Kysucká stovka 2016

16.03.2016 22:53

Peter Knížat

Po minuloročnej prvej stovke som sa veľmi tešil na ďalší závod. Mojou ďalšou skúsenosťou mala byť decembrová Pražská stovka, no vďaka vysokej škole mi to nebolo dovolené, takže počas práce na „Plan Libre“ som len smutne pozeral na výsledky z kontrolných staníc. Povedal som si, že niečo takéto sa mi viac krát nemôže stať, no stalo sa. Ďalším pretekom, na ktorý som sa veľmi tešil mali byť Brtnické Ledopády v Českom Švajčiarsku na hranici s Nemeckom (nemohol som si odpustiť :)), na tie som sa avšak opäť nedostal, kvôli dokončovaniu ďalšieho zadania z Architektonického navrhovania. Teraz sa malo všetko zmeniť...

Kysucká stovka je prvým podujatím Slovenskej Ultratrailovej Ligy a s jej parametrami 127 km/+5560 m to mal byť krásny štart do novej sezóny. V piatok ráno som si bol nakúpiť všetky veci, čo ma mali udržať pri živote. Pozerám cestovný poriadok slovenských železníc a zázrakom vlak nemešká + mapu Kysuckého Nového Mesta (po zlých skúsenostiach s nájdením CVČ v Čadci pred Javorníckou) kde sa vlastne nachádza športová hala. Všetko pripravené, zbalené a hor sa na výlet.
 
Nasadám do prázdneho vlaku a po chvíli mi akosi začína padať hlava, noc pred tým som veľa nenaspal. Hovorím si, že veď adrenalín pred pretekom ma snáď trošku nabudí. S prestupom v Žiline prichádzame do Kysuckého Nového Mesta a odtiaľ pešo do neďalekej športovej haly. Parkovisko pred halou pomerne plné, tak som asi správne. Vnútri už v plnom prúde prebieha registrácia. Pár minút pred štartom nás ešte všetkých nahnali do veľkej haly, kde sa dozvedáme podmienky na trati a po príhovoroch prichádza ešte spoločná foto.

Spoločná foto...

Spoločne sa presúvame cez mesto (nechápavé pohľady ľudí, kam sa v túto večernú hodinu poberá partia šialencov s čelovkami je na nezaplatenie :)) do neďalekej Radole odkiaľ máme presne o 21:00 štart. 30 sekúnd, 20 sekúnd, 10 sekúnd a štart.

Tesne pred štartom...

Za štekotu miestnych psov sa rozbiehame cez dedinu a všetci hľadáme to správne tempo. Začína sa vytvárať had svetiel, len to moje akosi slabo svieti. „Čo sa do pekla deje?!“ Hľadám náhradné batérie, tie sú samozrejme na dne batoha. Ľudia ma obiehajú a ocitám sa na konci hada, otáčam sa a predo mnou neskutočný výhľad na nočné Kysucké Nové Mesto. Batérie vymenené, hneď je to lepšie :). Pridávam do tempa a obieham zopár pretekárov, had sa už roztrhal. Ocitám sa v lese a začínam si spomínať na Kysuckú chvíľku poézie od organizátorov:

„Bahno, bahno , bahníčko - nebude ťa máličko
uviaznu v ňom srnky, lane - hold, bude ho poje..ne!“

Slová sa napĺňajú do poslednej bodky. Zbiehame do Snežnice. Ten asfalt je strašný a dedina dlhá asi ako Horná Maríková. Cesta pokračuje až do Zástrania, na konci ktorej je prvá živá kontrola. Snažím sa opäť rozbehnúť, no akosi to nejde. Zase začínam cítiť nešťastné ľavé koleno. Nič to bude lepšie hovorím si. Opäť les, no tento krát nevidím žiadne čelovky. Som sám, myšlienky sa uberajú k obľúbeným Erbenovým Kyticiam. Začína snežiť a v kombinácií s vetrom sa intenzita stupňuje. Toto bude dlhá noc. Lesy striedajú lúky a naopak, je ticho. Po pravej strane sa cez stromy prediera svetlo ďalekých nočných lámp dedín Lysica a Belá. Po čase sa k sneženiu a vetru pridáva jemný dážď a hmla. Orientácia v takýchto podmienkach je dosť nepríjemná, pretože tie malé reflexné značky sa stávajú takmer neviditeľné. Čelovkou pred sebou mávam v nádeji, že nájdem ďalší bod určujúci smer trasy, keďže som na lúke nevidím ani turistické značky. Konečne, vysmiaty sa rozbieham, no zrazu asi 20 metrov odo mňa začne húkať sova, takmer som sa posr*l. Po chvíli a ďalšom stúpaní akosi všetko prestávam vnímať a mám pocit, že každú chvíľu zaspím. Sadnem si k stromu a zatváram oči, toto nie je dobré. Z bdenia ma preberá šuchot lístia, super konečne nejaký bežec, chvíľku pokračujem s ním. Keď sa dozvedám koľko stoviek má za sebou, len tíško obdivujem, snáď sa aj ja raz dostanem na také číslo. V zbehoch radšej spomaľujem, poprajeme si veľa šťastia a opäť ostávam sám. Po pár kilometroch ma únava opäť dostáva, začínam strácať koncentráciu a zrazu treeesk. Ocitám sa na zemi, koleno v jednom ohni, toto nemá zmysel. V hlave najhoršie scenáre a len ťažko sa mi zmierujem s tým, že asi odstúpim. Začína zbeh do Horného Vadičova. Pri predstave, že sa mám v takomto stave trepať na Ľadonhoru, odtrpieť si ďalších 95 kilometrov, to na nejakom 30-tom o pol tretej ráno balím. Na ceste do Dolného Vadičova stretám Martina Urbaníka (organizátora Stefanik Trailu) s otcom Paľom, ktorý to bol kvôli žalúdočným problém taktiež nútený zabaliť. Voláme do Vadičova, či po nás neskočia. Onedlho sa už vezieme na kontrolu a po ceste berieme ďalšieho chalana, ktorý dopadol rovnako ako my. Dozvedáme sa, že takto nás dopadlo už asi nejakých 15 z celkového počtu +- 70 účastníkov. Vo Vadičove na kontrole, ktorá bola mimochodom krásne vyznačená (zapálenými kahancami), sme si v teple pri peci dali horúci vývar a odtiaľ za chvíľu autom do Kysuckého Nového Mesta. Po pár minútach som sa zmohol len na rozloženie karimatky a spacáku. Konečne posteľ, síce provizórna, no v tej chvíli by som bral aj podlahu. 2 hodiny spánku stačili na to, aby som si uvedomil, kde som spravil chyby a ako sa im do budúcna snáď vyvarovať. Po rannej káve sa s organizátormi lúčime a na pamiatku dostávame krásny pamätný list.

Pamätný list...

Časť trasy a profil prevýšenia...

Veľké ďakujeme patrí organizátorom a dobrovoľníkom, ktorí odviedli kus roboty + Urbaníkovcom, ktorí ochotne previezli moju telesnú schránku domov.

Kysucká stovka 2016 v číslach: štartovalo 71 účastníkov, dokončilo 45. Pretek vyhral s časom 14:50 Vít Otevřel, na druhom mieste sa s časom 17:55 umiestnil Aleš Zavoral a na treťom mieste s časom 18:33 Emil Páleník. Medzi ženami obsadila prvé miesto s časom 20:43 Petra Mücková, druhé miesto s časom 22:25 patrí Eve Konszkej a tretie miesto s časom 30:05 Anne Orsi.

Vidíme sa o rok a ja s nádejou, že Kysuckú konečne pokorím :)

https://peterknizat.blogspot.sk

Článok bol zverejnený so súhlasom autora.