v kategórii žien so supportom pre Rudnú magistrálu.

Rudnú magistrálu so supportom v smere Stolica - Zlaté Moravce začiatkom septembra 2019 prebehla trojica Emil Páleník, Martin Dávid a Roman Babulic za 63 hodín a 1 minútu. Video z ich vydarenej spoločnej akcie (so supportom) nájdete TU.

BARBORSKÁ CESTA (188 KM / +6000 M)

Barborská cesta je turisticko poznávacia trasa, ktorá spája banské pamiatky a celý rad aj  iných zaujímavostí v oblasti stredného Slovenska. Jej začiatok a koniec je v Banskej Bystrici. Na Barborskej ceste  sa nachádza 29 symbolických zastavení – miest, ktoré sú z hľadiska banských, historických, prírodných, religióznych, kultúrnych a technických hodnôt významné a stojí za to zastaviť sa pri nich.

31. októbra 2018 vyrazili na Barborskú cestu Mário Jánoš, Dušan Krajčovič a Jozef Schvarcz. Podarilo sa im ju prebehnúť so supportom za 29 hodín a 53 minút. O ich akcii si môžete prečítať TU.

V decembri 2021 sa vydala na Barborskú cestu Soňa Kopčoková spolu s Jánom Ondrejkovičom a Martinom Minaroviechom. Ich cesta v náročných podmienkach (self-supported) trvala tri dni a môžete si o nej prečítať TU.

ZÁHORÁCKA MAGISTRÁLA (104 KM / +1743 M)

Záhorácka magistrála je turistická magistrála na Slovensku, spájajúca Skalicu s obcou Závod. Trasa magistrály je značená červeným turistickým značením a vedie južnými výbežkami Bielych Karpát, okrajom Myjavskej pahorkatiny a Chvojnickou pahorkatinou.

Záhorácku magistrálu so supportom v smere Skalica - Závod 5. decembra 2015 prebehli Mikuláš Kéri a Mário Jakúbek s výsledným časom 11 hodín a 34 minút. Išlo o prebeh v rámci komunitnej Záhoráckej stovky. Zo žien túto trasu rovnako so supportom a pri rovnakej príležitosti najrýchlejšie zdolali Elena Jánošíková a Martina Šmidová s časom 18 hodín a 28 minút.

CESTA MÁRIE SZÉCHY (83 KM / +2300 M)

Cesta Márie Széchy je turistická trasa vedúca pohoriami Muránska planina a Cerová vrchovina. Magistrála je značená červeným turistickým značením a je pomenovaná po Márii Séčiovej (maď. Széchy), manželke Františka Vešeléniho, a spája Muránsky a Fiľakovský hrad. Ide o najdlhšiu hradnú cestu na Slovensku (FB stránka).

Cestu Márie Széchy v smere Muránsky hrad - Fiľakovo 4. apríla 2020 prebehol Lukáš Konc (so sprievodom) za 12 hodín a 57 minút. Zo žien sa o aktuálne najrýchlejší čas na tejto trase 24. apríla 2021 postarala Henrieta Pulenová, ktorá ju so supportom prebehla v smere z Muránskeho hradu pod Fiľakovský spoločne s Martinom Detvajom, Pavlom Hlozákom a Jozefom Ostrihoňom za 13 hodín a 47 minút.

Výzvy

KORUNA TURCA (208 KM / +11000 M)

Okruh (trasa) so štartom v Šútove a s cieľom v blízkych Krpeľanoch, ktorý vedie cez Malú Fatru, Žiar, Kremnické vrchy a Veľkú Fatru. Okrem extrémnej náročnosti je potrebné pri plánovaní prihliadať aj na obmedzenia nočného pohybu na území národných parkov.

Korunu Turca zrýchleným presunom (self-supported) zdolal počas 24.-25. augusta 2017 Richard Pouš za 42 hodín a 30 minút. Postupoval proti smeru hodinových ručičiek v sebestačnom štýle. Reportáž z jeho Koruny Turca nájdete TU.

Lenka Hiklová absolvovala Korunu Turca v máji 2022 spolu s Andrejom Orogvánim za 64 hodín. O ich prechode Korunou Turca si môžete prečítať TU. Lenka tak má na konte najrýchlejší čas self-supported v kategórii žien.

Najrýchlejší čas v sebestačnom štýle (self-supported) v kategórii mužov patrí Patrikovi Hrotekovi, ktorý počas 11.-12. júna 2021 zdolal Korunu Turca v smere hodinových ručiček za 38 hodín a 21 minút.

STRÁŽOVSKÁ VÝZVA (163 KM / +8700 M)

O čom Strážovská výzva je? O viac ako 160 kilometroch turistických chodníkov v krásnom prostredí Strážovských vrchov prepojených do jednej náročnej trasy - okruhu so začiatkom a koncom v Uhrovci (pozri mapu). O výzve ich zdolania do 44 hodín. O zážitku, ktorý bežec či diaľkoplaz prežije sám, alebo so svojimi kamarátmi. Nejde o organizované preteky, ani o verejné športové podujatie.

Najrýchlejší čas v sebestačnom štýle (self-supported) v kategórii mužov patrí Pavlovi Porubčanovi a Martinovi Hudákovi, ktorí počas 22.-23. októbra 2020 zdolali Strážovskú výzvu za 25 hodín a 54 minút. Druhý najrýchlejší výkon v self-supported štýle (28 hodín a 8 minút) 21. mája dosiahol sólo Adam Drga.

Najrýchlejší čas v sebestačnom štýle (self-supported) v kategórii žien aktuálne drží Soňa Kopčoková, ktorá dokončila Strážovskú výzvu počas 2-3. októbra 2020 za 39 hodín a 23 minút.

STOVKA MALÝMI KARPATMI (107 KM / +CCA 4600 M)

Ide o individuálnu ultrabežeckú či diaľkovú turistickú výzvu s 24-hodinovým limitom na viac ako sto kilometrov dlhej trase vedúcej značenými turistickými chodníkmi po pekných miestach Malých Karpát. Celá táto trasa sa nachádza na území Bratislavského samosprávneho kraja. Informácie nájdete na tejto Facebook stránke.

Najrýchlejší čas s podporou (supported) v kategórii mužov patrí Patrikovi Hrotekovi a Mikulášovi Kérimu - 13 hodín a 23 minút (máj 2021). 

O najrýchlejší čas v self-supported štýle sa postaral Andrej Orogváni - vo februári 2022 zdolal trasu za 18 hodín a 27 minút.

ULTRAPUNK 85 (85 KM / +4000 M)

ULTRAPUNK 85 je ultratrailová výzva v pohoriach Žiar, Malá Fatra a Strážovské vrchy s dĺžkou 85 kilometrov. Od 1. marca do 30. novembra. Po vlastných a v sebestačnom štýle (self-supported). Do 20 hodín. Chcete ju vyskúšať? Informácie nájdete na tejto webstránke. Trasa vedie z Handlovej cez Rematu na Bralovú skalu, ďalej pokračuje po červenej značke pohorím Žiar (s obchádzkou Vyšehradu cez Jasenovo), z Fačkovského sedla stúpa okolo Homôľky a cez Javorinu schádza do Čičmian. Z tejto dediny po žltej stúpa na Lazový vrch a cez Čičerman (956 m), sedlo Obšiar, Malú Maguru (1101 m) a Maguru (1141 m) mieri zväčša po červenej značke až na bojnické námestie.

Najrýchlejší čas v sebestačnom štýle (self-supported) v kategórii mužov: Jozef Duchoň - 10 hodín a 52 minút (máj 2021)

Najrýchlejší čas s podporou (supported) v kategórii mužov: Martin Turček a Matej Páleník - 12 hodín a 27 minút (máj 2021)

Najrýchlejší čas v sebestačnom štýle (self-supported) v kategórii žien: Mária Kubová - 13 hodín a 56 minút (máj 2021)

Najrýchlejší čas s podporou (supported) v kategórii žien:

KORUNA ORAVY (72 KM / +5000 M)

Jedinečný zážitok, ktorý preverí telo aj ducha! Tak sa píše na webstránke Koruny Oravy. S dĺžkou 72 kilometrov, a celkovým prevýšením približne 5000 metrov (možnosť odchýlky podľa absolvovanej trasy) predstavuje Koruna Oravy náročný okruh, ktorý si vyžaduje dobrú kondíciu a prípravu. Korunu Oravy tvoria tieto vrcholy: Minčol (1396 m), Veľký Rozsutec (1610 m), Stoh (1607 m), Šíp (1170 m) a Veľký Choč (1611 m). Pri jej absolvovaní treba brať ohľad na sezónnu uzáveru (zdroj: webstránka Koruny Oravy).

16. júna 2020 sa podarilo Dávidovi Greguškovi a Jánovi Elischerovi prebehnúť trasu Koruny Oravy so supportom za 12 hodín a 25 minút. Zo žien sa podarilo Korunu Oravy najrýchlejšie zdolať Vande Oravcovej - jej výsledný čas bol 15 hodín a 38 minút.

HARD AS A RO(C)KOŠ (57 KM / +CCA 3600 M)

Štyrikrát hore na Rokoš (1010 m) zo štyroch rôznych miest do 14 hodín, začiatok a koniec v Dolných Vesteniciach. Vzdialenosť cca 57 km, metrov horekopcom (teda celkový súčet nastúpaných metrov) neúrekom. Viac informácii na webstránke Strážovskej výzvy.

Dolné Vestenice (turistický rozcestník) => ŽTZ Surdov => ZTZ Pod Čihocom => ČTZ Rokoš => ČTZ Rokoš sedlo II. => MTZ Diviacka Nová Ves (kaštieľ) => MTZ Rokoš sedlo II. => ČTZ Rokoš => ČTZ Rokoš sedlo I. => ŽTZ Ješkova Ves nad Nitricou (turistický rozcestník) => ŽTZ Rokoš sedlo I. => ČTZ Rokoš => ČTZ Rázdelie =>ŽTZ Omastiná (turistický rozcestník) => ŽTZ Rázdelie => ČTZ Rokoš so zachádzkou k pamätníku Štúra a Dubčeka => ČTZ Pod Čihocom => ZTZ Surdov => ŽTZ Dolné Vestenice (turistický rozcestník)

Najrýchlejší čas v sebestačnom štýle (self-supported) v kategórii mužov: Tomáš Borčin - 7 hodín a 42 minút a 26 sekúnd (4. jún 2022)

Najrýchlejší čas s podporou (supported) v kategórii mužov:

Najrýchlejší čas v sebestačnom štýle (self-supported) v kategórii žien: Lenka Sentkerestiová - 9 hodín a 43 sekúnd (9. júl 2022)

Najrýchlejší čas s podporou (supported) v kategórii žien:

Ultra projekty

• Roman Petrikovič, júl 2020, 73 km / +2972 m (REPORTÁŽ a MAPA)

• Matej Orság a Július Kaľavský, júl 2020, 98 km / +4361 m (z Kráľovej hole na Kojšovskú hoľu)

• Richard Pouš, jún 2020, cca 170 km / +7000 m (REPORTÁŽ)

• Samuel Valuch, Martin Valuch a Štefan, jún 2020, 103 km / +3983 m (REPORTÁŽ)