Pražská stovka :: SLOVAK ULTRA TRAIL

22.02.2022 19:44

Majka Kubová

Nápad, ktorý stál za to... Často som o nej počúvala a teraz aj nabrala odvahu prihlásiť sa a ísť. O Olafovi kolujú chýry, že to robí bravúrne a na jeho ,,olafoviny,, sa proste aspoň raz ísť musí. Tak som to chcela skúsiť aj ja.

Dva dni dovolenky v práci poriešené, veci zbalené, možem smelo ísť. V Prahe sa ma ujali Vanda Hošeková a Matej Oravec. Kým oni piatok strávili ešte v práci, ja som bola obdivovať krásy stovežatej. Podvečer sa už všetci venujeme prípravam na pretek. My s Vandou štartujeme o 23.15, takže zbalené vyrážame do Milína (dve hodiny cesty osobákom). V mieste štartu dostávame kartičku, Olafove inštrukcie ohľadom kontrol, pre mňa stres, chaos, panika - isto nenájdem ani polovicu kontrol. Urobím si ťahák, posledné úpravy pred štartom a v skupinke vychádzame na miesto štartu. Magická noc je pred nami.

30 sekúnd do štartu prejde a vyrážame. Ťapneme si s Vandou a poďme olafovať. Noc ubieha rýchlo, väčšinu noci bežím sama... Nie je čas na vnímanie zvukov noci, kontrolujem trasu, samozrejme pár krát zakufrím. Postupne míňam občerstvovačky, stoly preplnené jedlom od výmyslu sveta...našťastie mi chutí. Štrajkuje brucho, cítim sa ako nafúknutý balónik, takže si smelo poprdkávam (tento výraz sa ani nehodi k mojmu popisu prdu, ale kedže som žena, musi to znieť jemnejsie). Neskôr príde čosi horšie v podobe... Na 60. km ma obieha Maťo a hovorí, vyser sa na to... Poslúchla som na slovo a počet opakovaní bol 10+.

Našťastie trasa bola v čarokrásnom prostredí, šťavnaté kopce, technické zbehy, bolo čo obdivovať a kochať sa na každej vyhliadke. Kilometre pekne ubiehali a po pípnutí stovky už som sa tešila, že to bude brnkačka.

A nebola veru. Každý výškový meter si bolo treba zaslúžiť. Bonus bol 10 km pred cieľom. Vyhliadka s asi 500 schodami, tie si pekne vyšľapať, pokochať sa večernou Prahou, označiť kontrolu a šup dole. Aj som chcela počítať schody, ale pri čisle 65 ma akosi vyplo... Strašne tam fučalo a ruky mi mrzli, lebo rukavičky ostali v ruksaku, však načo mi budú v noci, keď mrzne.

Tajne dúfam, že posledne kilometre pôjdu mestom... Ale trt makový, zase kopec a nie jeden, ale akési tri už vôbec nie smiešne výšľapy. Stehná už dávaju o sebe vedieť, ale skúšam ešte vydolovať posledné sily do výšľapov a teším sa na cieľ. Dva kilometre pred cieľom ma zradia hodiny, tma... Počkám bežcov a idem s nimi, dokonca aj značenie je dokonalé. Rozbieham sa a viem, že Pražska stovka je tam. Víta ma Olaf Čihák a jeho družina. Ďakujem im za tento krásny úlet...

Zisťujem, že som druhá žena. V cieli čakáme Vandu, dala to krásne a tešíme sa spoločne. Rýchly odchod domov do perín, mňa ráno čaká odchod vlakom.

Ďakujem Vande a Maťovi za krásne a užitočne stravený víkend, rozbiť sa na kašu a tak spokojne odísť domov. Ďakujem všetkým, ktorí ste mi fandili a verili, že to dám - Peter Tarcala, Ywetta Babic, Katarína Halusková, Paula Kubová, Silvia Turčinová, Lenka Hošeková, Troška Bežká... Ďakujem za možnosť reprezentovať SUT. :-)