Prekvapili sme aj sami seba

25.07.2013 18:59

Rozhovor s Patrikom Hrotekom a Ivanom Mudroňom, víťazmi Nízkotatranskej stíhačky 2013 v kategórii mužských družstiev a držiteľmi nového rekordného času NTS.

Ivan, pre teba to nebola prvá účasť na Stíhačke, pre Patrika to však bola na NTS premiéra. S akým očakávaním ste do preteku išli?

Ivan: Bola to moja tretia účasť na NTS - s očakávaním zabehať si fajne, alebo ako hovorí môj kamarát Braňo: "Ideme na víťazstvo." :-)

Patrik: Prekvapiť. Tešil som sa na tento pretek pár mesiacov. Celý týždeň pred NTS som sa cítil skvele a bol som dobre naladený. Predstavoval som si, ako by sme mohli ohroziť prvé tri miesta, no vždy ma to prešlo. Vedel som, že tam bude vysoká konkurencia. So mnou veľa ľudí nepočítalo, nemal som čo stratiť.

Rozhodnutie vytvoriť spoločné družstvo pre NTS padlo po minuloročnom stretnutí v Handlovej, alebo až neskôr?

Ivan: Patrik mi napísal mail a ja som súhlasil vo februári. Odbehli sme do toho času spolu jeho jediné dve stovky a asi sme si padli do oka. Je to pohoďák, bojovník a nejde mu o víťazstvá. Presne takého parťáka potrebujem. Okrem toho ho môj otec učil na strednej škole v Banskej Štiavnici, asi aj to zavážilo. On vie asi lepšie ako ja, prečo mi napísal.

Patrik: Na Ponitrianskej stovke sme sa spoznali, keď sme prvé kilometre ťahali spolu. Od svahov Veľkého Tribeča som ho videl až v cieli. Vedel som, že sa mu na NTS ozvalo asi viac ľudí, no pre istotu som mu dal do povedomia, že ak by mal záujem, tak by som sa rád popasoval s Nízkymi Tatrami.

Proti minulému roku sa konkurencia na NTS opäť viditeľne zvýšila. Prispôsobili ste tomu taktiku, alebo ste si jednoducho povedali, že to odpálite už od štartu bez taktizovania?

Patrik: Vedel som, že tam bude veľká konkurencia. Poznal som pár bláznov, no ostatných som osobne moc nepoznal, iba z výsledkových listín. Ja som behal naľahko iba s vodou a pikaom, povinnú výbavu mi bral Ivan. O odpáleni sme sa nebavili. :-) Povedali sme si, že pôjdeme mojím tempom. Ivan vravel, že pod 16 hodín by sme to mohli zabehnúť. Vedel som, že on je blázon, vytrvalec, bojovník. Nechcel som strácať na jeho zbehoch a ani v tempe - nechcel som ho zdržovať, ale plynule s ním ísť ako jeden. A to sa mi splnilo.

Ivan: Taktika bola bola presne taká, ako sme bežali. S malými detailmi. Na Čertovici mi chýbal kurací vývar pani Chupáčovej (presne ako na Kysuckej stovke, polievky ako šošovicová, fazuľová a kapustnica nie sú tým správnym dopingom). Druhý detail bol môj zdravotný stav, ale bojoval som.

Vami vytvorený rekord trate NTS má hodnotu 13 hodín 37 minút, minuloročný rekord ste prekonali o viac, ako hodinu. Šli ste za týmto cieľom plánovito, alebo to bola len tá povestná čerešnička na torte?

Patrik: Počas behu sme to nevnímali. Alebo o tom neviem. Šli sme bez hodiniek. Nemal som ani najmenšej potuchy, aký je čas, kedy sme šli rýchlejšie a kedy pomalšie. Rekordy sú nato, aby sa lámali. To, že sa prekoná, som vedel. Ale že až o hodinu a že to budeme my, o tom som ani nesníval. V Hiadeľskom sedle sme zistili, že bežíme iba 12 hodín a 5 minút - skvelý pocit. Ako sa vraví - niekedy aj motyka vystrelí.

Ivan: Rekord sme nemali v pláne. Je to výsledok náhody a šťastia, lebo sme mali dokonalé podmienky. Myslím si, že minuloročný čas Daňa a Homolu má vzhľadom na poveternostné podmienky počas NTS 2012 väčšiu cenu.  

Vyhrali ste systémom štart-cieľ. Prenasledovateľom - trojnásobným víťazom a držiteľom minuloročného rekordu Jozefovi Homolovai a Štefanovi Daňovi ste utiekli o 34 minút. Viacerým vŕtalo v hlave, či ste predsa len neprepálili tempo, resp. kedy vám dôjdu sily a svorka vlkov za vami vás doženie. Dostavil sa v niektorej fáze preteku pocit, že vás už nemôže nikto ohroziť, alebo ste boli neustále v strehu?

Ivan: Od štartu 4 km diktovali tempo Fabšík a Vnenčák, takže to nebolo štart - cieľ. Počuli sme, že mnohí sa nášmu času na Čertovici smiali a mysleli si, že sme to prepálili a odpadneme. Tá fáza s pocitom, že sme vyhrali, prišla na asfaltke, kde nás naši kysuckí podporovatelia informovali prezvonením o tom, či sú za nami prenasledovatelia. Viete, my sme od Kráľovky absolútne nevedeli, kde sú ostatní, sústredili sme sa len a len na seba.

Patrik: Začiatok bol rýchly. Držali sme sa dvojice Vnenčák - Fabčík, no ak prišlo menšie stúpanie, Ivo mi už hlásil: "Paťo, ak sa ti dá, tak choď." Tak som šiel a na Kráľovu hoľu sme prišli za presnú hodinu. Potom sme držali pekný klus. Vedeli sme, že za sebou máme kvalitných bežcov a približujú sa. Cítil som to v kostiach. Začali sme strácať sily, no nepoddali sme sa a vždy sme mali prečo pokračovať.

I keď na hrebeni pretekárov potrápil silný vietor, podmienky boli celkovo priaznivé pre beh a večerná scenéria úchvatná. Mali ste čas vnímať aj krásu nízkotatranskej prírody (odhliadnúc od niektorých všeobecne známych úsekov a stavieb)?

Patrik: Počasie bolo peckové. Samozrejme že som vnímal okolitú prírodu. Pár krát som aj popri behu skoro zakopol. Len škoda, že som nemal ako fotiť. Tie výhľady ráno na Královej holi, či po celej trase, nemali chybu. Bolo odkiaľ čerpať energiu.

Ivan: Nizke Tatry poznám, tentoraz nebolo času sa kochať. Počasie bolo skoro dokonalé.

Do cieľa na Donovaloch ste priam prileteli, poháňala vás eufória z dosiahnutého výkonu?

Ivan: Áno. Prekvapili sme aj sami seba.

Patrik: Vstúpili sme na Donovaly a pozreli sme sa za seba. Za nami nikto a my sme sa posledný kilometer pustili do cieľa ako odtrhnutí z reťaze. Bol to skvelý pocit - bežať za tým, o čom som iba sníval, popri parťákovi od ktorého posledné stovky metrov bolo počuť iba ,,milujem Donovaly!!”. Tešil som sa, ako konečne zavolám priateľke Dominike, dám si sprchu, neskôr pivo a pomodlím sa. :-)

Ktoré družstvo (družstvá) ste považovali za najnebezpečnejších súperov na NTS?

Patrik: Určite prvú trojku z minulého roka, tiež dvojicu Žuffa - Kačmarčík alebo René Mráz - Andrej Krno - škoda že im tá účasť nevyšla. Príliš som to nesledoval.

Ivan: Najlepší sú Homola s Daňom, potom som očakával Kačmarčíka so Žuffom.

Pre viacerých účastníkov aj organizátorov boli vaše mená na ultra-trailovej scéne novinkou. Ivan však vyhral minuloročnú Ponitriansku stovku v skvelom rekorde 12 hodín 41 minút, Patrik bol štvrtý za 13 hodín 36 minút. Na Nonstop behu hrebeňom Nízkych Tatier ste finišovali na piatom (Ivan) a osemnástom (Patrik) mieste. Zúčastnili ste medzi týmito dvomi podujatiami aj iných pretekov?

Patrik: Áno, zúčastnil som sa medzi tým na ôsmich pretekoch, z toho na troch stovkách. No s Ivanom sme sa stretli iba na Kysuckej stovke, kde sme si to teda nádherne užili.

Ivan: Patrik pred Nonstopom behom spal dve hodiny, takže jeho čas bol dobrý. Spolu sme absolvovali ešte Kysuckú stovku, kde sme dobehli spoločne s Bartom, Muzikom a Lopušným na delenom prvom mieste.

Pripravovali ste sa na NTS individuálne, alebo ste zaradili aj spoločný tréning?

Patrik: Maximálne sme si písali. Trénoval som individuálne - snažil som sa dni spestriť, aspoň menším výbehom. Trápil som stehná do kopca a trénoval zbehy z kopca. Nijako výnimočne som sa nepripravoval.

Ivan: Pripravovali sme sa osamote, ale písali sme si na Facebooku.

Je pre vás ultratrailový beh hlavnou športovou aktivitou, alebo sa venujete aj iným športom? Kedy ste sa mu začali venovať?

Patrik: Venoval som sa horolezectvu a turistike. Chodil som sám behať po pohoriach s vodou a lezkami na chrbte,  aj do 40 km denne. :-) Nevedel som, že existujú aj takéto podujatia. 14. mája 2011 som sa vybral na prvý pretek - Tlmačskú 25-ku. Potom som behával kratšie vzdialenosti, mal som aj trénera a celkom sa mi darilo. Prvá stovka bola práve Ponitrianska. Zistil som, že ak chce bežec niečo zažiť a odniesť si niečo z hôr, ultratrail je riešenie. :-)

Ivan: Nie, je to futbal - hrávam V.D ligu za Vinohrad Čebovce. Začal som s NTS 2011 ako prvým ultramaratónom.

Ak by ste vašu účasť na NTS 2013 mali zhrnúť do jednej vety?

Patrik: Po NTS 2013 som si odniesol veľký zážitok, organizačne to bolo vymakané, zabehal som si ako sa patrí - hodnotím na jednotku.

Ivan: Spoločné víťazstvo a vďaka všetkým, ktorí mi pomohli to vyhrať - hlavne Patrikovi, rodine Tulákovcov, rodičom, Chupáčovcom, skvelým organizátorom, starším bežcom ako Homola, Johnny a iní, ktorí ma poučili.

Sezóna ešte ani zďaleka nekončí, pred nami je ešte niekoľko podujatí doma a množstvo v zahraničí. Máte na tento rok vyhliadnuté nejaké ďalšie ciele?

Patrik: Nemám v tom prehľad. Neplánujem nič, no môže sa stáť že sa niekde objavím. Nechám sa viesť. :-)

Ivan: Chcel by som, uvidím, čo na to futbalový tréner a moje svedomie.

Pre budúci ročník NTS máte účasť svojim pódiovým umiestnením zaistenú. Bude pre vás obhajoba víťazstva dostatočným lákadlom?

Patrik: Už teraz ma to láka. No za rok sa veci menia... Či sa zúčastníme, obhájime, alebo nie, môj tip je taký, že rekord padne znova.

Ivan: Ak pôjde Patrik a bude chcieť ísť so mnou, tak sa na ten štart rád postavím. Mám rád súperov, sú to skvelí ľudia a je mi cťou s nimi bežať.

Ďakujem za rozhovor a ešte raz gratulujem k víťazstvu a skvelému výkonu.

Foto: Tomáš Trstenský, Adushka, Pio, Rado