Kysucka výzva - challenge accepted
Lukáš Ogi Ogurčák
Popravde, neplánoval som sa zapojiť do tejto výzvy, dokonca ešte ani vtedy, keď nám ju spomenula v našej Ľubovnianskej bežeckej Facebook skupine Julka Batmendijnová. No trošku som sa aspoň zamyslel nad možnou trasou a hneď "z prvej" som mal v hlave trasu vyhovujúcu podmienkam, čiže aspon 45km a 1500m+ (vyhliadka Radziejowa), ale to bolo všetko.
No v sobotu, keď sa ma asi trošku zo srandy spýtal švagor Martin, či do toho ideme, tak hneď mi zažiarili oči a trochu som začal checkovat veci. No nakoniec on povedal, že nejde (čo je škoda, ale verím, že ešte spolu čosi zabehneme ;-)). Ale mne to už vŕtalo hlavou a tak som si povedal: "veď prečo nie?" A takto som sa rozhodol zo dňa na deň. Inak by som asi neodbehol deň predtým poobede polmaratónik :D. Vlastne vôbec som nič poriadne neplánoval ani nebalil, čo ja vačšinou zvyknem. Jediné, čo som mal, bola trasa.
Ráno som vstal, pozrel ešte raz stránku a uvidel niečo, čo som prehliadol. Taká maličkosť: treba dodržať opatrenia a zostať v okrese!! Ajaj, jediné, čo som mal - trasa - práve padlo (Radziejowa je 7 km za hranicou v Poľsku). Hmm čo teraz? Nevadí, niečo vydumáme. Pôjdem aspoň po hranicu a tam uvidím, čo ďalej. Hmm, a mohol by som sa zastaviť na Kremnej u brata a vziať psa. Možno ísť aj na Vysoké skalky. Nie, to je ďaleko. Ok, uvidíme.
No tak čo zbaliť? Ále, však nejdeš ďaleko. Balím nejaké tyčinky všeho druhu a ešte nejaké energy cukríky, čo som zobral kedysi niekde na občerstvovačke. :D Hmm, koľko vody? Pollitrovka stačí. Isto? Neboj. :D Hej, tak preco balíš aj čelovku, keď pollitra vody stačí a je ráno? Aaaale nikdy nevieš? :D
Je 10 hodín, vyrážame smer Kremná po moju pacerku. 12 km mi trvalo skoro dve hodiny a tri cikpauzy k tomu, trošku som nechápal... Ale možno to bolo tým ranným prejedaním sa, však veď idem ďaleko, treba sa najesť. :D Nakoniec som tam dorazil. Chvíľu som sa pohral s malým Maťkom (mojim krsňatkom). Vyfasoval som horalku a psa, a hurá znova na kopec. Popravde, väčšinu tej horalky zjedol práve ten pes, asi bola pre neho, takže za občerstvovačku by som to nerátal. :D Lota sa hneď chopila úlohy pacerky a už ma ťahala do tempa. Vravel som jej nech si stráži tepy, ale nepočúvala, len si hopkala hore kopcom ako nič.
Po asi hodine sme došli na Eliášovku (1023 m), ktorá je na hranici s Poľskom. Vyšiel som na vyhliadkovú vežu, odkiaľ bol krásný výhľad až na Babiu horu na Orave. Tam sme mali už skoro 1000m+, ktoré som dnes pozorne sledoval a zbieral ako Supermário body, lebo som nevedel, či táto zmenená trasa ich buďe mať dosť. No toto ma upokojilo. Odtiaľ sme konečne začali klesať a postupne sme po hranici pokojným tempom na parádu došli až na sedlo Rozdiel, kde sa trebalo rozhodnúť, kam ďalej. No išlo sa mi fajn, a tak som si povedal, že to skúsime a ideme ďalej až na Vysoké skalky (1050 m).
Cestou sme stretli asi 20-člennú "skupinku" Poliakov, však corona v Poľsku asi nie je. Došli sme na skalky, trošku sa pokochali, dali fotku a otočka naspäť. Teraz sa bolo treba znova rozhodnúť, lebo sa núkalo viacero možností ako pokračovať, ale zísť do Litmanovej cez sedlo Rozdiel a odtiaľ vyšľapať hore pod Eliášovku zvíťazilo.
Asi niekde nad Litmanovou mi došla voda a aj jedlo a začínal som cítiť žalúdok ako štrajkuje (nie od hladu). Tiež ma trochu (už od včera) bolelo koleno, aj keď to nie je žiadna novinka. Ale čakal som, ako sa bude správať a nakoniec to zvládlo, ale musím ho dať dokopy. Lota išla stále super, aj keď bolo vidno, že už je trošku unavená a asi hladná. No dnes dala svoje maximum 35 km a ja som si možno myslel, že už má dosť, keď sa zrazu rozbehla do lesa za jeleňmi neďaleko nás, ale hneď sa vrátila.
Keď sme došli na Kremnú, tak som čakal aspoň nejakú "občerstvovačku", ale brat bol u suseda, a tak som len vošiel dnu a dal si trochu koly, chlieb a chystal sa na odchod - čím skor, tým lepšie. Vtom prišiel brat a ponúkol mi lákavu vec - odvoz domov. Váhal som, a vlastne ani nie chvíľu som ešte bol s ním vonku, ale potom som sa rozlúčil a vyrazil smerom domov - znova šľapať cez kopec - už posledný. :-)
Čoskoro sa po krásnom a fakt nádhernom dni zotmelo a kráčal som domov už potme. Nadomnou žiarili hviezdy a vôkol mňa v lese oči, tých bolo tiež asi toľko, čo hviezd. :D Posledná čast bola náročná a cítil som nohy, ale oveľa viac žalúdok. A tak som zvoľnil a nikam sa neponáhľal. Vtom som si uvedomil tú krásu vôkol mňa ešte viac a viac sa vcítil do "rečovanky": "cieľ je cesta". Nerozmýšľal som nad tým, ako dojsť domov čím skôr, ale sústredil som sa na to, kde som. A tešil sa.
A nakoniec sa mi podarilo aj domov dôjsť. :D
Hodnotenie? Bolo fajnučko, chcel som inú trasu, ktorá by dnes pasovala a bola pekná, ale toto bola tiež paradzinka, väčšinou po snehu, čo bolo trošku náročnejšie, ale aspoň minimum blata. A počasie? Jedna báseň.
Takže super deň.
.jpg){kind=logo}
