Rudná magistrála
Pavol Porubčan, 18. - 19. 9. 2021, pokus o FKT
Cieľom článku je pomôcť ľudom pri plánovaní rýchleho prechodu alebo prebehnutia Rudnej magistrály. Veľa myšlienok je aplikovateľných aj pri uvažovaní nad inými zrýchlenými ultra prechodmi. Snažil som sa vyhýbať popisu samotného emočného prežívania prechodu, kríz či nádhery okolitej prírody.
Prečo Rudná magistrála?
Po minuloročnej SNP som uvažoval o ďalšej nepretekovej výzve. O tom, že existuje Rudná magistrála (RM), som sa dozvedel z niekoľkých článkov o prechodoch či prebehoch na SUT stránke. Slová ako „neprístupná“, „opustená“ či „divočina“ jej okamžite pridávali na mojej sympatii. A keď som si prečítal článok o prebehnutí našou slávnou ultra trojicou (Paťo, Ivan, Miki), vedel som, že RM je správna voľba. Projekt prebehnutia sa začal rysovať na jeseň minulého roka, na jar som v rámci tréningu prebehol väčšinu trasy a cez leto projekt čakal na príhodnú chvíľu.
Štýl
SNP som bežal v supported štýle a o inom štýle som v tom čase nepremýšľal. Potom prišla Strážovská výzva, kde som si prvýkrát vyskúšal self-supported štýl. Problematika štýlov prekonávania ultra trás mi je naozaj sympatická, podobá sa lezeckým štýlom (OS, RP, AF, TR,...), ktoré sú v lezeckej komunite veľmi dôležité. Rozhodnutie pre self-supported štýl a s ním spojené použitie dropbagov ale nebolo jednoduché. Videl som skôr nevýhody ako výhody tohto štýlu.
Logistická komplikovanosť
Musíš naozaj dobre premyslieť, kde dropbagy umiestniť a do ktorého čo vopchať. Ak na niečo dôležité zabudneš, máš o problém postarané.
Časová náročnosť
Dopbagy musíš rozviesť, schovať a po akcii ísť aj zobrať.
Riziko poškodenia
Niekto ti môže dropbag nájsť, zobrať, prípadne poškodiť a si na hrane.
Vonkajší zmysel
Ľudia vnímajú skôr čas prebehnutia ako štýl. Pri štýle ide skôr o osobný prístup k ultra behu a je skôr záležitosťou komunity.
Samostatnosť
Jediná objektívna výhoda self-supported štýlu je, že nikoho nemusíš otravovať so supportom. Pri ultra behu ide o časovo náročnú záležitosť, často spojenú s potrebou brať si z práce dovolenku.
Ešte dva týždne pred akciou som štýl nemal ustálený. Game changer bol rozhovor so Soňou Kopčokovou, ktorá je jednoznačná self-supportérka. Pochopil som, že práve tento štýl dodáva akcii ďalšiu dimenziu dobrodružna. A predsa to je jeden z dôvodov, prečo vlastne robím ultra. To, že tento štýl je pomalší ako supported štýl, je fakt. Ide len o to, čo má pre teba väčšiu hodnotu.
Smer
Vybrať smer behu na RM je veľký oriešok. RM má jeden koniec na vrchu Stolica (1476 m) a druhý v Zlatých Moravciach (185 m). Takto som o smere uvažoval.
Prevýšenie
Z pohľadu prevýšenia je smer zo Stolice jednoznačne výhodnejší. Rozdiel prevýšenia podľa hiking.sk je až a 1291 m.
Behateľnosť vs strata času
Začať v Moravciach sa zdá byť výhodnejšie. V južnej časti RM je behateľnejší terén a ísť na ľahké nohy behateľnú časť je isto výhodnejšie. V severnej časti RM je terén technickejší, viac na kráčanie, a rozdiel rýchleho a pomalého kráčania nie je až taký dramatický.
Pri smere zo Stolice v severnej časti RM človek s ľahkými nohami v technickom teréne až tak nezíska. Ale v južnej časti, na druhý deň, hrozí už len indiánsky hopko-klus, čo oproti normálnemu behu robí výraznú časovú stratu.
Štart
Opäť sa zdá lepší smer z Moraviec. Človek sa komfortne vyspí v dákom mestskom penzióne a na štart sa presunie pár metrov. Naproti tomu vyšliapať ráno na Stolicu (10 km/550 m) je strata energie a času. Samozrejme, na Stolicu sa dá vyšliapať aj večer pred štartom, ale noc a raňajky v bivaku sa s komfortom v penzióne nedajú zrovnávať.
Cieľ
Výhodnejší je smer zo Stolice. Po dobehnutí do Moraviec sa dá rovno sadnúť do auta či ísť sa osprchovať a najesť do dákeho penziónu. Zatiaľ čo po dobehnutí na Stolicu treba ešte zošliapať dole k autu alebo do dediny. Áno, v cieli môže aj pri self-supported štýle pomôcť so zostupom kamarát.
Obchody a reštaurácie
Znovu je výhodnejší smer zo Stolice. Severná, menej obývaná časť vychádza na prvý deň. Na druhý, keď hrozí, že dropbagy neukoja túžby žalúdka, je viac možností zastaviť sa v obchode či reštaurácii.
Logistika a presuny
Pre človeka z juhu alebo západu je výhodnejší smer zo Stolice. Pretože po dobehnutí do cieľa to má relatívne blízko domov. Naproti tomu človek zo severu alebo východu má výhodnejší smer z Moraviec. Samozrejme, v oboch prípadoch sa po dobehnutí ešte treba vrátiť po dropbagy.
Medvede
Tu vyhráva smer zo Stolice. Severné, viac opustené úseky s väčším výskytom medveďov tak vychádzajú prevažne na deň. Áno, úsek okolo Poľany som už za svetla nestihol, ale šlo len o krátky úsek a v lete by to vychádzalo opäť na deň. V opačnom smere sa ide cez medveďovo jednoznačne viac po tme.
Oba smery majú svoje pre a proti, žiaden nie je jednoznačný víťaz, a práve to je na RM zaujímavé. Nakoniec zvíťazil smer zo Stolice pre argument jednoduchšej logistiky.
Priebeh
Vďaka podpore otca som si mohol dovoliť logisticky výrazne zjednodušiť celú akciu.
V piatok sme sa spolu presúvali od juhozápadu a postupne sme v lese pri trase ukrývali dropbagy. Celkovo som rozmiestnil 5 dropbagov a bolo super, že sme to robili spolu. Pretože plán bol, že ich otec v nasledujúce dni po mne zoberie.
Okolo 17-tej som s batohom začal šliapať zo sedla Javorinka smerom na Stolicu. Stihol som hore akurát západ slnka. Niečo som zjedol, dal čaj z termosky a zaliezol do spacáku. Spal som bez stanu.
Ráno o 4:15 budík, zbalil som veci, uchlipol z čaju a 4:45 som spustil záznam a začal zbiehať s čelovkou dole. V skutočnosti nešlo moc o beh, batoh bol dosť veľký, na beh nepohodlný.
Dole v sedle Javorinka som mal 1. dropbag. Zhodil som veľký batoh, zobral bežeckú vestu, vyzliekol niekoľko vrstiev oblečenia, najedol sa a na ľahko vyrazil v ústrety druhej časti dobrodružstva.
Samotný beh nebudem detailne popisovať. Faktom je, že prvých 100 km sa mi bežalo ľahko, a aj keď som sa netlačil do rýchlosti, šiel som na úrovni 50 % z hiking time, a to aj s započítanými prestávkami.
Potom som začal cítiť slabé nohy, v zbehoch som výrazne spomalil a beh na rovine sa zmenil skôr na indiánsky hopko-klus. Začali prichádzať krízy, ktoré zvyčajne odzneli po najedení sa. Prestalo mi chutiť, do jedla som sa musel viac a viac nútiť. Vždy po jedle mi chvíľu nebolo moc dobre. Krízy sa predlžovali a prehlbovali, neustále som spomaľoval. Posledných ~ 30 km som sa záhadne prebral a začal opäť normálnejšie bežať. Zjavne ma nakopla káva, ktorú som si kúpil v šport klube v Rudne nad Hronom, a cítil som aj blízkosť cieľa.
Do cieľa v Moravciach som dobehol v nedeľu 19:39. Celkový čas aj s prestávkami bol 38:54:42 a hodinky namerali vzdialenosť 237 km a prevýšenie 7 532 m.
Keďže som mal GPS tracker, moju polohu sledoval cez web otec a postupne po mne zbieral použité dropbagy.
Tu je GPS záznam z prebehnutia:
https://connect.garmin.com/modern/activity/7522828211
https://www.strava.com/activities/5990750981
Čo sa mi osvedčilo
Umiestnenie dropbagov
Ak je to možné, neumiestňuj dropbagy na kopce. Ja som mal jeden pri hoteli Poľana, čo je celkom vysoko. Keď som k nemu večer dobehol, dosť som sa podchladil, kým som pri ňom ukončil zásobovacie operácie.
Nedávaj dropbag do trávy. Večer padne rosa a budeš mať zbytočne premočené nohy.
Forma dropbagov
Ako dropbag sa mi najviac osvedčila plastová nádoba so širokým hrdlom. Plastové vrece jednoznačne nestačí! Prežerú ti ho myši, prípadne iné zvieratá, a prídeš tak o dôležité jedlo, na ktoré si sa spoliehal. Dropbag má byť tmavý, ideálne hnedý alebo zelený. Bledý naozaj svieti a zabiješ tak veľa času jeho maskovaním. Nechceš, aby ho našiel náhodný okoloidúci.
Množstvo dropbagov
Každý dropbag je strata času, nerozmiestňuj ich preto zbytočne veľa. Musíš ho vybrať, doplniť zásoby (ionťák, jedlo, power banka,...) a opäť bezpečne uschovať. Aj keď som sa snažil byť efektívny, pri každom dropbagu som stratil 15 – 30 min. podľa toho, či som sa aj priobliekal alebo menil ponožky. Pri štýle so supportom (bez dropbagov) vieš ušetriť minimálne 10 min na dropbag (zastávku).
Plytvanie
Nevýhoda dropbagov je plytvanie. Keďže nevieš, čo ti bude chutiť, máš tendenciu naplniť dropbag rôznymi potravinami (sladké, slané, chrumkavé, horké aj kyslé), z ktorých využiješ max 50 %. Doma pri upratovaní máš potom veľké prebytky a mnohé potraviny už musíš vyhodiť.
Mobil
V teréne mimo obce zapínaj letecký režim, ušetríš batériu. V severnej časti RM je veľa miest bez GSM pokrytia a tam batéria odchádza veľkou rýchlosťou.
Mobil maj pri behu naozaj poruke. Často potrebuješ použiť navigáciu, a preto práca s mobilom musí byt rýchla a efektívna.
Navigácia
Je veľmi vhodné nabehať si úseky trasy dopredu. Znižuje to neistotu, ak chýba značka, a zásadne to pomôže v noci.
Maj minimálne dve formy off-line elektronickej navigácie. Ja mám trasu v hodinkách a aj turistickú navigáciu v mobile.
Minimalizácia rizika
Maj viac jedla a oblečenia, ako pravdepodobne potrebuješ k najbližšiemu dopbagu. Musíš mať rezervu pre prípad poškodenia dropbagu alebo zranenia a s ním súvisiaceho spomalenia a zhoršenia termoregulácie.
Nespoliehaj sa na reštaurácie a obchody, môžu byť nečakane zatvorené.
Iné zaujímavosti (len pre RM)
Najkrajší les (subjektívne)
Úsek od Hrbu až po Poľanu. Ide o naozaj starý zmiešaný les, v ktorom sa neskutočne kľukatí chodník.
Najkrajší kopec (subjektívne)
Klenovský Vepor, dominantný, z okolia ostro vystupujúci, až magický. Škoda, že neposkytuje veľa výhľadov pre zalesnený vrchol.
Najväčšie blúdenia
Na tracku sú dve oblasti, kde značka chýba alebo sa úplne rozchádza s GPS značením. Prípadne chýba čo i len náznak chodníka. Ide o úsek od lazov Krátkovci popod kopec Ostrôžka a úsek nad Výbochovou Poľanou cez Pereš na Červenákovú. Stratil som tam veľa času a nervov a doteraz neviem, kade to má po správnosti ísť.
Nelogickosť trasy
Z obce Sása smer na Babinú je značka vedená po stĺpoch vysokého napätia. Žiaden chodník, najskôr vysoká tráva a potom trnky, šípky a iné kríčie. Pritom kúsok vedľa ide poľná cesta!
Za sedlom Lachtriská niekto oplotil (aj s elektrinou) veľký trávnatý pozemok ako pasienok pre dobytok. Preznačil značku po jeho vonkajšom okraji. Lenže priestor pre turistu pri plote nechal široký často len 50 – 70 cm. Ak je človek menej obratný alebo je blato, bude mať problém vyhnúť sa oplôtku.
Poďakovanie
V prvom rade ďakujem otcovi za pomoc s dopravou, zberom dropbagov a spatnú väzbu na moje nápady. Verím, že spolu zažijeme ešte veľa podobných dobrodružstiev.
Soni Kopčokovej za veľa praktických rád a namotanie na self-supported štýl.
Dušanovi Harangozovi z vysledkovyservis.sk za zapožičanie GPS trackera.
Radovi Harachovi za propagáciu na sociálnych sieťach a priateľom z ultra komunity za mentálnu podporu.
.jpg){kind=logo}
