Pitz Alpine Glacier Trail
Bohuš Antoška
Bolo toho toľko, že neviem čo písať skôr. Budem ale stručný.
Trasa: Idú sa štyri rôzne okruhy a po každom sa človek vráti do toho istého mesta - Mandarfen.
Prvé kolečko: Je najkratšie, zato sa ide do výšky cez 3000 metrov. Prechádza sa ľadovec. Hore miestami až 46% stúpanie. Išiel som si svoju “pohodu” no aj tak po 800 výškových prišla mentálna kríza a každý krok bol tažší a ťažší. Aj tak relatívne v dobrom čase sa podarilo vybehnúť, pokračovať a zbehnúť. Dole sa šlo premočenou strmou cestou so stupmi a reťazami. Späť do basecampu som prišiel celý premočený, ale v super čase.
Druhé kolečko: Prezliekam si veci na suché a vyberám sa do druhého, o čosi dlhšieho, no podľa parametrov ľahšieho kolečka. Stále za tmy a dažďa. Stúpanie rýchlo vykráčané, rovinky behavé, zbehy stále rýchle. Problém bol, že prišiel dlhý traverz na koniec doliny, no ja som očakával zbeh. Dostavil sa mental breakdown číslo dva. Táto, za bežného dňa behavá naklonená rovinka, ma psychicky zničila. Bolo to nekonečné. Navyše som si uvedomil, že to tempo už nebude podľa predstáv, čo tiež prispelo k strate motivácie. Nejak sa to prekonalo a v zbehu sa chuť vrátila. Hlavne pri pohľade, že sa priemerne tempo dostáva na čísla, ktoré boli plánované. Natešený dobieham druhý krát do basecampu.
Tretie kolečko: Tu ma čaká Alex, ktorá mi dáva energiu do tretieho, najdlhšieho kola s fajnovým stúpaním na jeho začiatku. Tesne pred ním dávam slúchadlá do uší, jeden kofeínový Iontmax do žalúdka a vo svižnom tempe sa púšťam do hory. Strmo hore-rovinka, strmo hore-rovinka, strmo hore-chata. Dobre sa mi šlo až do druhej rovinky, kde som už začal kráčať. Pri pohľade na stále nepribližujúcu sa chatu som to mentálne stále viac a viac nedával. V kopci sa už oprieram o paličky a pýtam sa samého seba, či to má vôbec zmysel, keď si to neužívam. Na chate občerstvenie, motivačný pokec s dobrovolníkmi, že to dám. Mal ma čakať posledný výšvih asi do 2900 m a potom dlhočizným hore-dole traverzom až k ďalšej občerstvovačke. To som vtedy ešte nevedel, že tento úsek bude najviac mentálne náročná časť pretekov. Behať nešlo, čas resp. tempo sa zhoršovalo, tým pádom motivácia mizla a ja som bol vnútorne rozhodnutý, že to nestojí za to a na najbližšej občerstvovačke skončím. Tam ma ale čakala Alex, a posledné kilometre pred stanicou som behal len kvôli tomu, aby som ju čo najrýchlejšie videl a ukončil toto trápenie. Ale viete ako to chodí. Žena povedala pokračuj, tak som pokračoval. Veď tak či tak by som to musel zbehnúť do doliny, kde bola ďalšia stanica. Na ňu som už nejak dokráčal. Celý znechutený. Bez štipky chuti pokračovať. Záver tretieho kolečka mal 12km a prechádzal po hlavnej doline Pitzalu, takže to trebalo už len dobojovať a budem opäť v basecampe. To sa nedalo inak ako si dať do uší nemecké rapy, a snažiť sa preskakovať z pravej nohy na ľavú čo najrýchlejšie, aby to rýchlo zbehlo. Podarilo sa. Vďaka pánu.
Štvrté nekolečko: Koněcne. Som síce na stovke a čakalo ma posledné krátke kolečko, nedávalo mi to ale zmysel. našťastie sa dalo oficiálne ukončiť na 90tom kilometri a vyhnúť sa teda DNF. Tak som teda s čistým svedomím a miernou radosťou a hrdosťou, ukončil. Ak by to možné nebolo, tak či tak skončím.
To bol priebeh pretekov v skratke. Ak by som mal celé preteky pomenivať, bol by to asi Emočný Kolotoč. Cítil som aj radosť, aj zúfalstvo. Aj som si to užíval, aj neužíval. Aj som sa smial, aj plakal. Čo sa s človekom deje počas ultra behu sa nedá pochopiť. A ani sa o to nesnažím. Viem len, že to chcem zažiť znova.
Navyše ma to naučilo veľa vecí. Napr. že Západné Tatry nie sú až také strmé. Alebo že preteky vo výškach a Alpách človek nedá len s gélmi. Alebo že aj napriek absolútnej nechuti, ktorú tam človek cíti, si nakoniec povie, že to bol ten najsilnejší zážitok, aký počas pretekov mal.
Hotovo. Kto prečítal dokonca, ospravedlňujem sa, že to nebolo až tak stručné. Vidíme sa o mesiac na Kokava Trail.
Poďakovanie:
Ďakujem Slovak Ultra Trail za možnosť vyskúšať si dospelácke preteky. Ďakujem kapele System Of a Down za album Toxicity. Ďakujem Iontmaxu za najlepšie gély na trhu. Ďakujem horám, že do nich môžeme chodiť a zažívať toľko zážitkov. A samozrejme ďakujem mojej Alex, že je.
PS: Inak celú trasu som zabehol v mojich prvých Inov8toch vôbec a neviem si ich vynachváliť. A verte mi, že sám som z toho prekvapený.
.jpg){kind=logo}
