Montreux Trail Festival – trasa MXTREME 110 km, 8000m+
Bohumil Uhrin
Začiatkom roka (2020) ma Rado Harach oslovil, či by som neskúsil tento pretek. Predtým som o ňom nepočul, ale po krátkom zisťovaní som súhlasil... a spravil som dobre, lebo to bol jeden z mála pretekov, ktoré kvôli kovidu nezrušili, a samozrejme, švajčiarske Alpy sľubovali veľkolepý zážitok.
Predtým som nič takto vertikálne nebežal. Oficiálne parametre dokonca hovoria o 9000 m prevýšenia, a keďže žijem v Nových Zámkoch, kde najvyšší kopec široko-ďaleko je hrádza s celkovým stúpaním 5 metrov, mal som voči tomu patričný rešpekt.
Výbava
Celkovo som počítal s približne 20 hodinami behu. Nebol som si istý, aký support ma čaká na občerstvovačkách, tak som si pre istotu zobral dostatočné množstvo magnézia, soľných tabliet, gélov, tyčiniek a práškov. Asi polovicu z toho som nechal v dropbagu, ktorý som si vyzdvihol na 62. km. V povinnej výbave boli aj dlhé nohavice a dlhý teplý vrch (okrem nepremokavej bundy), takže som sa do 10 L vesty ledva vmestil. Bral som si tiež bežecký opasok, paličky a 3x0,5L flašky, pričom všetky tri som plánoval naplniť iba na dvoch dlhších úsekoch.
Cesta a ubytovanie
Do Ženevy som letel z Viedne vo štvrtok večer (23.7.), odtiaľ som sa presunul do mestečka Nyon, kde som mal rezervovaný dvojhviezdičkový hotel na jednu noc. V piatok som sa vlakom popri Ženevskom jazere presunul do Montreux, kde bolo zázemie aj cieľ preteku. Podvečer nás mikrobus zobral na miesto prezentácie a štartu v dedine Bex (čítaj “be”).
Organizátor tu zabezpečil ubytovanie, ktoré mi pripadalo trochu neútulné - podobalo sa podzemnému bunkru a hučali tam “nejaké” zariadenia. Nie ideálne. Zaspávalo sa mi ťažko, hlbšie som zaspal asi až okolo polnoci, s budíkom nastaveným na 3:00. Štart bol presunutý na 4:10, čo mi vyhovovalo, lebo som, podobne ako vždy, prichádzal na poslednú chvíľu.
Úsek 1: Bex – La Torche (10 km, 1800 m+, 50 m-)
Keď som vychádzal z “bunkru”, okolo 3:50, prekvapilo ma, že bola ešte úplná tma. Nasadil som si teda čelovku, a ponáhľal sa na miesto štartu. Rúška boli stále povinné, až tesne pred štartom sme si ich na povel dali dole išli sme na to. Čakalo nás stúpanie vyše 2100m, začínajúce v príjemnom ihličnatom lese. Od prvých metrov som si uvedomoval, že regenerácia po tréningu v Tatrách nebola dostatočná, cítil som si chodidlá, kolená aj stehná. Chvíľu som sa držal v prvej dvadsiatke, ale asi v štvrtine stúpania sa časť obsahu žalúdka pýtala von, a za tú chvíľu ma obehlo aspoň 20 bežcov... rútili sa, akoby tam hore bol už cieľ. Ja som išiel pozvoľnejšie a vedel som, že vôbec dokončiť bude v tomto stave úspech. Asi okolo 5:45 sme už odkladali čelovky a začínali vnímať okolité kopce, a tiež údolie rieky Rhône a v pozadí Ženevské jazero.
Úsek 2: La Torche – Pont de Nant (11 km, 500 m+, 1400 m-)
Po krátkom zastavení na 1. občerstvovačke sme mali pred sebou stúpanie ešte asi 350 m do najvyššieho bodu celej trasy - Perris Blancs (2520 m n.m.). Odtiaľ som myslel, že sa už len spustím do Pont de Nant, ale také jednoduché to nebolo - chodník bol úzky, prašnato-kamenistý, často aj šikmo naklonený, a po ľavej strane strmý zráz. Na tomto mieste sme stretávali horské kozy, ktoré mékajúc veselo uháňali pred nami aj za nami. Na jednom mieste, kde sa prudko klesalo, som za sebou počul veľmi rýchlo sa približujúce “zvončeky”, tak som odskočil nabok a vedľa sa prehnali tri kozy neberúc ohľad na nič. Bol som rád, že ma nezobrali so sebou. Ako sme strácali výšku, menila sa aj scenéria naokolo. Prešli sme do lesa. Chodník tu bol tiež úzky, strmý, samý koreň, a najmä dlhý, na kolená celkom zaberák. A potom už Pont de Nant, živá hudba, banán a cola.
(zdroj: https://mapio.net/pic/p-42387681/)
Úsek 3: Pont de Nant – Solalex (10 km, 825 m+, 600 m-)
Najvyšším bodom na tomto úseku bol Col des Essets (2018 m n.m.), terén bol behatelnejší, na jednom úseku dokonca rovinatý, a zbeh o čosi menej technický ako prvý. Po dobehu do Solalexu som mal za sebou 32km a vyše 3000m+, v čase 5h:40m. Žiadna závratná rýchlosť, ale aspoň som sa cítil celkom sviežo. Opäť živá hudba, banány, cola, a na cestu som si uchmatol energy bar.
Úsek 4: Solalex – Col de la Croix (11 km, 850 m+, 560 m-)
Parametrami dosť podobný úsek tomu predchádzajúcemu. Prvýkrát som tu natrafil na lesný turniket, myslel som si, že je to nejaký unikát, ale po celej trase takých bolo ešte veľa. Najvyšším bodom tu bol Chaux Ronde (2065 m n.m.) so stúpaním niečo cez 800m, čo bolo celkom znesiteľné a ja som sa už mentálne pripravoval na nasledujúci, najdlhší úsek. Za mnou 42 km, 4000 m+, 2700 m-, 7h:20m.
Úsek 5: Col de la Croix – Sépey (19 km, 700 m+, 1500 m-)
Zastavil som sa trochu na dlhšie, približne 10 minút a aj som si sadol. Tlačil som veľa ovocia (banány, melón, pomaranče), a to som zapíjal vriacou coca colou bez bubliniek. Áno, začínalo byť horúco, a fľaša s colou bola na priamom slnku :( A pomaly mi začalo chýbať aj niečo iné. Na prekvapenie, výber na občerstvovačkách nebol taký bohatý, ako sme zvyknutí na SUT akciách. Najviac mi asi chýbala nutela a obyčajný chlieb.
S plným žalúdkom a 1,5 L vody v zásobe som sa pustil do najdlhšieho úseku, v ktorého cieli ma čakal dropbag. Cestou som sa pristavil na najvyššom bode Chamossaire (2096 m n.m.) s krásnou 360° vyhliadkou. Nasledujúcich 1200m prudkého klesania ubiehalo pomaly, krôčik za krôčkom, bolesť v kolenách som už nevedel ignorovať. Hnevalo ma, že neviem pridať, ale vždy keď som sa o to pokúsil, začal som zakopávať a na tej strmine som sa nechcel natiahnuť. Pomaly ale isto som dorazil do Sépey, kde ma už čakal Thor. Za mnou 61km, 4700m+, 4100m-, 10h:20m.
Úsek 6: Sépey – Luan (17 km, 1350 m+, 1000 m-)
Išiel som si rovno po dropbag a zamiešal si Thora. Kto by nevedel, je to predtréningovka pre sypačov. Dal som si len polovičnú dávku (10 g), ktorá obsahuje 150 mg kofeínu a zopár ďalších stimulantov. Vedel som, že to potrebujem, lebo ma čakal najťažší úsek a ak by som ho zvládol, už ma nemá veľmi čo zastaviť. Dal som si dve porcie špagiet s paradajkovým pretlakom, posedel som na toalete, znova som nabalil 1,5L vody, odovzdal dropbag a s dobrou náladou som vyrazil. Celkovo som sa v Sépey zdržal asi 30 minút.
Stúpanie 1000 m ubehlo rýchlo, ale následných 5 km po hrebeni medzi Famelon a Bernouse bolo technicky dosť náročných. Počítal som tam viac menej s rovinkou, ale bežateľné to pre mňa nebolo – hlboké úzke chodníky a skaly trčiace zo strán. A potom opäť nekončiace klesanie 800m som išiel už skoro krokom, obehlo ma tam asi 10 ľudí. Z veľkej diaľky som počul opäť živú kapelu hrajúcu na bubnoch. Bol som kvalitne rozbitý, ale tešil som sa, lebo už som vedel, že to dám. Za mnou 78 km, 6000 m+, 5100 m-, 14h:40m.
Úsek 7: Luan – Jeux-Verte (7 km, 400 m+, 430 m-)
V Luane som nevedel, čo mám zjesť. Výber dosť slabý, a žalúdok som mal trochu rozhodený. Zahryzol som len niečo malé a dal si druhú dávku kofeínu – 200 mg (Activator od Sponseru). Predo mnou bol najlahší úsek, no aj tých 400m stúpania dalo zabrať. Ak sa dobre pamätám, na tomto úseku som nič nezjedol, dával som si len malé hlty vody.
Úsek 8: Jeux-Verte - Col de Chaude (9 km, 800 m+, 500 m-)
Pocitovo to bolo rozhodne viac, ako to vyzerá papierovo. Po pomalom a dlhom stúpaní na Malatraix (1920 mnm.) som konečne pod sebou uvidel Montreux, a veľkú časť Ženevského jazera. To už bol mesiac na oblohe a pre mňa najvyšší čas vybrať čelovku. Tu niekde sa mi vybili hodinky a dal som si vitamín I, ktorý som si šetril na záver. Prvýkrát som sa napojil na dvoch bežcov, ktorý zbehy išli síce ešte pomalšie ako ja, ale aspoň to bolo bezpečné. Prestal som mať pojem o čase, zdalo sa mi, že ideme už nejako dlho. Opäť som poriadne nič nejedol, len malé hlty vody. Za mnou 94 km, 7200 m+, 6100 m-.
Úsek 9: Col de Chaude - Montreux (16 km, 600 m+, 1800 m-)
Konečne som sa dobre najedol, mali tu vynikajúce hubové rizoto, dal som si 2 väčšie porcie. Stúpanie na Rochers-de-Naye (1965 m n.m.) bolo posledné a asi preto som si ho celkom užíval. A potom už len 1800 m klesania do cieľa. Bolo to dlhé, strmé, veľmi prašnaté a šmykľavé klesanie, ale už som sa nemal na čo šetriť, išiel som čo to dalo. Na jednom úseku boli priamo na chodníku rozložené spiace kravy v počte asi 20, obchádzal som ich v tesnej blízkosti, našťastie sa nenechali rušiť. A ja som už tiež nerušene docupital do cieľa v celkovom čase 21h38m (01:48 ráno miestneho času) na 49. mieste z celkovo 280 štartujúcich. Víťaz dobehol do cieľa s časom 14h10m.
Záver
V cieli som si dal chutné varené jedlo, sprchu, 20 minútovú masáž a samozrejme spánok. Ráno o 10:30 sa vyhlasovali výsledky na pobreží ženevského jazera pri soche Freddieho Mercuryho, v pozadí hrala skladba We Are the Champions, niektorí bežci práve dobiehali a ja som si dával tretí tanier lasagní.
.jpg){kind=logo}
