Muž, ktorý beží svoj sen
Ďakujeme Palimu Sovičovi (Priatelia Behu Ležérneho) za nezištné poskytnutie tohoto článku pre našu webstránku :-)
Mnohí z nás ho poznajú z jeho nádherných fotografií, skalisté hory, vysoké stromy, priezračne čisté jazerá a gýčovo modrá obloha. Pýtam sa, čo to máš za optiku? Tak nádherná zelená a modrá. “Obyčajný mobil,” odpovie skromne.
Poznáte jeho zážitky z ultrabehov po celej Amerike, z príspevkov, fotografií usmiatych tvárí aj únavy bežca na 150-tej míli zaspávajúceho na občerstvovačke. Z jeho príspevkov cítiť radosť, voľnosť, slobodu.
Keď som si konečne zadovážil svoje prvé Luna Sandals a pochválil som sa na Facebooku, napísal mi len dve slová, ktoré dokázali obsiahnuť celú tú nádheru: “Run free”
Nadchýňam sa knihou Zrodení pre beh, s napätím čítam o zážitkoch v kraji Tarahumarov… a Majo túto knihu zatiaľ beží :o) Znie to ako rozprávka? https://fromzerotoultra.com/2017/03/10/caballo-blanco-ultra-2017/ Tento rozprávkový príbeh sa určite oplatí prečítať.
A tak, ako ma vyprovokoval k prvým bosým krokom, inšpiroval ma k behu prírodou v Luna Sandals..., vyprovokoval ma aj tento raz. Ak som sa rozhodol písať články o bežcoch a ich vzoroch, jeho príbeh by tu isto chýbať nemal. Bez jeho pomoci to ale nepôjde. Veď… čo viete o Majovi Srníkovi? Podľa mňa - Muž, ktorý beží svoj sen :o)
PS: Kde a kedy sa začal Tvoj príbeh? Ako si sa vlastne dostal k behu? (Ultrabehu?)
V prvom rade veľká vďaka za tento článok! Prekvapil si ma. Milo. Konečne to celé moje behanie našlo asi správne miesto, haha, bo ja naozaj behám ležérne a moc na tu pílu netlačím :o))) ....
Určite si čítal dávnejšie, že som chcel prestať fajčit. Tak som absťáky začal kompenzovať behom. Tak nejako to začalo celé v skratke ... Akože, normálne som začal behať úplne ležérne. Preteky boli to najposlednejšie na čo by som pomyslel! Proste cez týždeň som trénoval, aby som v sobotu bežal niečo dlhé a strašne ma bavilo. Tú hranicu vzdialenosti posúvať stále ďalej... A bolo jedno za aký čas. Ale malo to jedno pravidlo; "musel" som bežať v kuse bez prestávky! Chápeš, proste vládať zabehnúť čoraz ďalej! Keď som sa preklopil už za hranicu maratónu (42 km), bolo treba kde-tu aj pokráčať. To už ale bolo v pohode ... Kadečo ma bolelo. Kolená, členky, bedrá, chrbát... a tak som to začal riešiť. Dostal som sa ku Knihe Born To Run. No a tam sa to celé vlastne objasnilo... a zároveň zamotalo. Začal som snívať o ultra, behať "naboso" a tak ...
PS: Bol najskôr život v Kanade a potom beh alebo si sa do Kanady rozhodol odísť vlastne kvôli behu v krásnej prírode?
Do Kanady som sa sťahoval za prírodou, určite ale nie kvôli behu. Vtedy som robil skialp, rekreačne liezol po skalách, Kanada dávala zmysel. Inak, celkovo sa tu dobre žije...
PS: Ako vlastne vyzerá život ultrabežca? Dá sa zladiť práca, rodina, beh? Zostáva čas aj na iné veci alebo len tak, celý čas bežíš svoj sen?
Hm, snažím sa bežať zaujímavé veci. Teda okrem tréningu v krásnom prostredí, čo už vlastne tréning ani nepripomína. Skôr sa to stalo súčasťou môjho života. Proste, všetok voľný čas prebehám. Aktívne si vytváram voľný čas. Veci, ktoré som robil kedysi a mám pocit že nie sú dôležité, som odložil bokom a radšej bežím. Necítim to ako stratu, skôr naopak. Vymenil som niečo bez hodnoty za niečo oveľa hodnotnejšie ... Trénujem tak, aby som pritom videl a zažíval vždy niečo nové! Nebaví ma behať do kruhu s vidinou, že trénujem, aby som niečo vyhral. Chcem byť najlepší ako môžem, ale mať pri tom proste fun. Tak asi vidim celé ultra a tak nejak vyzerá život ultra bežca - mňa.
A určite, vyberám si preteky o ktorých sa mi sníva :o) Majú svoje čaro, neskutočnú príťažlivosť pre ultra bežca. Nemusím sa umiestňovať tak, aby prišlo uznanie a okolitý svet ma tľapkal po pleci. Stačí, ze mám nové zážitky a užili sme si spoločne s kamarátmi kopec srandy ...
PS: Koľko kilometrov nabeháš za mesiac/rok. Koľko z toho sú behy nad 100 km?
Záleží akú máme zimu, tu v Calgary. Ak tuhú a dlhú, ako tento rok, tak zimné mesiace behám menej, snažím sa skôr pracovať na dobrej forme na treadmille (páse) a behy kompenzujem skialpom. To je taká kvázi zimná silová fáza. Hneď potom, ako zmizne sneh, už behám viac. Zima - okolo 40 km/týždeň, leto 100-150 km/týždeň. Za rok nabehám koľko sa mi chce ... a obyčajne nad 100 km sú preteky čiže možno 3-4 za rok. Tréning sa snažím zmestiť do šesťhodinových behov, lebo potom to už má skôr opačné účinky na telo ...
PS: Caballo Blanco Ultra je za Tebou. Čo ďalej? Badwater? Alebo je už z Tvojej strany pokorený?
Hm, ja sa ani nesnažím preteky pokoriť ;-) to skôr seba alebo presnejšie svoje ego?! Práve v tých mega dlhých behoch sa musíš vyrovnať s kopou vecí a skoro nikdy to nejde presne podľa plánu. Nie vždy človek dosiahne svoj cieľ a práve tam ide o tú možno pokoru, keď ti stačí to, čo ti v ten deň bolo dané a užívaš si to ... bolesť, strach, čokoľvek zažívaš. Všetko je dar, ktorý ak prijmeš s pokorou je ti pre radosť a úžitok. To je to, prečo si tam, sťažovať sa alebo hľadať výhovorky nemá zmysel ...
Badwater Salton Sea som už bežal a bolo to super! Myslím, že už som to zažil, a teraz by som rád zažíval ďalšie veci. Behať dookola to isté, keď je kopa krásnych miest kam sa oplatí ísť pozrieť? Ten Badwater v Death Valley ... ešte chvíľku musí počkať. To sa dá bežať aj na stare kolená, haha. Do Urique na Caballo Blanco sa ešte určite vrátim, určite viackrát! Takže ďalej tento rok UTMB... a potom Namibia 250k v Afrike ;-)
PS: Ako žijú Ultrabežci v Amerike? Sú nejaké kluby, združenia, časopisy, stránky… Ako sa všetci spoznáte, keď sa stretnete na pretekoch?
Tak hlavne myslím, že to je životný štýl a ľudia behajú. Behajú veľa, tešia sa, majú tam krásne podmienky. Určite a vo veľa štátoch sa dá behať nonstop, keďže tam nie je zima. O kluboch a združeniach neviem. Ja to moc nemám rád. Rád behám sám alebo s kamošmi, tak dvaja traja. Moc nemusím tie hromadné behy. Určite je také čosi, podcasty, časáky... a tak. V dnešnej dobe internetu sme vštetci tak trochu vlastne v spojení - Instagram, Facebook etc.
Nuž bežci sú jedna veľká rodina ak to neberieš super vážne a súťaživo, nestrániš sa, ľudia sa prihovoria, ty sa prihovoríš im, potrasieš ruku a už to ide. Všetci sme ľudia a ultra bežci sú poväčšine super cool! A haters gotta hate... s tim nič neurobíme … :o)
Srdečný pozdrav všetkým bežcom na Slovensku. A vy, čo to beriete ležérne... Neprestávajte bežať svoj sen.
PS: Majo, vďaka, že si si našiel čas. Prajeme veľa tej správnej bežeckej radosti.
.jpg){kind=logo}
