Kysucká stovka 2021 VIRTUAL podľa Emila
Emil Páleník
Najskôr som si pripravil parádnu trasu, taký chodník pre legendy, no situácia sa zmenila. Tak som sa stiahol do okresu a vopchal do času vychádzania.
V piatok som začal s prípravami. Manželku Majku som poprosil nech navarí kapustnicu a syna Maťka o to aby prišiel po druhý kľuč od auta . Na piatok to bolo v rámci príprav všetko. Vlastne ešte som stlačil dve misky kapustničky. V sobotu vstávam o 4:00, hneď ohrievam kapustnicu a varím vodu na kávu a čaj. Ešte nakrájam slaninu na malé plátky, veľa slaniny, ešte nejaké pomaranče, kolu a keksy. Teraz to rozumne rozdeliť medzi batoh a kufor auta, kde pridávam aj nejaké náhradné oblečenie. Už som nabalený. Dá sa povedať, že som pripravený na ďalšiu ultra sezónu.
O 5:00 vyrážam z domu a o pol hodinku už kráčam, zatiaľ ešte pri čelovke na Benát. Prvé zaujímavé miesto na dnešnej trase umocnené východom slnka. Pokračujem na južné svahy Inovca. Prechádzam doliny: Čertovu, Roskovickú, Bukovú, nazbierať nejaké výškové metre. Prekvapilo ma aká je zima, keď mi zamrzla hadička na vodu. Tieto naše svahy sú plné zvery. Stáda vysokej prebehovali predo mnou až som mal chuť sa s nimi ponaháňať. Vystúpim na môj obľúbený Veľký Inovec, najvyšší bod na trase, a samozrejme aj v okrese. Tu si rozložím raňajky a zjem pohár kapustnice, ktorá mala byť ešte horúca no nejak dosť schladla. Pridávam za hrsť slaniny. Počas raňajok sa kochám výhľadmi na susedné Štiavnické vrchy.
Ďalej ma čaká dosť dlhý zbeh cez Cigánsku pažiť do Jedľových Kostolian s pekným výhľadom na Živánsku vežu. Ešte malé stúpanie na rozhľadňu Drieňová. Odtiaľ skontrolujem trasu, ktorá ma ešte čaká a v podstate je vidieť všetky kopce v našom okrese. Napájam sa na ČTZ Ponitriansku magistrálu, ktorá ma dovedie až na hrad Hrušov. No ešte cestou pri bývalej horárni Skýcovecký mlyn som sa musel tak troška prebrodiť cez potok. Hrušov za posledné roky šikovní ľudia naozaj parádne zveľaďujú a mám to tam rád, ale neostávam pokračujem dole na parkovisko.
Prichádzam akurát na obed a je to aj približne polovica trasy. Tu ma čaká samoobslužná občerstvovačka. Matej mi ráno previezol auto z miesta štartu, a tak mi zabezpečil bufet. Chvíľu odpočívam. Sedím v kufri auta a dávam si kapustnicu, ktorá od rána vydržala horúca a super ma nakopla. K tomu čaj a kola. Ešte si doplním batoh, dolejem vodu, zamknem auto a môžem pokračovať.
Ťažko sa rozbieham, ale po chvíli už valím. Prechádzam hrebeň Tribeča cez sedlo Rakyta, kde je už pripravené drevo na zruby. Tak najlepšia ponitrianska kontrola bude tento rok už pod strechou. Ďalej na Javorák a Mišov po pekných ale aj nepekných cestách až do sedla Mišov. Tu to zvrtnem doľava a zbieham na Čierny hrad a ďalej dole do Kľačian. A opäť stúpam po čtz, ktorá ma prevedie až do Kostolian pod Tribečom. Na novo vymakanej studničke Jelšina sa napájam, nie že by som nemal vodu, ale tu sa oplatí zastaviť.
Na Veľkom Tribeči si naposledy zajem a naháňam to na Lysec, čo nie je kopček najväčší a nie je ani na hlavnom hrebeni Tribeča. No Veľký Lysec je taký iný, že ho pravidelne zaraďujem do mojich Tribečských túlačiek. Prichádzam akurát včas. Zapadajúce slnko ohnivo načerveno nasvecuje hrad Gýmeš a hrebeň Karpát. Úžasný západ slnka a ja sa teším že som to tak pekne stihol. Na Lysec mi prišiel Matej oproti, tak si ten západ slnka vychutnávame spolu. Potom už len spoločný zbeh dolu do Velčíc a cieľová foto.
Zaveziem Maťka domov a ja poriadne do 20:00 pristanem na dvore. Doma ma čakali prekvapené pohľady a otázka: To čo je za stovku, že už si doma? Nuž, keď ju behám doma „na dvore“ a je to stovka-nestovka, tak sa to dá. Ďakujem, že sa komunita znova zmobilizovala a spoločne sme vyrazili.
.jpg){kind=logo}
