NÁVRAT KU KOREŇOM: ROZHOVOR SO SLAVOM GLESKOM
Ahoj Slavo,
keďže ty si človek, ktorý bol na ultrascéne aktívny aj pred vznikom Slovak Ultra Trail (založený v r. 2014), na úvod sa ťa spýtam: Ako vnímaš vývoj slovenského ultratrailu zo svojho „historického“ pohľadu?
Dá sa povedať, že sa to všetko viac-menej hýbe do rýchlejšieho módu. V minulosti tu boli diaľkové pochody. V podstate sa vždycky behávalo aj na nich, ale nejaký ultratrail ako taký tu neexistoval. Kdežto časom aj tu, aj v zahraničí, je to už ako keby nový šport. V tomto vnímam vývoj, že to kontinuálne ide týmto smerom.
Úplne prvá Lazovka (2008) bola teda skôr diaľkový pochod?
Áno. Samozrejme. V podstate Lazovka bola, keď tu ešte žiadny ultratrail nebol organizovaný pod hlavičkou „trail“. Keď Lazovka v roku 2008 vznikla, bol to diaľkový pochod. A nejaké slovo „trail“ alebo „ultratrail“ tu v podstate ani neexistovalo alebo to nikto nepoznal.
Čo ťa viedlo k tomu, že si sa po ôsmich rokoch v SUT rozhodol k „návratu ku koreňom“?
Nazval by som to tak, že kruh sa uzavrel. Keď som začínal, mal som jednu akciu, a to bola Lazovka, na ktorej bolo prvé dva roky 30 ľudí. Takže to bolo pomerne jednoduché, celé sme to vedeli urobiť s nejakými 8 – 10 ľuďmi. Bol to vlastne štandardný diaľkový pochod. Niektorí si to odbehli, ale v zásade to bolo veľmi „free“ a nenáročné. Keď vznikol Slovak Ultra Trail, v začiatkoch sa začali pričleňovať rôzne iné pochody ako Kysucká stovka a podobne, čiže na báze diaľkových pochodov. A potom postupne do toho začali spadať aj športovejšie akcie a celé sa to hýbalo do športového, nazvime to „súťaživejšieho“ módu. Lazovka je ako keby samostatný subjekt. A potom už trošku novšie sú MKMK a Vertikála (založené v r. 2012), ktoré sú ťahané do športovejšieho smeru. Čiže to by som segregoval.
To najdôležitejšie samostatne pre Lazovku (teraz je to už v podstate 15. ročník) je, že za celé obdobie rastu od tých 30 ľudí až po nejakých 350, kde sme teraz (ak by nebola korona), je vidieť, že na ňu chodí každým rokom viac a viac turistov. To znamená, že na ostatné traily a športovejšie akcie už chodia väčšinou bežci – samozrejme, sú tam aj pomalší, ale sú tam nejaké limity –, kdežto na Lazovku chodí stále viac takých ľudí ako napríklad na Trnavskú stovku, resp. „staré pochody“. Ja som, hlavne na Lazovke, viac orientovaný na turistov. A aby som to mohol robiť prevažne pre turistov (s tým, že tí bežci tam stále zostanú a sú pre nich taktiež pripravené podmienky, nech to behajú akokoľvek rýchlo, stále budú mať toto umožnené), nemôžem byť limitovaný nejakými, síce priateľskými, ale v podstate pravidlami, ktoré v SUT platia. Takže je tu snaha odkloniť Lazovku od toho športovejšieho alebo súťaživejšieho levelu a vrátiť ju znova do toho pohodovejšieho.
Ďalšia veľmi dôležitá vec je, že keď človek robí jednu akciu, tak sa sústredí na tú jednu akciu a potom „má rok pokoj“. Keď ja robím tri akcie, a Lazovka bola zo SUT akcií pre najviac ľudí doteraz (Ponitrianska mala 250, Lazovka 350), tak to je strašne veľa práce. A keď je človek súčasťou niečoho ako SUT, ktoré je síce kamarátske, ale reálne občianske združenie, kde musia platiť určité pravidlá, tak sa človek ako člen, samozrejme, snaží nejakým spôsobom participovať aj na tom. A opäť tomu treba venovať čas. Potom človek zrazu zistí, že ani na vlastné akcie nemá toľko času, koľko by potreboval. A aby som mal na to dostatok času a mohol o tom premýšľať, nemôžem byť viazaný ničím. Musím byť ako keby pán na vlastnej zemi. Zároveň, rád som toho súčasťou, preto som aj bol v SUT. Samozrejme, v prostredí SUT je to nastavené, pretože SUT je OZ, takže tam sa musia rešpektovať určité veci. Ja to plne chápem, len je to strašne veľa času naviac. Takto nemusím mať v hlave určité veci, čo komu dodať.
Preto dva hlavné dôvody, prečo som sa rozhodol ako keby osamostatniť, nie v zlom, sú, aby som získal viac času pre svoje akcie a uplatňoval tam viac svojských pravidiel. S tým, že keď sa zle vyspím a zmyslím si, že sa to pôjde v chodúľach, tak sa to pôjde v chodúľach a nebudem to s nikým konzultovať, aj keď ľudia nedôjdu (smiech).
Stretneme ťa ešte na akciách SUT?
Samozrejme! Pre mňa výpomoc na akciách je určitý druh relaxu, a stále ním ostane. Keď človek niekde vypomáha, oproti organizovaniu to je diametrálne „radostnejšia“ vec. Človek nemusí na nič myslieť a mňa to nejakým spôsobom zresetuje. Kdežto, keď človek organizuje, je to fajn, ale je zničenejší ako z práce (smiech). Čiže ja veľmi rád pomôžem, aj u mňa akcie budú, to sa vôbec nemení. U mňa je tá participácia dôležitá a chcem, aby to na akejkoľvek báze pokračovalo. Určite nie sa odčleniť, ale pokračovať takto. To rozhodnutie som nespravil zo dňa na deň. Už dva-tri roky som k tomu postupne smeroval. Len teraz som sa rozhodol, aby som tie akcie mohol robiť zhruba tak, ako by som si to predstavoval, a mal na to trošku viac času.
Pre účastníkov sa toho v praxi veľa nezmení...
Absolútne nič. Všetko zostáva ako doteraz. Akcie ako také vôbec nechcem meniť.
Máš nejaké rozlúčkové slová smerom k SUT?
V tomto čase je naozaj podstatné, aby sa to pohlo, aby sme tie akcie mohli robiť v takom prevedení, ako sme boli zvyknutí pred koronou. Bez toho sa nepohneme ďalej, ale stále budeme len viac zosekávaní a zosekávaní. Tento rok to už budeme musieť nejakým spôsobom rozseknúť. Takže toto hlavne želám. A možno bude aj veľmi dôležité, že tam budú zase nejaké nové akcie, podľa mňa to tomu dá znova trošku šťavu. Lebo ja si myslím, že nič nie je dobré, keď je to 10 rokov rovnaké. Ale verím hlavne, že sa to pohne a pôjde to. Sme stále v spojení (smiech)!
Ďakujem ti za rozhovor aj za tvoje pôsobenie v združení a želám všetko dobré do ďalších ročníkov!
.jpg){kind=logo}
