Koruna Turca

Andrej Orogváni

V lete nás čaká výlet okolo Mont Blanc, kde bude všetkého veľa. Kilometrov, kopcov aj hodín na nohách. Tomu prispôsobujeme aj prípravu. Koruna Turca. Legendárny okruh nakreslený a hlavne prebehnutý našupu Rišom P. Poučení jeho hororovými zápiskami si okruh okolo Turčianskej záhradky naplánujeme na 3 dni.

Deń 1: Strečno - Suchý vrch - Chata pod Chlebom - Krpeľany. Kilometre ubiehajú príjemne, powerhikujeme na soundtrack Bresťových historiek z vojny a PTL. Potom stena na Kopu (800m prevýšenie, kvôli vrcholu, z ktorého vidno len stromy).Od sedla Príslop sa charakter podujatia mení. Chčije, fúčí, zmoknutí na kosť každú chvíľu stojíme a hľadáme ktorou húštinou vedie chodník. Búchame paličkami, ale v takom počasí sú aj medvede zalezené. Na poslednom kopci pred Borišovskou chatou nám však do kroku zahrá vlčia kapela. Live a kúsok od nás. V chate zaliezame pred polnocou pod stôl v jedálni. Pocity zmiešané, spánok krátky. Dnes to bola s cestou tesná remíza

65 km / 4500 m+

Deň 2: V rannom chlade schnú mokré handry a tenisky pomaly. Robí sa však krásny deň a výhľady do diaľky hrejú. Za Kráľovou studňou sa Bresťo odpája. Má viac rozumu ako my s Lenkou a už si nepotrebuje nič dokazovať. Kremnické vrchy prebehnú ako cesta po maďarskej diaľnici. Vieš, že si tam bol, ale nevieš čo o tom povedať. Zato za Kunešovom veľká nádhera. Otvorená krajina, lúky, krásne singláče po Bralovú skalu. Ďalej večerné safari v Žiarskych vrchoch. Good day today. Ukladáme sa v prístrešku, na laviciach pri poľovníckej chatke Žiarce. 

80 km / 2700 m+

Deń 3: Studená noc praje skorým budíčkom. Pred šiestou už zvládame kilometrový kufor pred Vyšehradom. Chodidlá už riadne dohryzené a telo protestuje. Krajina však parádna a stále je kam sa pozerať. Prvá a posledná občerstvovačka dňa vo Fačkovskom sedle. Okolo Kľaku spoločensky, za ním opäť nikto. Pod Hnilickou Kýčerou ma trochu vypína a vypýtam si od Lenka 10 minút pauzu (ak by som Lenku sem tam nezastavil, tak by šla nonstop a hrozilo by, že v Strečne nezastane a pôjde ďalšie kolo). Dáme ďalšiu stenu preč. Pred Martinkami sa opäť  rozprší, ale posledných 20 km berieme už ako cieľovú rovinku. Bežíme tu najviac z celej trasy. Už sa nie je kam šetriť a endorfíny prichádzajú. Po desiatej sme tam. Objatie, tichá radosť a sadáme do auta.

66 km / 3500 m+

Pekné výlety sa tu u nás dajú robiť. A tí krásni ľudia, čo sa na ne pridajú. Juch!