Salomon Ultra-Trail Hungary 2024
Eva Mareková
Po roku som sa opäť postavila na štart pretekov, kde ma minulý rok očarila pulzujúca atmosféra a nádherné prostredie Pilišských vrchov, v ktorom sa preteky bežia.
Dĺžka trate ostala rovnaká - 54 km / 1800 m+. Keďže je u mňa apríl väčšinou nabitý mesiac, ostala som pri „kratšej“ vzdialenosti. Preteky som brala skôr ako tréning, takže príprava nebola ideálna z hľadiska oddýchnutosti a regenerácie pred samotným behom. Deň D sa však vyvíjal veľmi ideálne – povedal mi to aj Spánkový tréner, ktorý nameral výnimočnú hodnotu 90 (priznávam - som zaťažená na čísla a tieto novodobé metriky ma fascinujú :D). To, čo ma ráno prekvapilo, bol dážď. Zo dňa predtým bolo avizované, že je trať plná blata, ale že to ešte pokropí ďalší lejak, nečakal asi nikto. Paličky som nebrala, keď nemusím, bežím radšej bez nich. Čo sa týka stravy - stavila som na silné raňajky, pred samotným behom porciu Edgaru a do batohu 1 gél a tyčinku. To by malo stačiť.
Po úvodných minútach sa tempo veľmi rýchlo rozbehlo, no držala som sa svojich možností. Kilometre ubúdali, usadila som sa na piatej pozícii, občas som sa stretla so štvrtou ženou. Začali sme míňať bežcov z nočných štartov na 111 km a 84 km. Míňam Peťu (84 km), občas začujem ďalšie slovenské hlasy. Na 30-tom kilometri prvú trojicu žien, ktoré spomalili a začína rásť adrenalín. Pozbieram sily, ktoré mi ostali a snažím sa naplno kĺzať v blate, raz hore kopcom, potom dole kopcom. Konečne prichádza posledný zbeh a už len vydržať do cieľa. Tri kilometre pred cieľom zhliadnem Lukáška Kuka Krnáča (111 km) a vyzvem ho na spoločný dobeh do cieľa. Nenechal sa dlho prehovárať a tak sme spolu kopli do vrtule a záverečný aplauz domácich divákov si užívali spoločne.
Prvý krát v živote idem v ústrety roztiahnutej páske a prerážam ju svojim telom... V ruke Birell od Bela spolu s vlajkou Slovak Ultra Trail Team. Moment, pre ktorý sa oplatilo bežať a vychutnať si tieto sekundy naplno.
Srdečná atmosféra, organizácia na výbornú, úsmevy dobrovoľníkov - všetko dôvody, pre ktoré sa oplatí pretek zažiť.
Zázemie pre slovenských bežcov vytvoril aj Slovak Ultra Trail. Aj vďaka nim sme sa cítili my, slovenskí bežci, ako doma. :-) Mnohí získali pódiové umiestnenia a veľmi pekné výsledky. Všetci si zaslúžia obrovský rešpekt za svoj výkon a odhodlanie.
Tentokrát som využila v zázemí pre bežcov všetko – sprchy, výbornú maďarskú kuchyňu aj masáž (aj keď masérka nevedela ani slovko po anglicky). Záverečné ceremónie zvyknú byť až v nedeľu 20:00, a tak sa ešte podarila v medzičase aj Budapešť na bicykli (pre istotu bol bicykel v povinnej výbave :-) ).
.jpg){kind=logo}
