Pred Kysuckou stovkou 2014
Prinášame rozhovor s Romanom Minarovičom, organizátorom zimného diaľkového pochodu Kysucká stovka.
Roman, Kysucká stovka je na Slovensku medzi diaľkovými pochodmi svojou náročnostou v kombinácii so zimnými podmienkami stále ojedinelým počinom. Ako sa zrodil nápad na uskutočnenie diaľkového pochodu v prostredí zimných Kysuckých Beskýd a Javorníkov?
Trošku Ťa opravím, Kysucká stovka prechádza Kysuckou vrchovinou, Kysuckými Beskydami a Javorníkmi. V závere roku 2010, pár týždňov po Pražskej stovke, zorganizoval Slavo Glesk tzv. akcionársku stovku na Morave. Vznikla skupina CS-1000. Zima v roku 2010 – 2011 bola mierna, v januári padol návrh (na sociálnej sieti) zorganizovať ďalšiu akcionársku stovečku. Navrhol som Kysuce, všetci súhlasili a Kysucká stovka bola na svete.
Prvý ročník pochodu sa konal v roku 2011. Ako vyzerali začiatky Kysuckej stovky?
V hlave som už dlhšie nosil myšlienku spojiť dva kysucké vrcholy počas jednej turistickej akcie, sú to kopčeky Ľadonhora (999 m n.m.) a Veľká Rača (1236 m n.m.). Za dva týždne som si trasu prebehol, označil, spracoval itinerár a išlo sa na vec.
V roku 2011 sme organizovali Kysuckú stovku prvý krát (97 km / +4120 m). Na štarte sa vtedy zišla malá skupinka vyznávačov diaľkových pochodov z Čiech, Maďarska a samozrejme zo Slovenska, na Kysuciach sa im veľmi páčilo. Najstarší účastník bol pán Julo Suran, mal 70 rokov ! Štartovalo 30 ľudí, celý pochod vtedy prešlo 15 ľudí. Základňu sme mali v rodinnom dome, bolo tam útulne. Celú noc sme kúrili v krbe a čakali na účastníkov.
Foto: Bálint Örsi
Odvtedy Kysucká stovka postupne prešla (tak, ako asi každá diaľková akcia) vývojom smerom k vyššej úrovni, ale aj náročnosti trasy. Ktoré hlavne zmeny nastali počas ďalších dvoch uskutočnených ročníkov?
Hlavnou zmenou trasy bolo vylúčenie úsekov, ktoré neboli oficiálne vyznačené turistickými alebo cykloturistickými značkami. To znamená, že okrem prechodov cez dedinky sa ide výhradne po turistických značkách.
Počet ľudí štartujúcich na Kysuckej stovke každoročne stúpa. To je všeobecný fakt pri väčšine stokilometrových podujatí na Slovensku. Má podujatie určený nejaký strop pre aktuálny ročník, resp. do budúcnosti?
Počet účastníkov sa každý rok zvyšuje... Pre aktuálny ročník sme stanovili počet účastníkov 100.
Foto: Organizátor KYS100
Trasa naplánovaná pre rok 2014 dosahuje úctyhodných parametrov 125 km / +5550 m. To je po 100 MKMK a STEFANIK TRAIL tretia najdlhšia trasa na Slovensku, pričom hodnota celkového stúpania patrí tiež k najvyšším spomedzi slovenských stoviek. Neobávaš sa toho, že zvyšovanie náročnosti trasy sa negatívne odzrkadlí na vysokom počte ľudí, ktorí pochod nedokončia ?
Kysuce sú kopcovité, ale krásne. Ja som tu vyrastal, a rád ich ukážem aj ostatným účastníkom diaľkového pochodu. Každý prihlásený účastník má možnosť vopred si pozrieť trasu a zvážiť svoje schopnosti. Možno sa dočkáme akcie 100 míl Kysuckým chotárom.
Na sociálnej sieti sa objavila informácia o zlatom kilometri na trase Kysuckej stovky 2014 so zaujímavými údajom stúpania 346 m. Je to jediná zmena v trase oproti minulému roku, alebo máš pripravené aj iné vylepšenia?
Zlatý kilometer je čerešnička na trase, dá sa hravo zvládnuť, sám si ho absolvoval. Oproti minulosti dôjde k zmene trasy na úseku Ľadonhora – Nad Matúškovou. Vynecháme hrebeň Stien a následné stúpanie po žltej od kríža Pod Poľanou, Pod Holým vrchom, Obelec. Navštívime kopček Žihľavný grúň, na ktorý vystúpime z dedinky Povina.
Je známe, že trasu Kysuckej stovky prešliapavaš a značíš pred podujatím osobne, čo je samo o sebe pri hojnej snehovej nádielke dosť náročné. Podporujú ťa počas prípravy a samotného priebehu Kysuckej stovky turisti z turistického klubu v Kysuckom Novom Meste, ktorý má početnú členskú základňu, alebo robíš celé podujatie takpovediac vlastnoručne?
Máš pravdu, trasu si prejdem a vyznačím osobne, po akcii zbieram značenie, prípadné odpadky. Rád sa brodím snehom, občas používam snežnice. Pri prechádzaní trasy tesne pred akciou sa snažím využiť stopy, ktoré zanechali snežné skútre, ratrak. Z aktuálnych informácii vypracujem itinerár a “čerstvý“ GPX záznam zasielam účastníkom. Týmto sa snažím aspoň čiastočne pomôcť účastníkom pochodu.
Najhorší rok pri prešľapávaní trasy Kysuckej stovky bol druhý ročník v r. 2012. Bežne som sedel na smerovníkoch. Emilko Páleník st. prehlásil, že v živote toľko snehu nevidel.
Pri organizácii Kysuckej stovky mi pomáhajú hlavne manželka s mladším synom aj domáci turisti, sám by som to nezvládol. Týmto ďakujem Mariánovi, Petrovi, Ondrejovi, Teovi a Evke, Rasťovi, Ferovi, Dušanovi, Adamovi, Erikovi a všetkým ostatným, ktorí nám držia palce.
Foto: Organizátor KYS100
Okrem Kysuckej stovky sa podieľaš aj na ďalšom diaľkovom podujatí - Dolnokysuckej spomienkovej 50-ke. Môžeš nám v krátkosti tento pochod predstaviť?
ŠKT Kysucké Nové Mesto organizuje množstvo turistických akcií, často aj vyše sto akcií počas kalendárneho roka. Sú to akcie, ktoré sú určené všetkým priaznivcom pohybu v prírode. Medzi náročnejšie patrí aj spomínaná Dolnokysucká spomienková 50-tka. Táto akcia vznikla ako spomienka na najmladšiu účastníčku Čerňanskej 50-tky (organizuje TK AHA Čierne pri Čadci) M.H., ktorú bez problémov absolvovala v roku 2010. M.H. už nie je medzi nami a tak vznikla myšlienka usporiadať tento diaľkový pochod na jej počesť, ale aj na počesť všetkých ostatných turistov, ktorí už nie sú medzi nami...
Foto: Radovan Harach
A ešte posledná otázka - téma sneh jednoducho nejde vynechať. Pri návšteve kysuckých kopcov po Vianociach bol stav snehu takmer na nule, ani aktuálne fotky z tvojich hopsoklusov so štvornohou parťáčkou Delly neukazujú úplne typické kysucké zimné scenérie. Budeš k účastníkom stovky veľkorysý, alebo dáš nejaký ten polmeter snehu navoziť? ;-)
Pevne verím, že sneh napadne a zakryje ťažbou zničené cestičky.