Štyri kruté poučenia z ultratrailu Kamzík – Baba

03.05.2016 13:10

Martin Sekér

Napriek tomu, že bola nedeľa, nie každý deň je nedeľa. Trať dlhú 53 kilometrov som dokončil, ale cena nebola nízka. Ani fotiť som nestíhal, preto len jedna cudzia ilustračka. Na navodenie atmosféry jeden citát z knižky o ultratrailoch:

„Na začiatku sú vždy veľké ciele, ušľachtilé predsavzatia a potom v závere už ide o to, aby si človek neogrcal tenisky.“

Počasie na parádu, z Kamzíka nás štartovalo cca 200 duší, riadna masovka. Stále ale nič oproti Babe, kde nás čakalo na otočke 500 bežcov. Cestou späť nás zmietla tlaková vlna. Na Babu super, o 10 minút lepší čas ako minulý rok. Tešil som sa až do okamihu, keď mi po chrbte začala tiecť tekutina z batôžku. Gate celé mokré, spievam si obľúbenú pieseň malej Dianky – „Cikám cikám, fúka vetrík, od čoho mám mokrý svetrík? Žeby dáždik a či rosa, ale čoby, ošťal som sa“.

Vyhodnotil som to ako miso polievku, sú jej len dve deci, oželiem ju. Za Babou to poriešim. CHYBA!!! Veci treba riešiť hneď ako sa dejú – poučenie prvé. Dva kilometre km za kŕmidlom Baba riešim problém: namiesto miso polievky sa mi do batôžka vylial obsah fľaše s vodou, neostal ani hlt. Zle utiahnutý uzáver (ako keby som počul svojho tatu: sústreď sa na veci, čo robíš a rob ich poriadne).

K ďalšiemu kŕmidlu Biely kríž je to 13 km. Bez vody to bude riadna sranda. Bola, smiechu som sa nezdržal, 3 km pred krížom stretávam kolegu Dušana na bajku, ovlažuje moje hrdlo troškou ionťáku zo svojich zásob. Veľké ďakujem, Dušan. Pred Krížom prichádzajú kŕče do zadných stehien. Začínam plne chápať výraz slovného spojenia „moje nohy drevenie“. Konečne kŕmidlo. Pri kŕmidle kamarát Braník na bajku. Psychický doping sa zíde. Sprevádza ma až po Kamzík. Zopár perličiek z povzbudzovania:

Už máš za sebou maratón. Minule som čítal, že prvý človek, keď dobehol maratón, tak zomrel. Ty žiješ, takže je to vo veľkej pohode!
Bresťo je len kúsok pred tebou úplne na sračky, ešte ho dáš! (bol pre do mnou cca 30 minút, pozri si priebežné poradie ultratrailovej ligy a pochopíš viac…)
Tesne pred cieľom : Super, predbiehaš ostatných! V závere sa vždy ukáže, kto je šampión.
Nepozeraj na tú mačku, dvíhaj nohy, ruky na bradavky a s úsmevom do cieľa!
Máš dobré tempo, predbiehaš turistov. Len tak ďalej, plynule pokračuj!

Mať dobrého kamoša po boku je na nezaplatenie. Na Bielom kríži dopĺňam nedoplniteľné. Keď raz telo dehydruješ, tak je zle. Navyše majú len bublinkovú minerálku. Ku kŕčom sa pridáva bolesť bruška z bubliniek a grgám ako jeleň v ruji. Neslop bublinkové nápoje s výnimkou šampanského v cieli na bedni – poučenie druhé.

Na kŕče som vymyslel fintu – nezohýbať nohy v kolene v ostrejšom uhle ako 120 stupňov. Finta je nedokonalá, potkýnam sa o každú nerovnosť a asi trikrát hľadím na svet z perspektívy drobnej chrobače. S vystretými nohami sa beží ťažko – poučenie tretie. Dáko som to nakoniec dobojoval. Tenisky ostali bez zvratkov. Najviac pobehových bolestí je v oblasti ramien a krčnej chrbtice. Deň pred behom nerýľuj celú záhradu a nesaď zemiaky – poučenie štvrté.

Nuž, dlhé behy sú o detailoch. V tomto nedeľná špacírka splnila svoju úlohu dokonale a zážitok to bol veľmi intenzívny.

Článok bol zverejnený so súhlasom autora.