Julo Kaľavský 7 summits (samíc) 7.7.2017
Matej Orság
Zima bola ešte. Treskúca vonku. Ja po bežkách cez deň a behu večer na karimatke. Vyvalený. Akože strečing. Rozbitý. Ráno do roboty. Julo volá. Že čo robím. No spať idem. Že nejdem. Že o 15 minút v Tabačke. A tak to vzniklo aspoň u mňa. Pretože u Jula to muselo vzniknúť už dávno. Už vtedy keď ako mladý turista chodil horeee a doleeee. Pretože presne o tom bol jeho projekt. Dať 7 vrcholov dostupných len turistickou značkou. Čiže len hore a dole. A to v poradí: Jahňa, Slavkáč, Východná Vysoká, Rysy, Kôpor, Kriváň a Predné Solisko. Malo to zmysel. Turista. Vysoké Tatry. Všetky vrcholy. Len po značke. A dátum? 7.7.2017...no kedy inokedy? Julo na mňa v notebooku vyvalil kompletný počiatočný itinerár. A to nebolo len tak. Že načarbané, pôjdem tu a potom tu. Malo to presný harmonogram, kde s kým. Kde kto bude. O koľkej. Občerstvenie. Kto pôjde ako autom. Výpočet času, vzdialenosti a nastúpaných metrov. Číslo budilo rešpekt. 100km a 8500m+. No a čo ja? Záverečné 3 samice. Doprovod, pace, alebo kamoš do dažďa ak chcete. Lebo tak to aj skutočne naozaj bolo.
7.7.2017 som teda veľmi rád sadol do auta. A zamotal som sa v Košiciach. Zase nestíham. Počasie bolo rozpačité. Aj mi Julo volal, že zvažuje o presune z piatka na štvrtok teda o deň skôr. No nakoniec ostalo všetko po starom. Julo to mal celé prebehnuté po častiach. Jednu i so mnou a Jozefom. Tak som prášil po diaľnici čo sa dalo. Za Popradom lejak. Volám Jozefovi. On na Štrbskom na ubikaci, že počká. Ja do 30 min na šupu nachádzam Jozefa. Hneď sa prezliekam. Veci mám zbalené. Idem skôr. Prekvapím Jula a dám s ním už Rysy. Prší. Stihnem ho na zbehu z Ostrvy. A čakať v daždi nemienim. Jahňa dal Julo so Sašom. Kedy za 10 sekúnd pred treťou ráno vyštartovali. Potom bežal sám. Na hrebienku sa s Martinom Vnenxom minuli o 3 minútky. Stretli sa až na Poľskom hrebeni. Tam bola aj občerstvovačka. Na Popradské teda mi mal Martin doniesť Jula. A ja som s ním chcel stráviť pekné poobedie a večer. Po asfalte idem a sledujem hodiny či to stíham. A volá Jozef. Že mám času. Mešká sa. A vôbec sa nedivím. Leje a na ceste sa šmýka. Ani si nepredstavujem, čo bude na žule. Teda ma na Popradskom dobieha Jozef a tam sa spolu stretávame s Inkou Petnuchovou. All4Run. Legendou maratónskeho behu. A ani nie o chvíľu vidíme už spomínanú dvojku ako idú dole Ostrvou. Evidentne rýchlejšie ako všetci ostatní. A Martin sa pýta. Máš tu niekoho? "Nikoho": Julo vraví. :) Ibaže by ne!
Na Popradskom Jozef, Inka, Julo, Vnenx
All4Run Košice
Julo vyrehotaný, dáva zalievanú bežeckú kávu. Inka mi ešte dopĺňa jedlo. A teší sa i ona, že ideme spolu už na Rysy. Lebo ako sa vraví. Nikdy nechoď na túru sám. Rozlúčime sa. A Julo dáva také tempo. Že ho mám problém predýchať. Koláč a káva ho prebudili. Ani nevieme ako a sme na chate pod Rysmi. Obloha sa zaťahuje. Len na chvíľu to bolo bez dažďa. Dole dusno, horúco. Čím vyššie tým príjemnejšie. Ľuďom sa nezdá, že v krátkom ideme. Jeden sa pýta či to stihneme. Keby on vedel. Odkiaľ Julo ide a kam ešte ide!
Pod chatou pod Rysmi
Rysy
Hore je chladnejšie, tak sa nezdržiavame a bežíme na Žabí potok. Doplníme vodu a smer Veľké Hincovo. Tu sa, ale počasie riadne kazí. Dvíha sa vietor. A to poriadne. Začína pršať. Síce slabo. No zatiahlo sa tak, že to isto nebude len chvíľková záležitosť. Ešte pred sedlom nariaďujem obliecť vetrovky. Na sedle by to šlo už ťažko. Tu robím chybu, ktorú hneď riešim. Je taká hmla, že viditeľnosť je na 2 metre. A ja som sa vetrovkou zdržal. Julo mi zmizol. Mne ostávalo dúfať že išiel tam, kam mal ísť. Predsa má v nohách cez 60 km po mokrej žule a po 4 samiciach. Dá sa odbočiť kdekoľvek. Šprintujem po červenej smerom na samotný vrchol Kôprovského. A chytám ho. Teda mám ho! Tu je. Posledné výškové. A sme tu. No nehostinné podmienky. Rýchlo preč odtiaľ!
Kôpor
Kôpor nedobre
Už v klesaní do sedla sa snažím nasadiť Julovi rukavice, no neoprén na studenú mokrú ruku ide ťažko. Ale aspoň nejak ich má! Voda. Nejaký cukor. Bez signálu. Všetko mokré. Duje! Musíme ísť dole. Kôprovská klesá do divočiny. Aj chodník ťažko vidno. I mne je zima. Keby sa tak roztrhlo nebo a zasvietilo slnko! Po ničom inom som netúžil. Dlhá je tá dolina. Dlho sa klesá. No už je o dosť lepšie. A v lese to je ako v džungli. Medvedisko. Začíname sa hlasne rozprávať. Obaja vieme prečo. Brutálne limby okolo nás. Míňame rázcestník Hlinskej doliny. Vychádzame na cestu. Ak by bolo jasno, po ľavej ruke vidíme 6. samicu. Hore sme zmrzli a teraz začínajú topiť. Dusno a vysoká vlhkosť prináša presný opak toho čo bolo hore. Jedno je však rovnaké. Sme totálne mokrí. Od Kmeťovho vodopádu však popri sebe začíname pridávať na tempe. Ja sa snažím volať Jozefovi. No signál je stále proti. A dotykový telefón mokrý od vody a ešte počas behu....a kašlem na to si vravím. A len bežíme. Ešte pred Grúnikom nám idú oproti už Jozef a Dano. Hneď je lepšie. My však s Julom ideme také tempo, že tí dvaja sa nestačia čudovať a majú čo robiť, aby šli za nami. Pod Bytom je to miesto, kde na Jula čaká manželka a Julovi kamoši.
Už v Hlinskej
Bieganie jest fajne
Smer občerstvovačka
Pod Bytom
Tá istá občerstvovačka čo na Poľskom je aj tu. Tu už praží slnko. Postupne schneme. Jeme. Kriváň však nevidno. Fotka a poberáme sa. Vo štvorici. Obloha sa trhá a vidíme v plnej kráse symbol Slovenska. Aspoň že Tí Kotlebovci vedia kde to je. Aj to rozoberáme ako niekto dokáže ísť na Kriváň a prísť na iný Kriváň. Od žľabu to už ide ťažšie. A vôbec sa, ale vôbec nedivím. Je tesne pred zotmením. Pcháme do Jula čo sa dá. Aj bacha dávame pod vrcholom. Už to nie sú tie pohyby šelmy po žule na, aké sme od Jula všetci zvyknutí. Na vrchole sme o 20:20 hod. Zo západu preráža slnko.
VIDEO: Na šiestu samicu - Kriváň
Nad žľabom
Výhľady
Na vrchole predposlednej samice
Dva krát zahrmí a ja len pozriem na Dana. Je nám jasné. Keď teraz príde búrka. Len ťažko bude nejako s Julom zísť. Búrka sa nedeje. Jula štartujeme ešte nejakým posledným dopingom čo nachádzame. Tma nás ženie. Pred červenou na Jamskom plese. Tam kde Biely Váh vyviera. Sa tmolíme tmou pri dvoch čelovkách. Keď tu zrazu hraje Beatles! Sašo!!! Ten kto to s Julom začal to aj dokončí. Kráčame. Asi to už bude len tak. Aj tak sa čudujem tomu, že som Jula ani raz nevidel zakopnúť. Hlavne bezpečne. Sašo nás privádza na poslednú a to doslova brutálnu občerstvovačku! Pri odbočke na žltú do Furkotskej doliny. Na stromoch povešané suché dlhé nohavice, termo, bunda, buffky, čelovky, na zemi pokrájaný banán, horalky, hrozienka, termoska čaju! Odpadol som. A Jozef len vraví: "toto je Sašo prosím pekne!". Obliekame a jeme. Dano s Jozefom smerujú ďalej smer Štrbské. Na mňa že kam idem. No kam? To si už nenechám újsť. Poslednú samicu. Pri svetle čeloviek a miernom vetre ale celkom príjemnej teplote stúpame. Okolo chaty nad kosodrevinu. Sám som prekvapený, že to celkom ide! Odrátavame metre a za podpory sušených hrozienok sa rysuje silueta kríža na vrchole. 7.7.2017 o 23:38 stojíme na vrchole Predného Soliska.
Posledná
Vrchol Predného Soliska
Najväčší pán! Julo! Sašo a ja. V pozadí za Nízkymi Tatrami sa to blýska. Doslova a do písmena. Nad Tatrou sa blýska! Rozsvietené Štrbské, a okolité osady. Poprad. A ja som rád, že som kde som. Julo to dal! Pekné pocity a pekná chvíľa. Trvá nám dlho kým dorazíme ku FIS-u. 00:40 Jozef víta Jula a podáva mu šampanské. Bum.
Napriek nie najlepšiemu počasiu, to vyšlo! Možno do istej miery bolo výhodou to že bol piatok, i keď medzi sviatkami. No počasie mnohých odradilo. Neboli preplnené chodníky. Servis bol dokonalý. Podpora si myslím na mieste. Síce to nebolo v tom časovom okne ako Julo plánoval. To však len vypovedá o technickom teréne Vysokých Tatier. Po 50 km to príde. Žula Vám povie svoje. Na rovnej stovke aj zdriemnete počas behu, no skúste zdriemnuť tu. Neoddýchnete ani na sekundu. Cenný Julov beh si myslím. Veľký výkon. Veľký bežec. Julo! Ďakujem, že som mohol s Tebou zdieľať Tvoje pocity! Na takéto pobehy a chvíle sa nezabúda do konca života. A v takom kruhu ľudí! All4Run, Run4All.
Jozef našiel karčmu do 2 otvorenú. Tak ako sme boli, bez sprchy tam sedíme a popíjame. Na izbe ešte rozprávame do 3tej. Ráno. Skoré ráno na to kedy sme zaspali. Riešime kávu. A tu len finišuje celý servis a všetci ľudia na tomto podujatí. Volá mi Tomi Hockicko. Že nás sledoval. Ako to šlo? Kde sme. A že máme dôjsť. Tak sme došli. Nie káva, ale švédske stoly v podaní jeho manželky a jeho. Ďakujeme. Už len ostáva alebo nastáva otázka ktorú položil Sašo na poslednej samici smerovanú Julovi. Akú ďalšiu chujovinu pán Kaľavský vymyslí. Nechajme sa prekvapiť. Avšak- je tu ešte možnosť zopakovania samičieho behu. Jula? Či niekoho iného? Nechajme sa prekvapiť zas a znova. Jedno viem. 7.7.2017 už nebude. Na jeseň už nie je toľko svetla i napriek stabilnejšiemu počasiu. Čiže leto. Ísť to sám. Veľký risk. Tu sa nebavíme o bežiku na bankov za Košicami. Bez podpory, by to bolo priam nereálne. Už len bežať hocčo naľahko v opustenej doline akou je napr. Kôprovská je risk. Signál nie je a pri prudkej zmene počasia akou sme prešli my na 5 samici. Stačí jeden zlomený členok a nepomôžete si. Tatry v spojení s ich počasím v lete majú obrovskú moc. Mnohonásobne silnejšiu ako malý, tak zraniteľný človiečik. Ta asi tak. K tým samiciam. Píšem to tu 14.7. v piatok. A stále mám úsmev na tvári, keď si predstavujem kde a s kým som bol o takom čase presne pred týždňom. Idem mu poslať smsku. Sevas.
Nenormálne!!!
https://matejorsag.blogspot.sk
Článok bol zverejnený so súhlasom autora.
.jpg){kind=logo}
