JULO NA ĽUDOVEJ 50 :: SLOVAK ULTRA TRAIL

05.02.2023 21:09

Július Huszthy

Preteky? Tréning? Fitko? Prvý meeting sezóny, ako to volá môj otec, keď chcie znieť, že sa vyzná, sa odohral už koncom januára, čo je na môj vkus pomerne skoro, keďže na forme sa po preflákanej jeseni stále iba pracuje. Nakoniec to bolo z každého kúsok.

Vždy si pred pretekmi hovorím, nepozeraj si tu štartovku a vždy si ju nakoniec aj tak pozriem, a potom kalkulujem. Majo Priadka vypadol a tak som vedel, že sa to rozdelí medzi Riša Kusého, Maťa Páleníka a jedno, dve mená, ktoré nepoznám, ale iba zatiaľ. Vyšlo mi z toho 5., 6. miesto a súkromné preteky pod 6 hodín. Call me Mystic Mac, because I predict these things.

Ráno o 3:45 vyrážam za kamošom Mišom Švábom, ktorému patrí veľká vďaka za to, že ma stále niekam vyváža. V Bratislave sviežo tak akurát, ale viem, že to ešte nič neznamená. Týždeň na to, keď toto píšem, čakáme v Karpatoch prvé snežienky a IG storky Jogošíkov vyzerajú ako z denníka nádejného Kysučana. V Uhrovci je nakoniec hádam ešte teplejšie ako v Bratislave a po snehu tiež ani stopy. Na registrácii stretávam Rada, Maťa Hamrana, Tinu z MF100, samé tváre, ktoré ma vždy potešia. Historicky prvá fotka so SUT teamom. Tieto sociálizácie a smalltalky ma začínajú tešiť viac ako samotné preteky. Aj šatňa je vyborná. Tri sprchy, osem umývadiel, jeden záchod. Našťastie je vonku stále tma.

Foto: Peter Mečiar

Na štarte húfy ľudí, skoro všetci majú paličky, asi som sa rozhodol dobre. Nie som si úplne istý oblečením, začína mi byť teplo a to stále stojíme. Bunda bola nakoniec dobré rozhodnutie. Vyrazíme rezko, tempo sa po dedine blíži štvorkovému a na prvom kopci dobieham vyššie spomenutého Riša a potom som aj chvíľu prvý. Ten sa mi samozrejme neskôr stihne pochváliť ako nemá svoj deň, ťažký týždeň, nenatrénované... Veď to poznáte. Za chvíľu ma dobieha Ivan Mudroň a ja si pomyslím, ten ešte žije? Ide ako stroj, či mu to vydrží, sa uvidí. Pri prvom zbehu ma dobieha Rišo, ja sa šmyknem na padnutom strome a padám ako kabela. Som celý, paličky tiež, ide sa ďalej. Po prvej kontrole ma dobieha už aj Aďo Grunert, s tým pôjdem ešte hodnú chvíľu. Zvláštne, chýba mi tu Maťo Páleník, beťár jeden.

Foto: Peter Mečiar

Výškové naskakujú neuveriteľnou rýchlosťou, z čoho sa teším, lebo ich chcem mať čo najskôr za sebou. Po Rišovi už ani stopy, Aďo ide výborne a dobieha nás Matej Novák. Ako tvár mi je aj celkom povedomá, ale hovorím si, že je nejaký premotivovaný. Vybieha skoro úplne všetko. Ako veľmi som sa mýlil. 26 rokov, dobrý tréner, ešte o ňom budeme počuť. Obaja aj s Aďom mi značne utiekli a začína mi to byť aj vcelku jedno, teším sa hlavne na kontrolu, lebo som hladný ako vlk a gély ja teda nemusím. Tam mi nejaká slečna povie, že už to bude pohoda bez snehu. Na čo jej nejaký chalan zakontruje, že ideme na Temný vrch, že tam nesvieti slnko a že snehu tam bude po viete čo. Temný ten vrch teda nebol, bol úplne biely a to miestami až po kolená, nech ste si už pomysleli hocičo. Akože je tam krásne, ale zároveň je to frustrujúce. Človek by aj chcel ísť, ale nedá sa, sneh nepustí. To ma už dobieha aj Maťo Páleník a Rasťo Srnánek. Išli ako z veľkej knihy, veruže. Súperi, nesúperi, dobrú taktiku ja vždy ocením.

Foto: Peter Mečiar

Foto: Patrik Tomanovič

Pár kilometrov pred cieľom dobieham aj Ivana Mudroňa, ten vyzerá, že má dosť. To mám síce aj ja, ale vidina teplej sprchy a piva, moje dve najväčšie motivácie, ma ženú vpred. Tieto preteky vynahradili absenciu kopca podobnému Žibrici alebo Sidorovu dvojkilovými zablatenými teniskami, aby nám ľúto nebolo, a už som aj s pohodlným náskokom pod šesť hodín v cieli. Tam ma už čaká ako vždy super Radov playlist, prijímanie aj rozdávanie gratulácii, teplá sprcha, teplá polievka, ale pivo nikde. O päť minút je už však narazené a ja som konečne v stopercentnom zene. Pri odchode sa ešte spoza rohu objaví môj štvornohý tréningový parťák, v zápätí vo veľmi dobrom čase jej majiteľka, a všetko je ako má byť a môže sa ísť spokojne domov. Dobre si to zrobil, Oliver Súkeník.

Foto: Martina Magová

Ráno o 3:45 vyrážam za kamošom Mišom Švábom, ktorému patrí veľká vďaka za to, že ma stále niekam vyváža. V Bratislave sviežo tak akurát, ale viem, že to ešte nič neznamená. Týždeň na to, keď toto píšem, čakáme v Karpatoch prvé snežienky a IG storky jogošíkov vyzerajú ako z denníka nádejného Kysučana. V Uhrovci je nakoniec hádam ešte teplejšie ako v Bratislave a po snehu tiež ani stopy. Na registrácii stretávam Rada, Maťa Hamrana, Tinu z MF100, samé tváre, ktoré ma vždy potešia. Historicky prvá fotka so SUT teamom. Tieto sociálizácie a smalltalky ma začínajú tešiť viac ako samotné preteky. Aj šatňa je vyborná. Tri sprchy, osem umývadiel, jeden záchod. Našťastie je vonku stále tma.

Výškové naskakujú neuveriteľnou rýchlosťou, z čoho sa teším, lebo ich chcem mať čo najskôr za sebou. Po Rišovi už ani stopy, Aďo ide výborne a dobieha nás Matej Novák. Ako tvár mi je aj celkom povedomá, ale hovorím,si, že je nejaký premotivovaný. Vybieha skoro úplne všetko. Ako veľmi som sa mýlil. 26 rokov, dobrý tréner, ešte o ňom budeme počuť. Obaja aj s Aďom mi značne utiekli a začína mi to byť aj vcelku jedno, teším sa hlavne na kontrolu, lebo som hladný ako vlk a gély ja teda nemusím. Tam mi nejaká slečna povie, že už to bude pohoda bez snehu. Na čo jej nejaký chalan zakontruje, že ideme na Temný vrch, že tam nesvieti slnko a že snehu tam bude po viete čo. Temný ten vrch teda nebol, bol úplne biely a to miestami až po kolená, nech ste si už pomysleli hocičo. Akože je tam krásne, ale zároveň je to frustrujúce. Človek by aj chcel ísť, ale nedá sa, sneh nepustí. To ma už dobieha aj Maťo Páleník a Rasťo Srnánek. Išli ako z veľkej knihy, veruže. Súperi, nesúperi, dobrú taktiku ja vždy ocením.

Pred poslednou kontrolou dobieham Aďa, je to veľký sympaťák a dobre sa mi s ním kecá, ale už chcem byť v cieli a konečne sa dá aj pridať, tak ho nechávam za sebou. Na posledných kontrolách nezvyknem jedávať, no stretávam tam Paťa Hroteka, toho ma rád asi každý a dodáva mi tú ľudskú vzpruhu a energiu, na ktorú nemá žiaden gél, cola, či kyslá uhorka. Pár kilometrov pred cieľom dobieham aj Ivana Mudroňa, ten vyzerá, že má dosť. To mám síce aj ja, ale vidina teplej sprchy a piva, moje dve najväčšie motivácie, ma ženú vpred. Tieto preteky vynahradili absenciu kopca podobnému Žibrici alebo Sidorovu dvojkilovými zablatenými teniskami, aby nám ľúto nebolo, a už som aj s pohodlným náskokom pod šesť hodín v cieli. Tam ma už čaká ako vždy super Radov playlist, prijímanie aj rozdávanie gratulácii, teplá sprcha, teplá polievka, ale pivo nikde. O päť minút je už však narazené a ja som konečne v stopercentnom zene. Pri odchode sa ešte spoza rohu objaví môj štvornohý tréningový parťák, v zápätí vo veľmi dobrom čase jej majiteľka, a všetko je ako má byť a môže sa ísť spokojne domov. Dobre si to zrobil, Oliver Súkeník.