Koruna Oravy
Vanda Oravcová
Odbehnúť Korunu Oravy bol celkom spontánny nápad. Je pomerne zvláštne, že osláviť našu svadbu dlhým behom napadlo najprv mňa, nie Matíka. Najprv sme uvažovali o Strážovskej výzve alebo prebehnutí hrebeňa Západných Tatier. Na stomíľovku som si ale nakoniec netrúfla a Maťo si zas netrúfal na Roháče kvôli počasiu. Ale napadla ho Koruna Oravy! Celkom symbolické, keď už sme boli tí Oravcovci : ) Bolo rozhodnuté!
Vyrazili sme skoro ráno z Valaskej Dubovej, takže na raňajky padol Choč. Tempo som nasadila veľmi mierne, poučená z fó pá na Zázrivskom Pobehaní týždeň pred tým. A bolo to dobré rozhodnutie. Deň bol krásny a výškové metre nabiehali. Pomaly, ale plynule. Výhľady božie, nálada povznesená. Keďže bol utorok, proviant sa dopĺňal celkom jednoducho. V pekárni v Dolnom Kubíne a v krčme v Zázrivej a Kraľovanoch. Kombinácia čipsy a kofola sa ukázala ako veľmi účinná. V Zázrivej sme si ešte dali zachádzku ku Jogošíkom, ale neboli doma. Škoda, tešili sme sa na ich fajnú kávu a trochu spoločnosti. V zbehu zo Stohu sme trochu zmokli, ale inak nám to zatiaľ ubiehalo ideálne. Čelovky sme zapli až na Šípe, za Žaškovom sme ich zase vypli, svietil nám mesiac (skoro) v splne. Kríza prišla až na nekonečnej ceste lúkami zo Žaškova do Valaskej. Pár kilometrov pred koncom, ale o to intenzívnejšia. Najprv kríza len moja, v náväznosti na moje frflanie aj Matíkova. Nakoniec sme ich ale zbadali, svetielka v diaľke! Tie gumové cukríky, ktoré sme si vo Valaskej víťazoslávne otvorili, mi neskutočne chutili. Neviem si ani predstaviť krajší začiatok svadobnej cesty! Cesty do Banskej Štiavnice ... :D