Lazová stovka 2018
Peter Knížat
Lazová stovka alebo skrátene Lazovka. Ako začať. Slová Maťa Priesila to vystihujú dokonale: „Lazovka je výnimočná, Lazovka je klasika. Nemôžeš Slávkovi urobiť aby si nedošiel...“.
Tento rok sa písal jej jedenásty ročník. Pre mňa to bolo po tretí krát, kedy som sa postavil na jej štart, no a motivácia v podobe trička za 3 dokončenia - no nechoď tam :). Mal som síce trošku obavu z podvrtnutého členku, no nakoniec dopadlo všetko dobre, ale pekne poporiadku... Počasie malo byť tento rok slnečné, čo je po minuloročnom snehu a daždi príjemnou zmenou. Slnečné fajn, len keby toľko nepieklo. Nenavyberáme - hold apríl :).
Posledné akcie sa snažím aj čo to pomôcť, tak v piatok dovolenka a už o pol druhej vyrážam z PU, nech pomôžem na registrácií. Cestou beriem Renču, pre ktorú to má byť prvá stovka. Do Vrbového sme prišli relatívne skoro, takže so Slavom čakáme na prvých prezentujúcich sa účastníkov, takto sa aspoň zvítame so „starými známymi“ :). Po jedenástej prezentáciu opúšťam a konečne líham do spacáku. Zajtra to opäť príde. Pred piatou budík spolu s celou telocvičňou a tradičný kolotoč všetkých možných aj nemožných rituálov. Pár slov na štarte, no ani sa nenazdáme a prví sa už rozbiehajú... Podľa hikingu je na štarte cez 350 ľudí, takže kolóna sa pohla a my s ňou.
Ráno bolo pomerne chladné, no netrvalo ani pár minút a teplota bola ideálna. Len keby tak dokázala aj vydržať a nie sa drať vyššie a vyššie. Trasa až na pár úsekov takmer rovnaká, takže prašnou poľnou cestou sa ženieme za dobrodružstvom. Prvá zastávka - Tlstá hora. Tento rok príjemná zmena. Namiesto lepenia nepraktických čísel z ešte nepraktickejších hárkov, plne praktické fixy. Pre každú kontrolu iná farba. Zapísať si číslo do kontrolnej karty a pokračovať, pár sekundová zastávka. Keďže beží veľa známych, tak prehodím aspoň zopár slov, nech to rýchlejšie ubieha. Prebiehame Lopušnov, kde je ďalšia kontrola a následný výbeh z lesa a zbeh do Košarísk - rodiska M. R. Štefánika. Slnko začína pripekať. Pár stoviek metrov po ceste a následne opäť trail a stúpanie na prvú živú kontrolu. Bradlo (19 km od štartu).
Na čom frčať v takomto teple? Ovocie, ideálne pomaranče, tých bude dostatok, no aby sa nepovedalo, tak z tradície aj cesnakový pletenec a magnézko. Cestou nás obieha kopa cyklistov, no ono ani zo sedla to nemusí byť zlé, technických úsekov je tu málo, takže do budúcich rokov určite aj z dvojkolesového tátoša. Podľa počasia to posledné dni vyzerá, že po zime sa na jar akosi pozabudlo a preskočili sme do leta, všetko kvitne ako divé. „Krásna to podívaná“ - všade bielo. Len čo chudáci alergici? Tým veru nezávidím. Zirteku sa míňa na tony. Jandova dolina, Polianka a stovky osád. Nasleduje jeden z najnepríjemnejších úsekov - dlhý asfaltový úsek až do osady Škartíkovci. Bál som sa veru poriadne, ako zareaguje členok, alebo nebodaj nešťastné koleno. Radšej ako po krajnici poďme ho do trávy. Nakoniec všetko prežilo bez ujmy a už opäť trielim trailom po modrej do Podzámku (36 km od štartu). Samozrejme kochačka zrúcaniny Branču, no občerstvovačka je občerstvovačka.
Tú má na starosti známa partička a majú veľa pomarančov, takže voľba je jasná. Zbeh do obľúbenej dedinky s príznačným názvom Horná Dolina a opäť stovky osád. Kutálkovci, Černekovci, Kadlečíkovci, Marečkovci a ďalší a ďalší. Nasleduje zbeh do Vrboviec (47 km od štartu) na ďalšiu občerstvovačku. Pomarančeeee a veľa, no je dvanásť hodín, tak aj obed by sa patrilo - dva chleby s masťou a cibuľou :). Nič to, radšej pokračovať. Tu sa trasa trošku mení. Na hranicu sa tento krát ide cez Žalostinú a veru žiaľu bolo hodne, slnko najvyššie a stromov nikde. Za chvíľu sa ide aj telefón zblázniť, hold - hranica. Trasa sa napája U Tří Kamenů a pokračuje tradične. Pri veternom mlyne Kuželák je svadba, popravde ani sa nečudujem, tak krásne miesto sa len tak nevidí.
Pokračujeme okolo rozhľadne Drahy a vbiehame do dediny Javorník. Voda došla - Sahara - koniec sveta sa priblížil! Hneď prvých miestnych prosíme, či si nemôžeme nabrať vodu. Celá rodinka sa na nás smeje, no neboli sme jediní smädní :), nabudúce tam dať pokladničku, aby aspoň zarobili :). Nekonečná dedina až konečne Filipov (nejaký 64km od štartu). Vynikajúca polievka a opäť pomaranče. Popravde doteraz sa mi šlo dobre, čistá hlava spraví veľa. Stále som si hovoril, že veď to môžeš zabaliť, výhovorku máš, fajn, tak nebudem tvrdiť, že mi v hlave neutkvela aj táto myšlienka. A to som akože tých 65 kilometrov tie paličky na tom batohu niesol zbytočne?! Teraz budú potrebné! Treba sa vyplaziť na Javorinu. Rozbiehame sa s Renčou - že rozbiehame, ono sa to ani behom nedá nazvať. Megovke plnej poľovníkov sa takticky vyhýbame. Ďalšia občerstvovačka je zbytočná a navyše v takomto teple by mi z tých ich „jontových“ nápojov tak akurát mohli napichnúť infúzku. Prebiehame okolo Šibeničného vrchu a fakt je to na šibenicu, to teplo je neznesiteľné, aspoň že je ďalej chodník schovaný v lese. V diaľke nad stromami sa týči ona - Veľká Javorina.
Ďalšie kŕmidlo je blízko. Ešte sa skotúľať ku chate. Holubyho chata (76 km od štartu). Pomarančeee, vodu doplniť a skotúľať sa do Cetuny. Za ňou opäť do kopca, ale len mierneho. Už mi to normálne chýbalo. Zase trošku kráčať. Vrch Roh a konečne za svetla. Tak sa môžem pokochať, no keďže veľmi nie je čím, tak zase zbeh, taký prudký a potom zase mierny.
Prebiehame Lubinou, ale v Hrušovom 5 minútová zastávka na Radlera a pohár čistej vody. Ako dobre to padlo... Len slnko začína zapadať, tak sa treba zase rozbehnúť nech nezostane zima. Minulé roky som nasledujúci kopec nenávidel. Nezáživný Vaďovský vrch, no ono to v podstate nie je ani tak strašné, až na ten nekonečný zbeh do Višnového. Ten už absolvujeme po tme, čelovky sme lenivý vytiahnuť, tak len opatrne. Višnové (96 km od štartu) - skvelá partička ľudí, prehodiť pár slov, vyžrať pomaranče a rýchlo na Čachtický hrebeň. Ešte čelovky treba, už sú fakt nutné. Mne sa akosi podarilo chytiť druhý dych, no horšie bola na tom Renča, ktorú trápili členky. A tak krásny trail chodníčkami Čachtickej pani sme si odkráčali. Aspoň bolo času dobre pokecať. Posledný kopec Veľký Plešivec. Následný zbeh do Šípkového bolo obrovským trápením. Bolesť jej ani po ibalgine neustupovala, tak som sa snažil aspoň psychicky motivovať. Šípkové (109 km od štartu) - prišla záchrana v podobe občerstvovačky u Urbaníkovcov, prvá vec čo ma napadla bol kryosprej - snáď pomôže. Bohužiaľ nepomohol. Pomaranče už sa mi hnusia, štartujeme na posledný úsek. Posledných 5 kilometrov utrpenia... Po pár metroch ma Reňa poslala dopredu - nechcel som - no po prosení, som prikývol. Aspoň si užijem záverečnú rozbíjačku! A tých čeloviek čo bolo predo mnou. Energie ešte trošku zostalo, tak výzvu prijímam. Z posledného poľa som na asfaltku nejako vybehol a ostával už len zbeh do cieľa. Tu som už energiu ťahal z prstov na nohách. Tých posledných 5 kilometrov bolo v nejakom 6-kovom tempe, no čas pod 18 hodín som už nestihol. Vrbové - cieľ. Spolu 113 kilometrov a nejakých 3600 metrov prevýšenia. Mne to ukázalo trošku viac. Celkový čas 18 hodín a 7 minút.
Prvých pár minút v cieli som mal akési zmiešané pocity, na jednej strane som bol rád, že to mám za sebou, no na strane druhej, ma mrzel ten záver, že som predsa len nezostal pri Reni, ale ani som sa nenazdal a do cieľa vbehla aj ona v čase 18 hodín a 21 minút. Jej prvá stovka úspešne dokončená. Obrovská gratulácia. Aby bola v cieli horúca sprcha, nie len pre prvých 5-tich? No aký luxus. Som myslel, že v nej zaspím. Hladný, smädný, no čo si môžem ísť kúpiť chvíľku po polnoci. Nezostalo nič iné len zaľahnúť do spacáku a nejako prečkať do rána. Lucka s Pištíkom mali podobné stavy, tak sme sa dohodli, že ráno pôjdeme na nákup. Tie chute... Prvá vec, čo nás spoločne napadla - utopenci! Chute po stovke sú tak trošku tehotenské. Noc sme nejako prebdeli a ráno sa vrhli, teda dokrívali do prvého obchodu bol zatvorený, ideme do druhého. Ten otvárali o 15 minút, no utopencov nemali, koniec sveta sa priblížil... Berieme bagety, kyslé rybičky, kyslé uhorky, mlieko, radlery a neviem čo všetko skončilo v košíku, no boli to pravé hody :). Po spoločných raňajkách sme sa zbalili, nabrali Reňu a vybrali sa domov. Krásny víkend. Ďakujem všetkým zúčastnením.
Obrovská GRATULÁCIA patrí všetkým, ktorí sa postavili na štart, tohto krásneho preteku.
Obrovské ĎAKUJEME patrí všetkým organizátorom a dobrovoľníkom, bez ktorých by toto nádherné podujatie nemohlo vzniknúť.
https://www.strava.com/activities/1524766260/overview
https://peterknizat.blogspot.com/
Článok bol zverejnený so súhlasom autora.
.jpg){kind=logo}
