GrossGlockner UltraTrail - 50km/2.000m
Peter Mozsnyák
Grossglockner Ultra-Trail aka GGUT je najväčšie ultratrailové podujatie v Rakúsku, v tomto roku bol možný výber až zo 4 rôznych trás - 30km/1.000m, 50km/2.000m, 75km/4.000m a kráľovská 110km/6.500m (tu bola možnosť bežať to aj ako štafetu o 2 ľuďoch). Nová bola trať na 75km, ktorá sa bežala prvýkrát.
Ja som si vzhľadom k absencii dlhodobejšieho tréningu a nastaveniu mysle (bežím iba od mrku do mrku) zvolil 50-ku, to by malo byť v pohode. Ale pekne po poriadku.
.jpg)
V piatok ráno naša úderka v počte 5 členov vyráža smer Kaprun, kde o 22.00 už čaká Sisu, Ľuba a Mareka štart najdlhšej trasy na 110km. Cesta prebehla bez problémov, okolo 14.00 už parkujeme v Kaprune pred Expom, dávame obed a šikovne vybavujeme registráciu. 110-kári utekajú do kempu sa ešte pred štartom trocha natiahnuť a pripraviť na večerný štart. Rasťo a ja sa ubytujeme v penzióne asi 200 metrov od cieľa.
Pripravíme veci a vyrážame ešte na večeru do centra. Sedíme na teráske, ťažká pohoda a zrazu taká prietrž mračien, že neostalo iba pri 2 plánovaných pivečkách, ale čo už, žijeme iba raz. Časovo sme ale v pohode, chceli sme ísť skoro spať, keďže ranné vstávanie bude kruté. Ešte z balkóna zdravíme zbytok výpravy idúcej na štart 110km a zaželáme veľa úspechov.
Budík zvoní Rasťovi niečo po 02.00 a napriek tomu, že som mohol ešte 2 hodiny spať, moc sa mi nedalo. Rasťo vyráža na bus, želáme si navzájom a žartujeme, aké sme si dali tie cieľové limity :) . Čas beží a o 04.30 už sedím aj ja v buse z Kaprunu do Kals am Glossglockner. Cesta bez problémov, skontrolujem ešte celú výbavu, odovzdávam dropbag, nasledujú stručné pokyny od organizátora a o 07.00 už cez 500 bežcov vyráža na trať. Stupanie na Veľa chrtov sa asi zišlo, tempo prvých je brutálne, ale to ma moc netrápi. Ja si idem svoje, navyše prvých pár kilometrov cítim aj to večerné pivko, nie je to moc ideálne.
Trasa je však na začiatku veľmi behateľná, takmer stále do mierneho kopca, takže to nejako rozbehám. Beží sa krásnym údolím Dorfel, v príjemnom chládočku, to bude asi tými ľadovcami, čo by mali niekde po pravej ruke chladiť. Míňame prvú malú občerstvovačku, dávam iba trocha vody, neskôr tu už bolo ževraj aj čapované pivko, čo chalanom na dlhších tratiach dosť pomohlo. Prvých 500 metrov nastúpaných na 10 km, čas niečo cez hodinku, ale všetko dôležité ma ešte iba čaká, tak sa zbytočne neradujem... Terén sa pozvoľna dvíha smerom k Dorfel See na 12 km, začína to byť hodne technické a treba si dávať pozor, už kombinujem beh s chôdzou. Na 15 km už máme nastúpaných cca. 900 metrov a čaká nás výstup do horského sedla Kalser Tauern vo výške 2512 m n.m. kde chytáme na 3 km cca. ďalších 400 výškových metrov. Celkom záhul, paličkári majú výhodu, ale to neriešim, išiel som bez paličiek s plným vedomím následkov. Zvládam to snáď iba s jednou pauzou, celkom sa dalo. Z vrcholu je krásny výhľad na Weisssee a na ďalšiu veľkú občerstvovačku nad ním – horský hotel Berghotel Rudolfshütte. Terén sa mení na čisto technický, kamzíci majú výhodu, tak predbiehajú, do cieľa je ale ešte ďaleko, tak ich nechávam sa vyblázniť. Zbieham/vybieham k hotelu, dopĺňam bagel vodou do plna.
Čaká nás ďalší veľmi náročný úsek, výstup na najvyšší bod trasy a treba mať zásoby, bude to dlhé. Z hotela nasleduje krátky, ale nebezpečný zbeh k jazeru Tauernmoossee, navyše nás začínajú dobiehať tí najlepší z dlhších behov, takže sa to na trati začína trocha plniť a treba sledovať nielen pod nohami, ale aj za sebou. Pri jazere však začína pre mňa asi najkrajšia časť trate, výstup do horského sedla Kapruner Torl (2.639m.n.m.) v ľadovcovom údolí Riflkess. Ľadovec nás sprevádza celým výstupom, aj si trocha zapraskal, hotová romantika. Ale až také ružové to nebolo, celý výstup bol pre mňa fyzicky dosť náročný, už pripekalo a celkom som sa potrápil, prestávok už bolo viac, ale o to boli krajšie, s nádhernou scenériou. Napriek tomu sa štverám cez uzučké sedlo plné nebezpečných kameňov, je tu docela zápcha, kedže niektorí si zmysleli sa občerstviť zrovna v tom najužšom mieste na vrchole.
Za sedlom čakala asi najzábavnejšia časť trate, snehové polia, celkom na dlhej vzdialenosti, boty mám celé mokré, dvakrát som sa aj vyváľaľ, ale celkom ma to osviežilo, v tom teple žiaden problém. Pred sebou už vidím priehradu Mooserboden, napravo krásne ľadovce Karlingerkees. Priehrada a ďalšia občerstovačka sa zdá blízko, ale je to od sedla ešte cca 7 km v technickom teréne. Na celý úsek od hotela po priehradu sa treba dobre zásobiť vodou, bol časovo náročný a ide sa už za plného tepla, v najhoršom sa ale dá osviežiť v mnohých bystrinách a potokoch, ktoré stekajú z ľadovcov a musíme ich prejsť, ja ich využívam hodne na schladenie tela a hlavy pomocou šiltovky a bufky. Ešte pred občerstvovačkou popri priehrade organizátori zvolia nápis 20 km to go, to asi tým na dlhším tratiach moc nepridá... Ale to ja už tlačím pomaranče, kolu, slané tyčinky na poslednej veľkej občerstvovačke. Do bagla už dávam doplna kolu s vodou, to mi po 30 km vždy dobre fičí, na tom by som mal prežiť až do cieľa, kedže pripeká už statne. Ináč všetky veľké občerstvovačky (tie s jedlom) sú výborne zásobené, tie s pitím (malé) majú iba vodu a iont, bez koly.
Vyrážam posilnený späť na trať, na posledných 17 km s tým, že som celkom pošetril, necítim sa nejako extra odpálený, tak snáď to nejako dorazím, navyše odtiaľto už nejaké výškové metre nehrozia, aspoň nie tie seriózne. Naopak technické a prudké zbehy dávajú stehnám zabrať, ale striedajú sa s behateľnejšími pasážami, sem tam asfalt, sem tam tunel, boli dokonca aj technické pomôcky. Pred poslednou malou občerstvovačkou v blatovo kamenistej stráni hádžem špicara, nič sa mi našťastie nestalo, pár odrením, špinu dávam dole pri najbližšom vodopáde. Únava sa hlási, zdá sa.
Posledná malá občerstvovačka, dávam rýchlo iba vodu, do cieľa už iba cca 8 km a celkom nečakane prudký zjazd až k rieke, ktorá ma sprevádza až do Kaprunu cez lúky, lesy, polia, zvážnice. Obieham dosť ľudí, čo ma predbehli v kopcoch, väčšina už iba chodí, ja sa snažím čo najviac bežať, aj keď v technických úsekoch už na to prdím aj ja, nohy kvalitne bolia. Ale inde to ešte ide celkom obstojne, takže sa nešetrím. Konečne vidím kostol v Kaprune, posledný asfaltový úsek cca 2 km, predcieľový tunel príjemne schladí a je to tam, som v cieli... dal som to tesne pod 8.30 hod, ale na tom moc nezáleží, nie som zrovna bedňový typ :)
Kontrolujem ako je na tom zbytok výpravy. Na 75 km trati sa slováci nestratili ani v absolútnom poradí, Adrián (14.) dobieha pár minút po mne. Čakám v cieli Rasťa (41.), pred ním dobieha aj Majo (40.) s Vandou (4.). Dávame ešte spoločné slovakultratrail foto, Adrián musí naspäť do Kalsu, my ostatní dáme spoločné pivko a čakáme, ako dopadnú makači na 110 km trati. Majú to veselé, kedže sa spustila búrka, závod bol dokonca v jednej časti trate pozastavený, a hore vyzerá, že parádne chcije. Sisa s Ľubom to nakoniec zabalili na Rudolfshütte, ale vzhľadom k okolnostiam to bolo rozumné. Marek dobieha pred polnocou, ešte že si zobral aj nepremokavé nohavice, ináč by to bolo dosť náročné, ale bol poučený z minulého roku. Medzitým prišli do Kaprunu aj Sisa s Ľubom, pokecáme, čo sa dialo na trati, dáme ešte pivko a ideme si oddýchnuť, už nás dosť láme od únavy.
Ráno už len pobalíme, najeme, zavodníme, a bez problémov prídeme domov.
Záver
Celkovo som si preteky veľmi užil, bez nejakých kritických momentov, maximálna spokojnosť, asi to bolo tým, že som to moc netlačil najmä v strednej časti, vedel som, na čo mám a na čo nie a išiel som si stále svoje, aj keď ma ľudia obiehali..a v závere som väčšinu tak či tak predbehol.. trocha mi vadil ten ranný presun autobusmi, ale s tým nič nenarobím a asi by som zvážil aj paličky nabudúce. Samotná trať bola krásna. Ale podľa vyjadrení od chalanov, veľmi dobre vyzerala aj tá 75km trať, ktorá sa od tej našej líšila iba prvých 25km. Tak to len taká návnada nabudúci rok, však to by sa od mrku do mrku asi dalo dať.
A koho by to zaujímalo, posielam výbavu:
Boty: Bushido LaSportiva
Oblečenie: Compressport: Trail Running Shirt, TrailRunning Short, Overshort
Batoh: UltrAspire Alpha
Paličky /návleky: som nebral
Článok bol zverejnený so súhlasom autora.
.jpg){kind=logo}
