STUBAI ULTRATRAIL 2021

Dušan Bloudek

Pôvodne som mal na tomto preteku štartovať v roku 2020, no minulý rok bolo všetko zrušené. Štartové miesto mi zostalo, a tak som sa začal po Vianociach v hlave pripravovať na tento kúsok v podaní 67 km / +5362 m prevýšenia. Celá zima v podaní pomalých behov s kopcami v okolí Teplíc. Teraz môžem povedať, že som nepodcenil nič, čo by ma na trati prekvapilo.

Štart o polnoci v centre Innsbrucku… Všade okolo ožratá a sfetovaná mládež, ktorá oslavovala, že v Rakúsku otvorili diskotéky. :D Pol hodiny pred štartom kontrola povinnej výbavy a cca 5 minút pred štartom sa radím dopredu, aby som sa vyhol tlačenke. 00:00 a my štartujeme…adrenalín robí svoje a prvý kilometer bežím za cca 4:30. Hneď spomaľujem a idem si svoje pohodové tempo.

Cca po 4 kilometroch vbiehame pri skokanskom mostíku Bergisel konečne do lesa. Prvých 10 km / +350m ide ako po masle…krásny trail popri potoku. Po hodinke prvá občerstvovačka - bez zastavenia. Ide sa ďalej. Druhý úsek cca - 9 km / +650 m - vedie po štrkových cestách a dedinou. Pomaly vybaľujem palice a kontrolujem, aby som nešiel rýchlo. Držím sa plánu a niečo po 2:10 v noci som na druhej stanici. Rýchly banán, cola a ideme stúpať.

Na treťom úseku - 5,5 km / +550 m - vbieham do lesa a je mi jasné, že začína pretek. Na 3 km nastúpame cez 400 m lesom kolmo hore. Potom výbeh na zvážnicu a miernejší kilometer na tretiu stanicu. Už som skoro 3 hodiny v závode - treba začať jesť, aby telo pracovalo. 2-3 minútky a ide sa ďalej.

Štvrtý úsek - 7 km / +800 m - kopec pekne naskladaný, takže dávam strojové tempo. Nad hlavou hviezdy, bezvetrie… v 2000 metroch dávam rukavice. Do sedla v 2400 m predbieham cca 10 pretekárov, hore odhadom +2 stupne. Na obzore sa začína rozvidnievať. Tento úsek je asi najtechnickejší z celého preteku.

Úsek č. 5, to je zbeh z 2400 do 1000 m na približne 5 km. Idem s rozumom, aby som si neodpálil nohy. Pred piatou hodinou ráno píšem Peťke, že o päť minút ma má pod oknom, no som tam asi skôr… V Neustifte rýchle občerstvenie - cola, voda, melón, banán a odchádzam ďalej. Šiesty úsek - 10 km / + 300 m - dávam za 56 minút. Na to, že som medzi 35.-45. kilometrom dobré :D. Vonku už je svetlo, príjemne chladno, domáci si privstali a fandia všade kde sa dá.

Šieste občerstvenie dávam väčšie. Viem, čo ma čaká…cca 7-8 km a 800 m stúpania. Asi najnezmyselnejsia časť preteku - po kilometri odbočka kolmo do lesa. Na 4 km nabúchame 600 výškových…psychiatria. Všade okolo samé vodopády, začínajú mi vadiť. Po stúpaní traverzujeme svah - behateľné a s výhľadmi. Prichádza občerstvovačka, kde majú varené baby zemiaky so soľou. :-) Dávam double a kolu k tomu. Odchádzam - ďalšia stena, kde nájdem 200 výškových metrov, aby som mohol následne zbehnúť z 1800 do 1400 m…

Sme naspäť v doline a ja viem, že mám 16 km do cieľa. Krásny chodník údolím popri potoku, mierne stúpanie, stále v chládku. Cítim sa dobre. Po 5-6 km prichádzam na 8. kontrolu v 1770 m, kde máme komplet medical check… Som na 59. kilometri a pred sebou mám 1500 výškových stúpania. Slnko začína piecť, no idem s odhodlaním. Posielam video rodine, že žijem a idem si po svoje do cieľa. Už sme fajne rozstrúsení. Prichádza “zombie mód”. Kopec, kopec a ešte prudší kopec. V 2300 metroch je občerstvenie. Žerem čo vidím a pokračujem v nastúpenom trende…

Výška robí svoje…uvažujem, kto vymyslel takú blbosť ako cieľ v 3150 m. Úsek z 2300 do 2850 metrov je očistec…už treba rozdýchavať, ale idem. Ako sa blížim na poslednú kontrolu, z diaľky počujem “tato do toho”. Okamžite mám slzy v očiach. Krpci s Peťkou ma čakajú, fotia, podporujú. Rýchlo občerstviť a posledný úsek - 1,5km po zjazdovke do cieľa - dávam za 35 minút štýlom 100 krokov - vydýchnuť, a tak ďalej. Posledných 300 m je relatívna “rovina”.

Vidím cieľ…to prečo to robím…ten pocit. Speaker už ma víta a ja som maximálne šťastný. Splnil som si sen a najmä ma v cieli čakajú najdrahší. :-) Už len ruky hore…samozrejme vypnúť hodziny. Čupnem si a plačem od štastia, krpci zisťujú čo robím a prečo to robím. Po 11:49 hod som v cieli… Tento moment som si v hlave predstavoval za posledný týždeň tak 1000 krát, no v skutočnosti je to ešte lepšie. Unavený, upotený, dožutý, ale šťastný. Dávame pár fotiek v cieli, beriem finisherske tričko a je to celé za mnou.

Veľká vďaka za všetko patrí najmä mojej milovanej polovičke a deťom, že mi umožnili čo to potrénovať, a že to celé prežili so mnou.

Pripájame oficiálne video zo Stubai Ultratrail 2021:

Foto: Dušan Bloudek, Sportograf, Stubai Ultratrail

Naši mediálni partneri: