Sedem chotárovanie

My, čo ho máme radi, vymýšľame kombinácie, ako a z kadiaľ tam bežať, a tak pri jednej z nich sme s Lukášom (Kukom) vymysleli, že to odbehneme všetko z každého miesta hore dole. Nápad super, avšak vyhovieť časovo každému nemožné. Tak sme v sobotu 17.6.2023 o siedmej ráno stáli na štarte šiesti. 

 

 

Začíname v Podrečanoch a kopec si s občerstvením poctivo vykráčame. Dole sme nechali pečiatku na originálnu kartičku, ručne vyrobenú (Lukáško sa realizoval). Prvý zbeh do Tuhárskej doliny je kus divokejší, krátky, strmý, ale zatiaľ príjemný. Cestou sa lúčime s Peťom a dole nás čakal ďalší bežec Vladko. Ten bol tiež nápomocný s tlačením kartičiek.  

 

 

Po krátkom občerstvení zbiehame do Gregorovej Viesky. Mám to tam rada, ale keď už bežím tadiaľ domov. :-) Naspäť začujem, že Maťo videl malé diviaky a snažím sa to ignorovať. Hore nás už čakal Lukáš Jureňa na bicykli. Pár fotiek, koláč, buchty, čipsy, kola a voláme Janke, že zbiehame do Tuhára nech nám ide oproti. Milá cestička a dole milión mušiek, všetky na Kukovi. Janka nás čaká aj so psíkom, a tak všetci bežíme hore a stretávame aj Mirku na bicykli - zrazu nás je celkom dosť.

 

 

Ďalší zbeh je na Ružinú - je to tiež kratšia cesta, ale pomerne strmá. Dole nás čaká Regina s radlermi a lúčime sa s Rudym a Vladkom. Pred nami je najdlhšia cestička do Divína. Cestou dole Janka so psíkom odbočia domov do Tuhára a my ostávame štyria s plánom dokončiť to celé. Pivko v Divíne padne veľmi dobre, a tak bežíme s radosťou späť. Našli sme aj hríby, aj uja, čo nás varuje pred medveďmi.

 

 

Napadlo mi, že hore už možno jedlo ani nenájdeme, ak tam naozaj niekde je, ale našli sme. Našťastie, lebo Kuková vegánska paella chutila neskutočne dobre. 

 

 

Posledná z ciest vedie do Starej Haliče. Začalo sa mi bežať veľmi dobre, dúfam že aj ostatným. :-) Dole pečiatka a odchádzame na vrchol dopiť a dojesť, čo sa dá, zbaliť veci a zbehnúť späť do Podrečian. 

 

 

Pár minút pred koncom medzi nami prebehne mama diviačica s malými. Vyzerala nebezpečne (dobre, skoro som sa pototo...), našťastie utiekla a my sme dokončili tento deň v poriadku. Posledná pečiatka, fotky a štyria bežci ja, Lukáško, Duško a Maťo v spokojnosti...