Kysucká stovka VIRTUAL v Malej Fatre
Niekoľko slov ku svojej Kysuckej stovke VIRTUAL nám poslali Lenka Sentkerestiová s Monikou Halúzkovou, ktoré absolvovali 61 km / +3800 m v blízkosti Žilina v mrazivých podmienkach zimnej Malej Fatry.
Okolo 20:00 vyrážame zo železničnej stanice v Žiline. Začiatok prudko behateľný, no ešte v meste sa nám darí pár krát zakufrovať. Cez Lietavský hrad do Rajeckých Teplíc bežíme tak ľahko a svižne, ako nám blato dovolí. V Rajeckých Tepliciach nás čaká Kubo K. s najlepším čajom, aký som kedy pila.
Nasleduje výživná nočná časť, s podmienkami tak hustými ako je les, ktorým stúpame hore. Vyzerá to, že tadiaľto naposledy na Veľkú Lúku šiel človek, keď tu značil turistický chodníček. Hrebeň zaviaty snehom a hustá hmla nás odkázali na orientáciu len podľa šípky na displeji hodiniek. Voda nám zmrzla už dávno, z presnidávky sa stala dreň. Rýchlosťou, akou nám vetrík, hmla, sneh a ľad dovolia, sa pomaly ale isto blížime k Monikinmu Peťovi, ktorý na nás čaká v Nezbude s vyhriatym autom a teplým čajom. Tu robíme rekord v občerstvovaní, ostávame skoro hodinu, potrebujeme pred Krivánskou časťou troška rozmrznúť.
Cesta na Suchý je na striedačku nafúkaný sneh alebo ľad. Ultrababka Monika nám obom razí cestu. Ani jedna z nás sa nesťažuje, no náš postup pripomína skôr expedíciu. Na rekordy to dnes nevyzerá. Neklesáme však na duchu, iba na tempe. Vetrík sa ale náhle zmení na vetrisko a my bez zaváhania bežíme z Priehybu dole, hoci sme mali v pláne ešte Malý Kriváň.
Dolinou Kúr sa dostávame k Peťovi, ktorý nám znova prichystal hotovú hostinu. Pôvodný plán bol bežať až do Žiliny, no Moniku bolia kríže a ja mám troška obavy, či mi v poslednej, behavej časti trasy nenapuchne palec (mám ho v dlahe, pred pár dňami som si potrhala šlachy). Hoci je Žilina na dohľad, zhodli sme sa, že nám stačí a že si ešte užijeme príjemné slnečné poobedie s blízkymi.
Neviem, či sa dá urobiť DNF aj na virtuálnom preteku, ale chceli sme sa s vami podeliť aj o náš zážitok, lebo sme si vzácne, neskutočne sme sa zabávali a užili si každú sekundu tohto zážitku.
Ďakujeme Vám, Peťovi a Kubovi!