Montreux Trail Festival
Marián Priadka
Trať: MXTREME (110 km / +8000 m, 1. miesto)
Na tento pretek som sa veľmi tešil, aj keď do poslednej chvíľe nebolo jasné, či sa vôbec dostanem na štart. Očkovanie mi vyšlo presne na 36. narodeniny. O necelé dva týždňe v utorok sa presúvam cez Brno, kde ma ubytovala skvelá rodinka. Skoro ráno vyrážame do Švajčiarska. Medzizastávka bola pri jazere Bodensee, kde som stanoval dva dni. Dovolenka začala ľahkými spoznávacími tréningami a regeneráciou pri vode.
V piatok nasleduje presun na štart v Bexe. Vyzdvihujem si štartovací balík a hľadám miesto na stan čo najbližšie k miestu štartu. Budík o druhej ráno, zbalím si švestky a utekám odovzdať drop bag a veci do cieľa. Štartuje sa o štvrtej hodine.
Atmosféra štartu bola úžastná. Za sprievodu odpálených dymovníc a hrania na gajdy sa presúvame asi 500 metrov k štartovacej čiare, kde sa hneď začalo odpočítavať. Vyštartoval som hneď skoro na čelo pretekárov a nastalo stúpanie až do nebies. Z 500 m do 2000 m.
Prví dvaja bežci mali také tempo, že keď ja som bežal, tak oni stíhali rýchlo kráčať. Keď začali bežať, tak už som ich nevidel. Predbehol ma ešte tretí bežec,ale toho som mal stále na dohľad. Bežal som si svoj závod od štartu. Nemám v sebe už asi takú dravosť, alebo som sa nenechal strhnúť šialeným tempom.
Už dávno som sníval o tom, že si raz zabehám vo švajčiarskych Alpách. Pretek som si užíval, atmosféra tu bola geniálna. Na niektorých miestach hrala živá hudba, alebo v zástupe zvonili na obrovské zvonce. Takéto veci veďia človeka veľmi povzbudiť do náročného terénu. Tak som si bežal, miestami kráčal a kochal sa nádhernou prírodou. Keď som zbadal druhého bežca, najskôr sa mi ani nechcelo veriť, že ho dobieham. Po čase zisťujem, že prvý má náskok 5 minút. Musím zvoliť stratégiu závodníka. Došlo mi, že sú to tiež len ľudia a nejdú na e-biku. :-) Sledoval som ich a zistil som, že ak chcem získať čas, musím si máknuť do kopcov. Už im tak nešmakovali, ako po štarte. V zbehoch som bol radšej opatrnejší, preto sa aj striedali pozície. Naháňačka, ako sa patrí.
Dôležitá pre mňa bola občerstvovačka na 69. kilometri, kde ma čakal dropbag. Doplnil som zásoby a utekal. Po chvíli dobieham vedúceho pretekára a začínam si viacej veriť, keďže arzenál bol doplnený (Edgar + gély). Po ceste som sa nakopol aj od ohradníka. Dva hryzance do nohy ma až rozosmiali, že čím si človek prejde pri takom ultrabehu. Nezažiješ - nepochopíš. Telo a myseľ fungovali, už len to udržať a v závere, keď ostanú sily, pridať.
Nasledoval posledný zbeh z 1800 m dole k jazeru a k mestu Montreux. Nevedel som, aký mám náskok, ale už som miestami aj riskoval. Našťastie to dobre dopadlo a kolená ostali celé. Tentokrát popri vode sa dobiehalo k soche Freddie Mercuryho, kde bol cieľ. Pripomenulo mi to finish Štefánik Trail. Nasledovalo trhanie pásky a kopec radosti.
Pretek bol zorganizovaný na vysokej úrovni. Trať náročná, ale nádherná a veľmi dobre značená. Po preteku sa o mňa postarali ako o ozajstnú hviezdu. Odvoz na hotel. Večer kultúrna vložka - koncert. Ráno raňajky na hoteli a stihol som aj masáž pred vyhlásením výsledkov. Poobede nasledoval presun vlakom na Slovensko.
Ďakujem fanúšikom a sponzorom.Už teraz sa teším na ďalšiu návštevu. :-)