PUP74
Adam Rusinko
Pôvodný plán na tento víkend bol iný - kvalitne si naložiť na hrebeni Považského Inovca, trasa TN - HC (cca 80 km / +2500 m). Ale rozdiel možných výhovoriek a nutných zastávok na tejto trase dopadol v neprospech výhovoriek, čiže zostávame v okrese (BA). Hlava a nohy boli však pripravené pritlačiť na hranu.
Novú trasu sa mi vymýšľať nechcelo, a tak som použil pomerne novú trasu PUP74 (predtým známej dlhšej verzie PUT100), ktorá začína v Dúbravke (pri kultúraku / Lidli), pokračuje cez známe miesta ako Devín, Kamzík, Marianka, Stupava, Pajštún a posledným kopcom - Biely Kríž prechádza na malokarpatskú stranu a končí v Rači.
Ako veľký fanúšik čísel, štatistík a rôznych ukazovateľov som si rovno spravil časový plán (podľa jediných dostupných výsledkov na tejto trase z roku 2019) na celkový bežecký čas 8 hodín (pozn. najrýchlejší čas 7:05:15 a druhý 7:16:21). V priebehu piatku som nachystal stravu, časový rozpis (pre polievkový support a odvoz z cieľa) a všetko bolo pripravené.
Sobota 5.55 vystupujem z 83-ky, rýchla potreba, presun cez prechod a približne o 6-tej vybieham. Ráno ešte bolo chladné a telo skrehnuté, ale prvý výbeh (po žltej) na Dúbravskú hlavicu zahrial akurát do prevádzkového tempa, a tak som sa rozbehol. Na prvý kontrolný bod - Dúbravská hlavica - po návšteve Devína som pribehol s miernym náskokom (3-4 minúty), za čo vďačím kamošovi Marekovi, ktorého som náhodou stretol a spravil mi perfektný pacing :) . Od tohto momentu som bol odkázaný len sám na seba. Nohy išli super a postupne som sa zacyklil v štandardnom ultra-režime: gél-voda-cikpauza-voda-gél… Mestský úsek cez Mlynskú dolinu, Slavín, Horský park a Železnú studničku ubehol bez problémov, ale postupne sa oteplovalo, čo ja osobne nemám rád.
Žltým výbehom na Kamzík ma tlačila vidina teplého vývaru, ktorý bol dohodnutý so support teamom (vďaka rodičom, ktorých vždy tešia tieto ultra-nápady). Doplnil som zásoby tyčiniek a gélov a vybehol som na zvyšných cca 40 km. Úsek do Marianky sa mi išiel fakt dobre, čo ukázalo aj porovnanie s pripravenou tabuľkou medzčasov, pretože som sa dostal na úroveň najlepších dvoch časov na tejto trase, čo ma (príjemne) prekvapilo a hlave už bolo jasné, že tento čas bude treba udržať až do Rače. Snaha dopustiť si vodu v Svätej studni bola LTT, pretože tam akosi prestáva fungovať studnička, ale po pár minútach sa podarilo doplniť posledný liter vody, ktorý musel vydržať až do cieľa. Pri výbehu na Malinský vrch som už definitívne zhodil a odložil všetko oblečenie a zostalo len tričko a kraťasy. Kvalitnú saunu ponúkol dlhý hrebeňový úsek do Stupavy, pričom by som chcel špeciálne pozdraviť lesníkov, ich techniku a samozrejme aj tie 30 cm koľaje plné vody a blata, ktoré nechávajú na turistických značkách. Na tomto úseku som sa dokonca naháňal s traktorom, ktorému som úspešne zdrhol.
Stupavský park už bol plný ľudí, a tak som len dokľučkoval pod kopec smerujúci na Pajštún. V tomto mieste som prvýkrát pocítil, že nohy sú v stúpaniach poslabšie, takže som prešiel v týchto úsekoch na indiánsky spôsob a aspoň som využil čas na doplnenie tekutín a energie. Hore na hrade celkom slušná plnka (to som ešte netušil, že čo sa deje na Bielom kríži), ale ja som si išiel svoje. Úsek cez Kozlisko smerom na Dračí hrádok bol našťastie bez blata na chodníku, a tak sa dalo v rámci možností celkom slušne dupať do tempa. Na pomyselnej časovej kontrole pod Dračím hrádkom som už vedel, že dnes to bude oveľa lepší čas, ako som plánoval a očakával, a s dobrými pocitmi som sa pustil do posledného stúpania zelenou roklinkou smerom na Bystrické a následne po “diaľnici” až na Biely kríž.
Ako hovorí kpt. “Zostal som v šoku !” Ak tam nebolo (odhadom) 200-300 ľudí, tak ani jeden. Bajkeri, bežci, turisti, kolobežkári, opaľovači, psíčkari, rodičia s deťmi, +1 ja, ktorému chýbali približne 4 km do cieľa. Inak na výbehu smerom hore už definitívne došla voda a už som bol aj kvalitne vypražený, čiže som sa snažil ponáhľať dole. Snaha sa cení, ale medzi davmi, ktoré smerovali hore to bolo ozaj náročné. Navyše som sa bál, že na koreňovo-kamennom podloží hodím kvalitnú držku, ako sa to občas stáva, ale nakoniec to dnes skončilo bez pádu. V Rači pod lesom ma privítal rozhorúčený asfalt, ktorý je našťastie pomerne krátky, a potom už len raz doľava a potom doprava k stredisku na Žarnovickej, kde trasa PUP74 končí. Tam ma ešte prekvapilo mobilné odberné miesto, a to som si naivne myslel, že tí čakajúci ľudia ma prišli povzbudiť do cieľa. Nie.
Výsledný čas 7 hodín 15 minút a 51 sekúnd (lnk na Stravu) príjemne prekvapil a naznačil, že sezóna by mohla byť zaujímavá. Nohy tradične vybúchané, ale inak normálne stavy. Som mega rád, že som sa dnes vyhol kŕčom, ktoré mi už pokazili nejeden bežecký zážitok. Ospravedlňujem sa, že nemám žiadne fotky (okrem cieľovej), lebo mobil bol celý čas hodený v batohu.
Trasa celá behateľná, super podklad, blata dnes ozaj málo, dík Ľubke a Radovi za pekné bratislavské pobehanie. Čísla: približne 4 litre tekutín (voda, cocacola), 4 x gel, 4 x tyčinka, cca 500ml polievky s rezancami, magnézium. Priemerný tep 147 (ovplyvnený počiatočným snímaním kadencie pri suchom páse).
.jpg)
.jpg){kind=logo}
