Rozhovor s Pavlom Porubčanom
Ahoj Paľo. Malé Karpaty sú Tvoje nové domáce kopce. Ako ich vnímaš ako bežec oproti Strážovským vrchom?
Ako pozitíva vidím, že je tu výrazne väčšia hustota chodníkov a vyššia kvalita podkladu (menšia ťažba). Takmer všetko je tu parádne behateľné, čo je super na rozvoj rýchlosti. Chýbajú mi však dlhšie a strmšie stúpania a veľkolepé výhľady z vrcholov kopcov, ako napríklad z Vápča či Strážova.
Dnes si si v rámci spoznávania Malých Karpát dal 50-ku. Behávaš takéto vzdialenosti ako víkedový longrun pravidelne?
Snažím sa to striedať. Jeden víkend dať niečo dlhšie okolo 50-60 km a ten nasledujúci dať dve intenzívnejšie 30-ky po sebe (sobota 30 km a nedeľa 30 km) - tzv. back-to-back tréning.
Poznáme Ťa ako priaznivca ultrabehov v horách. Aká je najväčšia vzdialenosť, ktorú si doteraz na jeden záťah absolvoval?
Strážovská výzva - 160 kilometrov. Cez sto kilometrov som šiel väčšinou iba na pretekoch alebo na SNP-čke.
Vráťme sa do Malých Karpát. Ktoré miesta Ťa doteraz najviac oslovili?
Jednoznačne je to oblasť Plaveckého Mikuláša s ihličnatým lesom na Jelenej hore. Pred týždňom ma nadchla oblasť Zárub a Vysokej. Veľmi sa mi páčila aj trasa vedúca po stopách bývalej banskej železnice nad Pernekom (žltá turistická značka) s parádnymi stromami.
Veľa zaujímavých miest v Malých Karpatoch si spoznal v rámci Kysuckej stovky 2021 VIRTUAL, ktorú si absolvoval práve v tomto pohorí. Ako si sa dostal k trase, ktorú si bežal?
V prvú sobotu som bežal v rámci virtuálnej Kysuckej stovky longrun dlhý 50 km a keď som prišiel domov, zbadal som na Strave beh Cik-Cak XXL od Julky Batmendijnovej a hneď mi učaril. Geniálny nápad, bežať krížom cez hrebeň niekoľkokrát. Zrelo mi to v hlave päť dní a v piatok som sa rozhodol, že v nedeľu dám reparát a pokúsim sa o opakovanie Julkinej trasy, ktorú som jemne modifikoval na základe informácii od Rada.
Prebehol si trasu 102 kilometrov so stúpaním 3840 metrov. Ako si pristúpil k Tvojej prvej stovke v tomto roku?
Pôvodný plán bol bežať ju v pomalom tempe v rámci tréningu. Prvých 30 km so mnou bežal Erik Hübner, takže to rýchlo ubiehalo. :-) Pri Borinke (65. km) so mnou chvíľu bežal Maťo Hudák, ktorý mi aj pripravil super občerstvovačku - obedár cestovín a čaj. A na záver - z Marianky až do cieľa - so mnou bežal Adam Rusinko.
.jpeg)
Prakticky až pre Kačínom som si uvedomil, že je reálne to stihnúť pod 12 hodín. Tak som postupne pridával a Adam kalkuloval predpokladaný čas dobehu. Prepol som sa do pretekárskeho módu, zjavne zafungoval adrenalín a záverečnú červenú na Kamzík som prekvapivo vybehol bez kráčania. Dorazil ma ale záverečný zbeh asfaltom k Ahoj. K mostu pri Ahoj som to nakoniec dal za 11:58:28. Chcem sa poďakovať Erikovi, Maťovi a Adamovi za perfektný support počas Malokarpatského Cik-Caku XXL. :-)
Ako si riešil počas tejto stovky občerstvenie?
Bežal som s dvoma pollitrovým soft-fľaškami. Na Pezinskej Babe som ich doplnil a potom ešte raz na občerstvení pri Stupave. Vypil som spolu 3 litre tekutín. Jedlo som mal so sebou (dve žemle, tri müsli tyčinky), k tomu obedár cestovín pri Stupave a gél pred záverečným stúpaním na Kamzík.
Aký spôsob navigácie používaš na Tvojich prieskumníckych longrunoch?
Trasu vyklikám na Hikingu, vyexportujem do Garmin Connect aplikácie, kde ju v OpenStreetMap (funkcia fit to track v heat mape) upravujem a následne exportujem do hodiniek, ktoré ma počas behu navigujú.
.jpeg)
Prvú malokarpatskú stovku máš úspešne za sebou. Aké máš ďalšie ultra plány?
Keď sa roztopí sneh a odomknú okresy, chcel by som spraviť niekoľkodňové prebehy hrebeňmi Fatry a Tatier. A okrem toho dúfam, že mi nezrušia Lavaredo a CCC.
Ďakujem za rozhovor. Budem držať Tebe (a samozrejme aj ostatným bežcom prihláseným na uvedené preteky) palce. Nech sa Ti darí v Tvojich dlhých behoch po Karpatoch a snáď už čoskoro opäť aj mimo nich a na pretekoch. :-)
.jpg){kind=logo}
