SNP za 12 dní

07.09.2022 15:16

Jozef Kimák

Prejsť cestu SNP som plánoval roky. 

Pri tréningoch na ultrabehy, kde som tréningovú trasu využíval sčasti aj časť SNP v smere od SK do BJ a kde som za tú dobu stretol veľa turistov, čo to čítal na nete, počul v rádiu a zo zozbieraných skúseností a po predchádzajúcom prebehnutí dvoch úsekov počas dvoch dní (Dukla-Mihaľov a Mihaľov-Kysak) a utvrdení si, čo treba vo výbave doplniť a čo je zbytočnosť, som sa rozhodol skúsiť to dať zrýchlene a bez podpory. 

Nechcel som ísť nabalený, chcel som ísť s minimom vecí a nebrať zbytočnosti. Výbavu som zhromažďoval roky a testoval. Dlho plánoval logistiku a zisťoval možnosti nákupu stravy a nápojov a iného. 

Z dôvodu pracovných povinností som mal obmedzený čas na uskutočnenie tejto cesty. 21.6. som už musel byť o 7:00 v práci. Takže 7.6.-21.6.2022 - to bola moja časová kapsula.

Troška pochybnosti bolo, ako zregenerujem po sobotňajšom Banskobystrickom polmaratóne v kategórií Barefoot. Nechal som si čas na regeneráciu do utorka rána, a tak som 7.6. vyrazil z Dukly.

Na štart som sa priviezol autom, ktoré som na hranici u kamaráta odstavil. Štart som si určil na 5:00 ráno. 

Samozrejme, že po niekoľkých kilometroch problém s hodinkou-navigáciou, ktorú som predtým doma preťažil nahratím všetkých navigačných súborov a musel som ju doma ešte pred štartom zreštartovať. Problém bol dostať sa do nastavení, ktoré som potreboval. Podarilo sa. Utvrdil som sa v tom, že môžem stiahnuť maximálne 2 GPX súbory. 

Tak som po „prvotnom blúdení“ pokračoval ďalej.

1. deň bol cieľ Mihaľov za Bardejovom, kde som pred tromi týždňami pri tréningu došiel. Trasu som od Svidníka poznal dobre. 

Prvé stretnutia s turistami v tom istom smere, potom ďalšie a ďalšie. 

Svidník, méta podľa plánu. 

Na benzínke bageta, potlačiť ju cestou k večierke a tam pitný režim. 

Voda od Svidníka nie je až po Kurimku. 

O obchode v Kurimke som vedel, ale nebol istý, či bude otvorené. Bolo. Pokec s miestnymi a hajde na Kohútov. Už v Kurimke som sa tešil na točené v penzióne v Zborove (moja častá zastávka). Rozhovor s majiteľom, prísľub od neho, že ma budú sledovať naživo. 

Magická Stebnícka Magura a zbeh do Bardejovských kúpeľov. 

Srdiečko sklamalo, tak ako minulé v tréningu som sa tam dobre najedol, tak teraz nič, akurát tekuté. Tak niekde inde. 

Našiel som, bol aj vývar, aj rezeň. 

A makať do Bardejova stihnúť potraviny. Tesne pred záverečnou som stíhal a aj nakúpil. 

Vedel som o probléme s vodou, tak som si dva litre vody v plastovej fľaši niesol sebou na Mihaľov pre osobnú hygienu a pitný režim. 

Mihaľov už za tmy. 

Pri rozkladaní prístrešku na spanie som sa stretol s Ľubom, cestárom z Trnavy. Super chalan, úžasný človek. Čo mi je ľúto, bol málo času poklebetiť (on to dal za 15 dní-takže klobúk dole).

2. deň po rozlúčke s Ľubom  v Mihaľove, po známej trase, som pokračoval smer Hervartov. Vedel som že obchod bude zavretý, tak som poprosil miestneho o vodu. 

Krížová cesta na Čergov je výživná. 

Na Žobráku sa ešte spalo tak nerušiť a ďalej. 

Chata Čergov podľa mňa dážď nechytá vtedy, keď prší. 

Takže ďalej. 

Voda z pumpy na Hradisku istota, aj teraz zastávka na obed. 

Už sa začalo oteplievať, tak som sa tešil na Terňu do potravín a hneď na to na Veľký Šariš, dokúpiť ponožky, lebo tie osvedčené sa rozhodli práve v tomto období to vzdať. 

Veľmi som sa tešil na lesy za Cemjatou a po dokúpení potravín v Radaticiach som cestou na záver dňa rozmýšľal o nocľahu. 

Nakoniec možnosť sprchy a spánku na posteli, vyhral Kysak – Brezie, čo  bolo ďalšie finálne miesto.

3. deň skoro ráno som mydlil na Kysak, nakoľko som bol podľa itinerára v sklze. 

Na stanici som nekúpil nič, akurát z automatu veľkú kávu a pokračoval. 

Doplnenie vody, tak ako som plánoval, pri horárni a rezko ďalej. 

Telefón od kamaráta, ktorý pracuje v Čermeli v Košiciach s ponukou spoločných raňajok. Trochu meškania, ale raňajky tlačíme do seba, rozlúčka, foto pri odchode pre členov klubu a poďho na Jahodnú. 

Po výdatnom obede na Jahodnej a búrke pred Chatou Lajoška som pokračoval smer kúpele Štós. 

Za chrbtom búrka a už vidina spánku na posteli. 

Po príjazde som zistil, že v ubytovanie nie je, tak rada na recepcii hotela, že za 4 minúty mám autobus do Smolníka a tam možno hej. 

Škoda, že v kúpeľoch nevedia využiť sezónu, nakoľko také množstvo budov a neverím, že dobrým manažérskym uvažovaním by sa tu nízkonákladové ubytovanie nedalo poriešiť a prispieť tak do balíka možnosti ubytovania na ceste SNP. 

V Smolníku som nakoniec prespal v penzióne, s tým, že nikde k jedlu nič, akurát majiteľka bola zlatá a po neúspešnom pokuse zajesť v krčme, urobila večeru. 

Toto odbočenie z trasy má odkláňalo od itinerára, z dôvodu, že prvý autobus zo Smolníka na kúpele ide až 5:20. 

4. deň som začínal s časovým sklzom po príjazde autobusom zo Smolníka a vedel som, že ma čaká ťažký úsek, bez možnosti plnohodnotne sa najesť a mať kvalitný pitný režim. 

Nakoniec rozhodnutie vyhralo zísť z trasy na Dedinky a tam doplniť kalórie a dobre sa vyspať. 

Nocľah som zohnal v hoteli na Dedinkách a v susednej reštaurácii doplnil kalórie. 

Telgárt zaostal za plánom, nevadí, nakoľko už druhý deň pociťujem bolesti stehenného svalu nad kolenom pravej nohy (ľavá po minuloročnej operácií drží).

5. deň štart na Dedinkách a bolesť nohy sa dá. 

Pokračujem do Telgártu, v potravinách doplňujem potraviny  a iné, a po raňajkách pokračujem v stúpaní na Kráľovú hoľu. 

Noha bolí viac a viac. 

Na Andrejcovej po výdatnom obede uvažujem, že obetujem poobedie a zostanem prespať. 

Vnútri je plno, správca hovorí, že možno v ich stane. 

Dopijem pivo, prehodím reč so správcom a rozhodnutie ísť ďalej je silnejšie. 

Nakoniec sa vzdávam možností dostať sa na Čertovicu a podarí sa mi dôjsť na Ramžu a čakať, čo povie noha po chladnej noci.

6. deň po prerušovanej chladnej noci na drevenej prični, na mojej super tenkej karimatke a v ultraľahkom spacáku, skoro ráno sa teším na hrebeňovku Nízkych Tatier.

Na Čertovici skoro ráno funkčný automat na pochutinky, ale pohľadom z vedľajšej budovy vychádzajú ľudia a dávajú info, že je otvorené.

Na jedenie nič, tak aspoň tekutý chlieb a sladké do zásoby. 

Pokračujem k Chate M.R.Štefánika (toho poznám, stál som pri ňom keď som dobehol ST140). Doplňujem kalórie, lebo je príležitosť, tak ju využívam, ako vždy. 

Pokračujem na Chopok, kde na chate pokračujem v zásobovaní tela živinami a tekutinami a dokupujem, čo to do ruksaku. 

Noha drží, rozmýšľam, kde dnes. 

Úvaha padla na Ďurkovú. 

Čas mám dobrý, tak prehodnocujem a rozmýšľam nad Hiadeľským sedlom. 

V sedle padlo rozhodnutie na útulňu pod Kečkou. 

Nakoniec kývam správcovi na diaľku a pokračujem na Donovaly, kde sa rodine podarilo zohnať ubytovanie. 

Večera na Donovaloch nikde inde, iba v pivovare, ale super.

7. deň po známej trase na Zvolen a odtiaľ to už nepoznám. 

Po náznaku Búrky na Krížnej a riešení telefónu z predošlého ubytovania, že dlhujem na dani 1 Euro (pri odchode som sa pýtal, či som niečo dlžný, tak, že vraj nie, ale to nebola zodpovedná osoba, takže urgujem syna aby poslal 1 Euro na účet, lebo Jozef Kimák nerobí dlhy) pokračujem na Kráľovú studňu. Pani kuchárka z východu pri okienku a hneď debata. Poprosím plnohodnotnú stravu a dopĺňam. 

Aj hľa, známa tvár: Feňo, pýtam sa, čo tu robíš, info mne, ja jemu a vidíme sa neskôr na Cabanke. 

Super deň, hoci málo kilometrov, ale telo potrebovalo trochu oddychu a útulňa Cabanka so zdrojom vody pri chate a WC a matrac na podlahe, pre mňa interhotel. 

Super noc v spoločností úžasných ľudí: Ivan a František=dôchodcovia na trati v opačnom smere a Feňo, ktorý ráno ide časť trasy so mnou.

8. deň skoro ráno odchádzame z útulne Cabanka , Ivan a Ferko ešte spinkajú (nezávidím, ale prajem a želám úspešne do konca). 

Feňo (Marián Feňovčík) je známy rýchlochodec, tak to šviháme a medzitým aj Marián natáča, čo to z trasy. 

Terén ľahký, konečne mám spoločnosť, dvom sa ide super, debata, ubieha čas a napodiv aj kilometre. 

Po nákupe a raňajkách v Kunešove pokračujeme ďalej až do chvíle keď Marián cca po viac ako 20 kilometroch končí a odchádza k rodine. 

Po stretnutí s turistom a jeho partnerkou sa dozvedám o situácií na Fačkovskom sedlo, kde som schopný do večera dôjsť. 

Vodu tesne pre sedlom z miestnych potokov nenaberám, počítam, že v sedle sa k vode dostanem. 

Chyba, snorením po okolitých objektoch a zháňaní vody, nikde ani duša, po 19:00 tu „zomrel psík“. 

Nakoniec strážnik, ktorý sa objavil znenazdajky, mi odmietol dať vodu, s tým, že ma nemôže pustiť do objektu. 

Tak mi zostali 3 dcl vody na noc a ráno. 

Prístrešok na spanie pod krížom, zázemie na zastávke. 

9. deň ráno zvyšná voda na polievku a bez vody do kopcov nad Fačkovské sedlo. 

Rosa v tráve, tak sandále a smer Čičmany doplniť zásoby v miestnych potravinách. 

Smola, dodnes nepochopím, potraviny na dedine otváracia doba 8:30, čo teraz pred 8 hodinou. 

Idem ďalej, uvidíme. 

Penzión Javorina, pred penziónom chlapík v staršom veku so sivou bradou má usmerňuje, že mi dajú napiť, aj keď ešte nemajú otvorené. Po vstupe a čakaní pred barom ma majiteľ(asi) privíta štamprlíkom domácej a informuje, že keď chcem raňajky, tak za 6,5 Euro o 8:00 švédske stoly. Super, vďaka, využívam možnosť, doplním tekutý chlieb a o 8:00 nakladám na tanierik a v duchu ďakujem za možnosť sa plnohodnotne najesť, lebo, budem ešte dnes jesť? 

Po debate s SNPéčkárom v opačnom smere ho zdravím, prajem mu šťastie, aj on mne a lúčime sa. 

Pokračujem a volám kolegovi do Trenčianských Teplíc, ktorý je na rekondičnom pobyte, že ho navštívim. Dorazil som a stretko v reštaurácií, kde pri mojom ladovaní sa do seba jedlom, čo to prehodíme, hodíme po pivku, lúčime sa, navrhuje mi možnosť zostať tu, ale ja sa už vidím v Trenčíne, kde sa mi podarí dostať a prespať u kolegov na hasičskej stanici. 

Luxus možnosť vyprať si veci aj vysušiť=na nezaplatenie.

10. deň Harmonogram nesedí, pravdepodobne to dám za 12 dní alebo 13. 

Čo povie telo. 

Kolegovia hasiči mali náročný výjazd, v noci v Handlovej požiar bytovky. 

Lúčim sa s operačným a trielim na Drietomu. 

Prechádzam hranicu s Českom a na Horskej chate Vyškovec pred 11:00 prosím o jedlo. 

„Až o 11:00“ dostávam info, že popeláři jsou dôležitejší, že akurát tekuté. 

Nečakám každá minúta spánku v cieli naviac je plus. Dopijem, pomyslím si svoje a makám ďalej. 

Dúfam, že na Holubyho chate sa najem. 

Najedol, hoci menu, rýchlomenu, hranolky a vyprážaný syr, a pri objednávke polievky, že to bude na mňa veľa, že asi to nezjem. 

„Zjem“, navonok hovorím a v duchu si poviem, nevieš, čo mám za sebou. Ja som mal pravdu. 

Dnes cieľ, ak sa podarí a patrón, ktorý bdie nado mnou má povedie, tak Myjava. 

Podarilo sa mi kontaktovať kolegov hasičov v Myjave a večer za výdatnej búrky s bleskami, lejakom aj krúpami, doraziť do Myjavy. 

Kolegovia mi umožnili prespať, hygienu, vyprať a vysušiť zmoknutú obuv.

11. deň odchádzam z Myjavy a teším sa na Bradlo, už som ho pri ultrabehoch robil zo všetkých strán, bude to prvýkrát po červenej od Myjavy.

 

Pohľad z diaľky, spomienka, čo som tu zažil a už vidím Brezovú pod Bradlom a doplniť kalórie, tekutiny a zásoby. 

Po raňajkách na lavičke pred potravinami, debate s miestnymi, pokračujem smer Dobrá Voda. 

V miestnej krčme ošetrujem prešitý otlak, prelepujem, ako zvyčajne starostlivosť o nohy, výmena ponožiek a po hydratácií pokračujem. 

„Teším“ sa na Záruby, hlavne na ten super terén a hľadanie optimálnej trasy. 

Na ultrabehoch v noci to tu bolo vždy o držku. 

Záruby za mnou, ešte Vápenná a hajde do Sološnického sedla. 

Som bez vody, mám filter na vodu z potoka, tak sa ukľudňujem, že to dám. 

Signál nie je, potok voda špina, tak s prosbou miestnych na chate prosím o vodu. 

Mám 4 litre, radujem sa, bude polievka, hlavné (tiež polievka ale hustá), šumák a aj na ráno zostane na polievku. 

Voda je život, doma ju nepijem, lebo jej je škoda. 

Ako poslať SMS, že som v poriadku, hľadám signál, hore dole a nič. 

Sedím a po ceste popri mojom prístrešku bežec, pani v zrelom veku. Prosím, „veľa 1 euro za SMS?“, Zastaví sa a prosím ju za poplatok zaslať z civilizácie smsku mojej manželke, že som v poriadku. „SMS pošlem, ale peniaze nezoberiem, manžel je značkár KST a to by mi uňho neprešlo“. Ďakujem. 

Kľudne zaspím, hoci na tvrdej zemi, ale dnes asi posledná noc.

12. deň vstávam za spevu vtákov, ako vždy servis okolo teplej polievky, balenie a všetko ostatné a čoskoro vyrážam. 

Už hlásia cez deň teploty. 

Už aby som bol na Pezinskej Babe a doplnil živiny. 

Počujem z diaľky autá, ale možno menej ako by bolo treba. 

Čiastočná uzávera - preteky veteránov do vrchu.

Po príchode hľadám reštauráciu, nakoniec kuchára sediaceho pri cigaretke kontaktujem a prosím o jedlo a pitie. 

Jedlo len raňajky a pitie len vo fľaši. 

Tak raňajky, buď párky alebo praženica. „Jedno aj druhé“ „Raňajky sú jeden chod“ „Mne oba a tekuté a aj so sebou“. 

Dohoda platí, 2 chodové raňajky a ostatné. 

Ďalej po Kamzík to poznám z KBK 52. 

Po trase cyklopreteky a možnosť sa najesť v bufete pri horárni Biely kríž. 

Odtiaľ doplnený živinami a tekutinou pokračujem smer Kamzík a konečne BA, BT, BL. 

Teplo robí svoje a prechod cez Bratislavu k Slavínu a Devínsku kobylu, kde mi už došlo voda, bol zdá sa trápením až po reštauráciu Valentian, kde vyschnutú studňu novým zdrojom som naplnil. 

Odtiaľ už hupky na hrad Devín. Nohy rozbité, telo unavené, ale hlava čistá. Veľa času som strávil sám aj teraz v cieli sám. Michal sľúbil, že príde. Po chvíli prišiel, aj s Klárkou, nemohol sa dovolať, bol so pri hranici s AUT nedostupný, priniesol šampus a do večera sa postarali s manželkou o mňa. 

Veľká vďaka Miškovi Kačmárovi a jeho rodine.

Smutno mi je, že to skončilo. Bolo veľa bolesti. Spomienok na blízkych, aj na tých, čo už nie sú s nami. 

Venované všetkým s pokojom v duši a želaním stretnúť stretnutých.

Rozpis úsekov:

Výbava:

Oblečenie:

  • 3 páry ponožiek + dokúpenie  4 párov
  • 2 bežecké šortky
  • 2 tričká
  • 1 šiltovka
  • 1 legíny
  • 1 termo s dlhým rukávom
  • 1 hrubé ponožky na spanie
  • 1 tenký prší plášť

Ostatné:

  • Lekárnička
  • 2 litrová PET fľaša
  • Pár vložiek do obuvi
  • Zapaľovač
  • Káble k nabíjačke
  • Dehydrované  polievky
  • Šumienky
  • Hroznový cukor
  • Soľ
  • Draslík tablety
  • Čokoláda
  • 0,5 kofola – podľa možnosti kúpiť
  • 0,5 pivo plech – podľa možnosti kúpiť
  • Konzervy a paštéty vo fólií – podľa možnosti kúpiť
  • Sáčky, obaly a kompresné obaly na veci 
  • Toaletný papier
  • Hygienické vreckovky
  • Mydlo
  • Doklady
  • Kreditná karta
  • Hotovosť
  • Občiansky preukaz

Jozef BomBosa Kimák

Pri tréningoch na ultrabehy,  kde som tréningovú trasu využíval sčasti aj časť SNP v smere od SK do BJ a kde som za tú dobu stretol veľa turistov, čo to čítal na nete, počul v rádiu a zo zozbieraných skúseností a po predchádzajúcom prebehnutí 2 úsekov počas 2 dní (Dukla-Mihaľov a Mihaľov-Kysak) a utvrdení si, čo treba vo výbave doplniť a čo je zbytočnosť, som sa rozhodol skúsiť to dať zrýchlene a bez podpory. 
Nechcel som ísť nabalený, chcel som ísť s minimom vecí a nebrať zbytočnosti.
 Výbavu som zhromažďoval roky a testoval. Dlho plánoval logistiku a zisťoval možnosti nákupu stravy a nápojov a i. 
Z dôvodu pracovných povinností som mal obmedzený čas na uskutočnenie tejto cesty. 
21.6. som už musel byť o 7:00 v práci. 
Takže 7.6.-21.6.2022 to bola moja časová kapsula.
Troška pochybnosti bolo ako zregenerujem po sobotňajšom BB polmaratóne v kategórií Barefoot. 
Nechal som si čas na regeneráciu do utorka rána a tak som 7.6. vyrazil z Dukly.
Na štart som sa priviezol autom, ktoré som na hranici u kamaráta odstavil.
Štart som si určil na 5:00 ráno. 
Samozrejme, že po niekoľkých km problém s hodinkou-navigáciou, ktorú som predtým doma preťažil nahratím všetkých navigačných súborov a musel som ju doma ešte pred štartom zreštartovať. Problém bol dostať sa do nastavení, ktoré som potreboval. Podarilo sa. Utvrdil som sa v tom, že môžem stiahnuť max 2 GPX súbory. 
Tak som po „prvotnom blúdení“ pokračoval ďalej.
1.deň bol cieľ Mihaľov za Bardejovom, kde som pred tromi týždňami pri tréningu došiel. Trasu som od Svidníka poznal dobre. 
Prvé stretnutia s turistami v tom istom smere, potom ďalšie a ďalšie. 
Svidník, méta podľa plánu. 
Na benzínke bageta, potlačiť ju cestou k večierke  a tam pitný režim. 
Voda od Svidníka nie je  až po Kurimku. 
O obchode v Kurimke som vedel, ale nebol istý, či  bude otvorené. Bolo. Pokec s miestnymi a hajde na Kohútov. Už v Kurimke som sa tešil na točené v penzióne v Zborove (moja častá zastávka). Rozhovor s majiteľom, prísľub od neho, že má budú sledovať naživo. 
Magická Stebnícka Magura a zbeh do Bardejovských kúpeľov. 
Srdiečko sklamalo, tak ako minulé v tréningu som sa tam dobre najedol, tak teraz nič, akurát tekuté. Tak niekde inde. 
Našiel som, bol aj vývar aj rezeň. 
A makať do Bardejova stihnúť potraviny. Tesne pred záverečnou som stíhal a aj nakúpil. 
Vedel som o probléme s vodou, tak som si 2 litre vody v platovej fľaši niesol sebou na Mihaľov pre osobnú hygienu a pitný režim. 
Mihaľov už za tmy. 
Pri rozkladaní prístrešku na spanie som sa stretol s Ľubom, cestárom z Trnavy. Super chalan, úžasný človek. Čo mi je ľúto, bol málo času poklebetiť. (on to dal za 15 dní-takže klobúk dole)
2.deň po rozlúčke s Ľubom  v Mihaľove, po známej trase, som pokračoval smer Hervartov, vedel som že obchod bude zavretý, tak som poprosil miestneho o vodu. 
Krížová cesta na Čergov je výživná. 
Na Žobráku sa ešte spalo tak nerušiť a ďalej. 
Chata Čergov podľa mňa dážď nechytá vtedy, keď prší. 
Takže ďalej. 
Voda z pumpy na Hradisku istota, aj teraz zastávka na obed. 
Už sa začalo  oteplievať, tak som sa tešil na Terňu do potravín a hneď na to na Veľký Šariš, dokúpiť ponožky, lebo tie osvedčené sa rozhodli práve v tomto období to vzdať. 
Veľmi som sa tešil na lesy za Cemjatou a po dokúpení potravín v Radaticiach som cestou na záver dňa rozmýšľal o nocľahu. 
Nakoniec možnosť sprchy a spánku na posteli, vyhral Kysak – Brezie, čo  bolo ďalšie finálne miesto.
3.deň skoro ráno som mydlil na Kysak, nakoľko som bol podľa itinerára v sklze. 
Na stanici som nekúpil nič, akurát z automatu Veľkú kávu  a pokračoval. 
Doplnenie vody, tak ako som plánoval, pri horárni a rezko ďalej. 
Telefón od kamaráta, ktorý pracuje v Čermeli Košice s ponukou spoločných raňajok. Trochu meškania, ale raňajky tlačíme do seba, rozlúčka, foto pri odchode pre členov klubu a poďho na Jahodnú. 
Po výdatnom obede na Jahodnej a búrke pred Chatou Lajoška som pokračoval smer kúpele Štós. 
Za chrbtom búrka a už vidina spánku na posteli. 
Po príjazde som zistil, že v ubytovanie nie je, tak rada na recepcii hotela, že za 4 minúty mám autobus do Smolníka a tam možno hej. 
Škoda, že v kúpeľoch nevedia využiť sezónu, nakoľko také množstvo budov a neverím, že dobrým manažérskym uvažovaním by sa tu nízko nákladové ubytovanie nedalo poriešiť a prispieť tak do balíka možnosti ubytovania na ceste SNP. 
V Smolníku som nakoniec prespal v penzióne, s tým, že nikde k jedlu nič, akurát majiteľka bola zlatá a po neúspešnom pokuse zajesť v krčme,  urobila večeru. 
Toto odbočenie z trasy má odkláňalo od itinerára, z dôvodu, že 1. autobus zo Smolníka na kúpele až 5:20. 
4. deň som začínal s časovým sklzom po príjazde autobusom zo Smolníka a vedel som, že ma čaká ťažký úsek, bez možnosti plnohodnotne sa najesť a mať kvalitný pitný režim. 
Nakoniec rozhodnutie vyhralo zísť z trasy na Dedinky a tam doplniť kalórie a dobre sa vyspať. 
Nocľah som zohnal v hoteli na Dedinkách a v susednej reštaurácii doplnil kalórie. 
Telgárt zaostal za plánom, nevadí, nakoľko už 2.deň pociťujem bolesti stehenného svalu nad kolenom pravej nohy (ľavá po minuloročnej operácií drží)
5. deň štart na Dedinkách a bolesť nohy sa dá. 
Pokračujem do Telgártu, v potravinách doplňujem potraviny  a iné, a po raňajkách pokračujem v stúpaní na Kráľovú hoľu. 
Noha bolí viac a viac. 
Na Andrejcovej po výdatnom obede uvažujem, že obetujem poobedie a zostanem prespať. 
Vnútri je plno, správca hovorí, že možno v ich stane. 
Dopijem pivo, prehodím reč so správcom a rozhodnutie ísť ďalej je silnejšie. 
Nakoniec sa vzdávam možností dostať sa na Čertovicu a podarí sa mi dôjsť na Ramžu a čakať, čo povie noha po chladnej noci.
6.deň po prerušovanej chladnej noci na drevenej prični, na mojej super tenkej karimatke a v ultraľahkom spacáku, skoro ráno sa teším na hrebeňovku Nízkych Tatier.
Na Čertovici skoro ráno funkčný automat na pochutinky, ale pohľadom z vedľajšej budovy vychádzajú ľudia a dávajú info, že je otvorené.
Na jedenie nič, tak aspoň tekutý chlieb a sladké do zásoby. 
Pokračujem k Chate M.R.Štefánika (toho poznám, stál som pri ňom keď som dobehol ST145). Doplňujem kalórie, lebo je príležitosť, tak ju využívam, ako vždy. 
Pokračujem na Chopok, kde na chate pokračujem v zásobovaní tela živinami a tekutinami a dokupujem, čo to do ruksaku. 
Noha drží, rozmýšľam, kde dnes. 
Úvaha padla na Ďurkovú. 
Čas mám dobrý, tak prehodnocujem a rozmýšľam nad Hiadeľským sedlom. 
V sedle padlo rozhodnutie na útulňu pod Kečkou. 
Nakoniec kývam správcovi na diaľku a pokračujem na Donovaly, kde sa rodine podarilo zohnať ubytovanie. 
Večera na Donovaloch nikde inde iba v pivovare, ale super.
7. deň po známej trase na Zvolen a odtiaľto už nepoznám. 
Po náznaku Búrky na Krížnej a riešení telefónu z predošlého ubytovania, že dlhujem na dani 1 Euro (pri odchode som sa pýtal, či som niečo dlžný, tak, že vraj nie, ale to nebola zodpovedná osoba, takže urgujem syna aby poslal 1 Euro na účet, lebo Jozef Kimák nerobí dlhy) pokračujem na  Kráľovú studňu. Pani kuchárka z východu pri okienku a hneď debata, poprosím plnohodnotnú stravu a dopĺňam. 
Aj hľa, známa tvár: Feňo, pýtam sa, čo tu robíš, info mne, ja jemu a vidíme sa neskôr na Cabanke. 
Super deň, hoci málo km, ale telo potrebovalo trochu oddychu a útulňa Cabanka so zdrojom vody pri chate a WC a matrac na podlahe, pre mňa interhotel. 
Super noc v spoločností úžasných ľudí: Ivan a František=dôchodcovia na trati v opačnom smere a Feňo, ktorý ráno ide časť trasy so mnou.
8. deň skoro ráno odchádzame z útulne Cabanka , Ivan a Ferko ešte spinkajú (nezávidím, ale prajem a želám úspešne do konca). 
Feňo (Marián Feňovčík) je známy rýchlochodec, tak to šviháme a medzitým aj Marián natáča, čo to z trasy. 
Terén ľahký, konečne mám spoločnosť, dvom sa ide super, debata, ubieha čas a napodiv aj kilometre. 
Po nákupe a raňajkách v Kunešove pokračujeme ďalej až do chvíle keď Marián cca po viac ako 20km končí a odchádza k rodine. 
Po stretnutí s turistom a jeho partnerkou sa dozvedám o situácií na Fačkovské sedlo, kde som schopný do večera dôjsť. 
Vodu tesne pre sedlom z miestnych potokov nenaberám, počítam, že v sedle sa k vode dostanem. 
Chyba, snorením po okolitých objektoch a zháňaní vody, nikde ani duša, po 19:00 tu „zomrel psík“. 
Nakoniec strážnik, ktorý sa objavil znenazdajky, mi odmietol dať vodu, s tým, že má nemôže pustiť do objektu. 
Tak mi zostali 3 dcl vody na noc a ráno. 
Prístrešok na spanie pod krížom, zázemie na zastávke. 
9. deň ráno zvyšná voda na polievku a bez vody do kopcov nad Fačkovské sedlo. 
Rosa v tráve, tak sandále a smer Čičmany doplniť zásoby v miestnych potravinách. 
Smola, dodnes nepochopím, potraviny na dedine otváracia doba 8:30, čo teraz pred 8 hodinou. 
Idem ďalej, uvidíme. 
Penzión Javorina, pred penziónom chlapík v staršom veku so sivou bradou má usmerňuje, že mi dajú napiť aj keď ešte nemajú otvorené. Po vstupe a čakaní pred barom má majiteľ(asi) privíta štamprlíkom domácej a informuje, že keď chcem raňajky, tak za 6,5 Euro o 8:00 švédske stoly. Super, vďaka, využívam možnosť, doplním tekutý chlieb a o 8:00 nakladám na tanierik a v duchu ďakujem za možnosť sa plnohodnotne najesť, lebo, budem ešte dnes jesť? 
Po debate s SNPéčkárom v opačnom smere ho zdravím, prajem mu šťastie, aj on mne a lúčime sa. 
Pokračujem a volám kolegovi do Trenčianských teplíc, ktorý je na rekondičnom pobyte, že ho navštívim. Dorazil som a stretko v reštaurácií, kde pri mojom ladovaní sa do seba jedlom, čo to prehodíme, hodíme po pivku, lúčime sa, navrhuje mi možnosť zostať tu, ale ja sa už vidím v Trenčíne, kde sa mi podarí dostať a prespať u kolegov na hasičskej stanici. 
Luxus možnosť vyprať si veci aj vysušiť=na nezaplatenie.
10. deň Harmonogram nesedí, pravdepodobne to dám za 12 dní alebo 13. 
Čo povie telo. 
Kolegovia hasiči mali náročný výjazd v noci v Handlovej požiar bytovky. 
Lúčim sa s operačným a trielim na Drietomu. 
Prechádzam hranicu s Českom a na Horskej chate Vyškovec pred 11:00 prosím o jedlo. 
„Až o 11:00“ dostávam info, že popeláři jsou dôležitejší,  že akurát tekuté. 
Nečakám každá minúta spánku v cieli naviac je plus. Dopijem, pomyslím si svoje a makám ďalej. 
Dúfam, že na Holubyho chate sa najem. 
Najedol, hoci menu, rýchlomenu, hranolky a vyprážaný syr, a pri objednávke polievky, že to bude na mňa veľa, že asi to nezjem. 
„Zjem“ , navonok hovorím a v duchu si poviem, nevieš, čo mám za sebou. Ja som mal pravdu. 
Dnes cieľ, ak sa podarí a patrón, ktorý bdie nado mnou má povedie, tak Myjava. 
Podarilo sa mi kontaktovať kolegov hasičov v Myjave a večer za výdatnej búrky s bleskami, lejakom aj krúpami, doraziť do Myjavy. 
Kolegovia mi umožnili prespať, hygienu, vyprať a vysušiť zmoknutú obuv.
11. deň odchádzam z Myjavy a teším sa na Bradlo, už som ho pri ultrabehoch robil zo všetkých strán, bude to prvýkrát po červenej od Myjavy. 
Pohľad z diaľky, spomienka, čo som tu zažil a už vidím Brezovú p.B. a doplniť kalórie, tekutiny a zásoby. 
Po raňajkách na lavičke pred potravinami, debate s miestnymi, pokračujem smer Dobrá voda. 
V miestnej krčme ošetrujem prešitý otlak, prelepujem, ako zvyčajne starostlivosť o nohy, výmena ponožiek a po hydratácií pokračujem. 
„Teším“ sa na Záruby, hlavne na ten super terén a hľadanie optimálnej trasy. 
Na ultrabehoch v noci to tu bolo vždy o držku. 
Záruby za mnou, ešte Vápenná a hajde do Sološnického sedla. 
Som bez vody, mám filter na vodu z potoka, tak sa ukľudňujem, že to dám. 
Signál není, potok voda špina, tak s prosbou miestnych na chate prosím o vodu. 
Mám 4 litre, radujem sa, bude polievka, hlavné (tiež polievka ale hustá), šumák a aj na ráno zostane na polievku. 
Voda je život, doma ju nepijem, lebo jej je škoda. 
Ako poslať SMS, že som v poriadku, hľadám signál, hore dole a nič. 
Sedím a po ceste popri mojom prístrešku bežec, pani v zrelom veku. Prosím, „veľa 1 euro za SMS?“, Zastaví sa a prosím ju za poplatok zaslať z civilizácie smsku mojej manželke, že som v poriadku. „SMS pošlem, ale peniaze nezoberiem, manžel je značkár KST a to by mi uňho neprešlo“. Ďakujem. 
Kľudne zaspím, hoci na tvrdej zemi, ale dnes asi posledná noc.
12.deň vstávam za spevu vtákov, ako vždy servis okolo teplej polievky, balenie a všetko ostatné a čoskoro vyrážam. 
Už hlásia cez deň teploty. 
Už aby som bol na Pezinskej babe a doplnil živiny. 
Počujem z diaľky autá, ale možno menej ako by bolo treba. 
Čiastočná uzávera- preteky veteránov do vrchu.
Po príchode hľadám reštauráciu, nakoniec kuchára sediaceho pri cigaretke kontaktujem a prosím o jedlo a pitie. 
Jedlo len raňajky a pitie len vo fľaši. 
Tak raňajky, buď párky alebo praženica. „Jedno aj druhé“ „Raňajky sú jeden chod“ „ Mne oba a tekuté a aj so sebou“. 
Dohoda platí, 2 chodové raňajky a ostatné. 
Ďalej po Kamzík to poznám z KBK 52. 
Po trase cyklopreteky a možnosť sa najesť v bufete pri horárni Biely kríž. 
Odtiaľ doplnený živinami a tekutinou pokračujem smer Kamzík a konečne BA,BT,BL. 
Teplo robí svoje a prechod cez Bratislavu k Slavínu a Devínsku kobylu, kde mi už došlo voda, bol zdá sa trápením až po reštauráciu Valentian, kde vyschnutú studňu novým zdrojom som naplnil. 
Odtiaľ už hupky na hrad Devín. Nohy rozbité, telo unavené, ale hlava čistá. Veľa času som strávil sám aj teraz v cieli sám. Michal sľúbil, že príde. Po chvíli prišiel, aj s Klárkou, nemohol sa dovolať, bol so pri hranici s AUT nedostupný, priniesol šampus a do večera sa postarali s manželkou o mňa. 
Veľká vďaka Miškovi Kačmárovi a jeho rodine.
Smutno mi je, že to skončilo. Bolo veľa bolesti. Spomienok na blízkych, aj na tých, čo už nie sú s nami. 
Venované všetkým s pokojom v duši a želaním stretnúť stretnutých.
 
Jozef BomBosa Kimák
Späť

Naši mediálni partneri: