Narodeninová oslava Majky Kubovej na Háji

MAJKA KUBOVÁ oslávila svoje narodeniny v ultra štýle, a to 24-hodinovým kolotočom z Liptovského Mikuláša na blízky vrch Háje (747 m). Od sobotného poludnia zdolala 150 kilometrov a 6757 metrov stúpania. Spolu s Majkou nakrútila na Hájoch takmer 92 kilometrov so štvorkilometrovým stúpaním za 14,5 hodiny Petra Navrátilová. Gratulujeme k parádnemu výkonu! Viac už o svojej oslave napísala Majka. :-)

Ako najkrajšie oslávit narodky? 

No predsa plnením snov....ten môj vznikol už minulý rok, keď som časť trasy ultralanovky pre Plamienok pobehla s Petkou Navrátilovou. Dostala som do hlavy, či by som to dokázala aj ja a ako.

Rok sa s rokom stretol, a po 24-hodinovej službe nadišiel pre mňa "najvhodnejší" čas. 

Hneď zo služby domov navariť vývar, nachystať veci, čelovky, oblečenie, tenisky, rukavice... Radšej viac, nech nič nechýba. Tyčinky, keksy, pikao, syr, bagetky, termosky s čajom...hádžem hlava nehlava, kto nosí neprosí... Predsa len, je to self support, kto ma tam bude ratovať, keď čosi pochýba. 

Naložím auto a šup smer Liptovský Mikuláš. Zisťujem, že som sa zabudla v tom zhone najesť....pruuuuser. Rýchlo do Billy a kupujem pizzu.

Už ma čaká iba cesta smer Liptovský Mikuláš... Na Háj - Nicovô dorážam v časovom sklze, stíham ale všetko dobaliť. Prezúvam tenisky, nahodím rukavice a na pravé poludnie zapínam hodinky. 3,2,1, štart...

Prvé kolá bežím sama, vytešujem sa z ticha a krásy tohoto miesta. Výhľady nie sú takmer žiadne, totálna hmla...

Prichádzajú prví kamoši. Veľmi sa teším, lebo sa sľúbilo viacero bežcov, takže o zábavu nebude núdza. Ako prvý je sám pán predseda Magura run s Lenka Hošeková. Rýchlo sa vystískame, chmatom beriem dary (tvárim sa, že čo ste si robili starosti, ale big lentilky nenechám veru nikomu, iba sebe!). Koláčik z Arch cafe bol boží, mňam! :-) Ešte raz velká vďaka. 

V nohách už mám 26 km, pokračujeme lahodným tempom štebotajúc hore dole. Po 17-tej hodine sa pridáva Peťka. Tá mi sľúbila celú noc, jupiiii, noc prežijeme bez strachu a fantómov.

Postupne sa pridávaju ďalši na striedačku - Martina Húsková Bellušová, Andrea Sekanová, Peťkin Janko...tak nám to zvesela ubieha. Povzbudiť prišli aj Slavomír Dobák s Slavičkou a Katarína Martančíková.

Noc nám ubieha v krásnom tempe. Cez hmly vidíme velké oné, ale nám to nevadi, veríme v krajši zajtrajšok. :-)

Ranné zore veštia nádherný východ slnka a ešte krajši deň. A tak aj je. S východom slnka sa lúčim s Peťkou, ktorá sa poberá do teplučkej postele. Podala ultragalaktický výkon, toto drobné žieňa odkrútilo so mnou neuveriteľných 90 km. Veľmi jej ďakujem za spoločnosť počas celej dlhočiznej noci, vážim si to moc Peti. :-)

S jej odchodom prišlo autistické obdobie, ktoré až také autistické nebolo, keďže sa mi akosi pozvŕtali črevá a čo kolo hore, alebo dole musela som ohnúť svoje koštiale a obsahom čriev pohnojiť lúčku. Neboleli ma nohy, ale štípal zadok...no po takom behu... Blížila som sa k 150 km, asi aj už muselo čosi byť cítiť, ale že práve zadok... Bolo to dosť na h.... 

Našťastie 24 tá hodina sa blížila, tak som si povedala, že to už dobačujem keby čo bolo. A ten čas bol tam...aj mi smutno ostalo, že už je to papaaaa... Čečina v zadku mi ale pripomenula, že mám byť čuš a pakovať sa domov.

Bolo z toho krásnych 150 km. Plán bol cca 130km, poškuľovala som aj po 140km, ale že to vyjde až takto krásne... Veľmi sa tešim.

Ďakujem Patrik Lupták  a Adamsport Ružomberok, Peter Tarcala, Paula Kubová, Katarina Haluskova a všetkým, ktorí tam neboli, ale vedeli a priali.

Veľká vdaka patri mojej segrrr Ywetta Babic, ktorá všetky moje behy absolvuje so mnou, hoc je doma, ale jej podporu cítim na každom kroku.

Behajte, tešte sa zo života a plňte si svoje sny. :-)

 
Ako najkrajšie oslávit narodky?
 
No predsa plnením snov....ten môj vznikol už minulý rok, keď som časť trasy ultralanovky pre Plamienok pobehla s Petkou Navratilovou. Dostala som do hlavy, či by som to dokázala aj ja a ako.
 
Rok sa s rokom stretol, a po 24-hodinovej službe nadišiel pre mňa "najvhodnejší" čas. 
 
Hneď zo služby domov navariť vývar, nachystať veci, čelovky, oblečenie, tenisky, rukavice... Radšej viac, nech nič nechýba. Tyčinky, keksy, pikao, syr, bagetky, termosky s čajom...hádžem hlava nehlava, kto nosí neprosí... Predsa len je to self support, kto ma tam bude ratovať keď čosi pochýba. 
 
Naložím auto a šup smer Liptovský Mikuláš. Zisťujem, že som sa zabudla v tom zhone najesť....pruuuuser. Rýchlo do Billy a kupujem pizzu.
 
Už ma čaká iba cesta smer Liptovský Mikuláš... Na Háj - Nicovô dorážam v časovom sklze, stíham ale všetko dobaliť. Prezúvam tenisky, nahodím rukavice a na pravé poludnie zapínam hodinky. 3,2,1, štart...
 
Prvé kolá bežím sama, vytešujem sa z ticha a krásy tohoto miesta. Výhľady nie sú takmer žiadne, totálna hmla...
 
Prichádzajú prví kamoši. Veľmi sa teším, lebo sa sľúbilo viacero bežcov, takže o zábavu nebude núdza. Ako prvý je sám pán predseda Magura run s Lenka Hošeková. Rýchlo sa vystískame, chmatom beriem dary (tvárim sa, že čo ste si robili starosti, ale big lentilky nenechám veru nikomu, iba sebe!). Koláčik z Arch cafe bol boží, mňam! Ešte raz velká vďaka. 
 
V nohách už mám 26 km, pokračujeme lahodným tempom štebotajúc hore dole. Po 17-tej hodine sa pridáva Peťka. Tá mi sľúbila celú noc, jupiiii, noc prežijeme bez strachu a fantómov.
 
Postupne sa pridávaju ďalši na striedačku - Martina Húsková Bellušová, Andrea Sekanová, Peťkin Janko...tak nám to zvesela ubieha. Povzbudiť prišli aj Slavomír Dobák s Slavičkou a Katarína Martančíková.
 
Noc nám ubieha v krásnom tempe. Cez hmly vidíme velké oné, ale nám to nevadi, veríme v krajši zajtrajšok. :-)
 
Ranné zore veštia nádherný východ slnka a ešte krajši deň. A tak aj je. S východom slnka sa lúčim s Peťkou, ktorá sa poberá do teplučkej postele. Podala ultragalaktický výkon, toto drobné žieňa odkrútilo so mnou neuveriteľných 90 km. Veľmi jej ďakujem za spoločnosť počas celej dlhočiznej noci, vážim si to moc Peti.
 
S jej odchodom prišlo autistické obdobie, ktoré až také autistické nebolo, keďže sa mi akosi pozvŕtali črevá a čo kolo hore, alebo dole musela som ohnúť svoje koštiale a obsahom čriev pohnojiť lúčku. Neboleli ma nohy, ale štípal zadok...no po takom behu... Blížila som sa k 150 km, asi aj už muselo čosi byť cítiť, ale že práve zadok... Bolo to dosť na h.... 
 
Našťastie 24 tá hodina sa blížila, tak som si povedala, že to už dobačujem keby čo bolo. A ten čas bol tam...aj mi smutno ostalo, že už je to papaaaa... Čečina v zadku mi ale pripomenula, že mám byť čuš a pakovať sa domov.
 
Bolo z toho krásnych 150 km. Plán bol cca 130km, poškuľovala som aj po 140km, ale že to vyjde až takto krásne... Veľmi sa tešim.
 
Ďakujem Patrik Lupták  a Adamsport Ružomberok, Peter Tarcala, Paula Kubová, Katarina Haluskova a všetkým, ktorí tam neboli, ale vedeli a priali.
 
Veľká vdaka patri mojej segrrr Ywetta Babic, ktorá všetky moje behy absolvuje so mnou, hoc je doma, ale jej podporu cítim na každom kroku.
 
Behajte, tešte sa zo života a plňte si svoje sny.

Naši mediálni partneri: