Novoročne bláznenie v Poľsku
Martin Plačko
Tieto preteky ma zaujali a kedže sme s Gabikou dlho nikde neboli už som mal aj chrobáka v hlave. Etapowa Triada, presnejšie Triada Zimowa. Ešte tak presvedčit moju polovičku na takéto niečo. Vedel som, že v tomto termíne sa budeme pohybovať niekde po Liptove, tak aj logistika vyzerala dosť jednoducho. Doma mi môj nápad prešiel, tak hor sa do organizácie. V priebehu dvoch dní sa Radovi H. podaril husársky kúsok a dokázal vyrokovať jedno free štartovné, za čo mu patrí nesmierna vďaka. Pod vlajkou Slovak Ultra Trail Teamu sme sa v piatok večer prezentovali v telocvični miestnej školy.
Preteky sa konali v malom mestečku Kroscienko nad Dunajcem. Počas dvoch dní sme mali absolvovať spolu cca 60 km v troch etapách. Na začiatku sa nám to zdalo pomerne jednoduché, opak bol však pravdou. Začali sme v sobotu na obed etapou, ktorá mala 16 km a pozostávala z výbehu na vrch Luban a nasledného zbehu do cieľa. Niekomu to pripadá nič moc, ale na ôsmich kilometroch to bolo +780 metrov a potom znova dole osem kilometrov do cieľa. Hneď po štarte sme bežali po rozblatených lúkach, potom po zamrznutej lesnej ceste,na ktorej postupne s naberajúcou nadmorskou výškou pribúdala aj snehová pokrývka. Posledné dva kilometre sme už snehu mali skoro po kolená. Na vrchole sme museli vybehnúť ešte na rozhladňu, kde bola otočka. Druhou stranou kopca sa zbiehalo do cieľa. Najväčší problém bol pri zbiehaní po zamrznutej zvážnici. Ľad bol všade,nedalo sa mu vyhnúť. Gabika musela v tomto úseku spomaliť, čo ju stálo pár miest. Mňa tiež spravili minimálne traja borci. Vybehol som na lúku nad cestu, že budem utekať nad súpermi. Oprel som sa do toho a už som išiel ako prvoligový obranca. Šmýkačka po riti aspoň sedem metrov. Nechápal som, ako môžu na tom ľade tak valiť. Až keď sme vybehli na asfalt do mesta, tak som pochopil. Poliak mal obuté speedcrosy ako ja, akurát s klincami. Však počkajte večer...
Po rýchlom obede, krátka regeneracia na izbe, ďaľšie pokyny pre deti a večer dalšia etapa. Tentokrát okruh dlhý 5,5 km, ktorý sme mali absolvovať dvakrát. Opäť hovorím mojej, že to je pohoda, ale čím viac pozerám na profil, vidím, že zadarmo to nebude. Spolu rozmýšlame, kedy sme naposledy bežali 11 km pretek. Nepamätáme si...
Dve hodiny pred štartom začína husto snežiť. Je niečo pod nulou a všade sa šmýka – aj v meste na zámkovej dlažbe. Preto sa tesne pred štartom rozhodujeme a volíme nasadiť „raky“ .Toto rozhodnutie sa nakoniec ukázalo ako výborné a veľmi pomohlo. V jednom okruhu sme nastúpali asi 200 metrov, čo je ako keď u nás vybehneme na Bradlo po červenej. Takže slušný záhul. A ten zbeh... Cez husté sneženie minimálna viditeľnosť a ten pšonek predomnou išiel kamikadze...
Ťažká sobota. Ale to najkrajšie prišlo až ráno. Nasnežilo, takže od štartu sme utekali po bielom podklade, ktorý s narastajúcou nadmorskou 
výškou tiež naberal na výške. V najvyšších polohách bolo snehu nad kolena. Záverečná tridsaťkilometrová etapa s prevýšením 1700 m nás previedla cez Beskidy, ktoré sa rozprestierajú nad mestom. Myslím, že každý mal toho už plné brýle, tak si strážil svojich súperov. Aj my sme dobehli podľa svojich možností, schopností a momentálneho zdravotného stavu. Naše umiestnenie nie je podstatné, bolo odmenou za koncoročnú drinu a vyvrcholenie našich vianočných sviatkov.
Sme veľmi radi, že nás Slovak Ultra Trail podporuje a ďakujeme všetkým za podporu. Do nového roku všetkým želáme hlavne pevné zdravie a dobre utiahnuté tenisky.
Ahojte G+M+2L
.jpg){kind=logo}
