Také Írske pobehanie
Richard Rapavý
Nápad na nejaký dlhší beh som mal v hlave už dlhšie ale vďaka Corone a opatreniam až po dva a pol mesiaci došlo k realizácii tohto behu. Obmedziť som sa ale stále musel na rádius 20 km od bydliska.
Trasu som mal vymyslenú, už len počkať na sobotu. V piatok poobede keď som sa začal baliť tak som prišiel na to že do 8 L vesty sa určite nezbalim pretože potrebujem vodu, jedlo a všetko potrebné na celú trasu. Spomenul som si že som kupoval 20 l batoh v Decathlone (ktorý som odkukal od Vandy keď bola na EcoTraili). Tak som naložil do batoha 5 L vody, 1 L ionťák, 0,5 l Coly, 1 Red Bull, 5 gély, vetrovku do dažďa a lekárničku. Celkom dobre som doplnil kalórie.
Ráno budíček 01:30 hod., celkom dobre som sa vyspal. Pozriem z okna - super, neprší. Ešte sa najem a k tomu dvojité presso. Oblečiem sa, beriem batoh a vyjdem von a už aj prší. Síce iba taká sprcha, tak dávam zatiaľ na seba fukerku, ktorá trochu dažďa v pohode znesie. Zapínam hodinky a ide sa. Prvý bod trasy vrchol Seahan (700 m.n.m) v pohorí Dublin Mountains ktorý je môj obľúbený a kde behavám veľmi často. Už počas behu mi začína dochádzať, že behať s 9 kg batohom nebude až tak jednoduché :D. No nič, veď prežijem, tak si bežím v ľahkom tempe.
Seahan (700 m)
Čím vyššie stúpam, dážď začína silnieť a tiež začala byť hmla ako mlieko. To bol signál, že pôvodnú trasu budem musieť zásadne zmeniť a vynechať hrebenovku cez Corrig Mountain (670 m) - Seefingan (776 m) - Kippure (809 m) na tú som sa tešil ide sa po neznačenej trase, žiadne turistické chodníky. Na prechod treba dobrú viditeľnosť a vizuálny kontakt. Na Seahan (14. km, +680 m) som dorazil za dve hodiny a počasie čistá klemra, brrr. Po dlhom suchu a po nočných dažďoch je vody všade dosť veľa.
Zmena plánu - zo Seahanu sa vraciam naspäť a napájam sa na turistickú Dublin Mountains Way (DMW), ktorej celková dĺžka je 42 km. Začína taký nezáživny úsek asfaltu, ale znovu sa ide pomaly do kopca, kam vedú typické írske úzke cesty pre jedno auto. Na 33. km pauza, prší naďalej, hmla... Informujem Mirku a Mariusza, kde som. Mením vetrovku za dažďovú a už mi začína byť aj teplejšie. Vbieham do lesa, ktorý je krásny ihličnatý. Krásne vonia ten les. Behanie trochu hore, potom celkom svižný zbeh po zvážnici k Zippit Tibradeen (je tam atrakcia - v korunách ihličnatých stromov sú naťahané oceľové laná, po ktorých zo stromu na strom lozia ľudia).
Dublin Mountains Way - Tibradeen Mountain (519 m)
Po lesnom chodníku pokračujem smerom k Tibradeen Mountain (519 m), kde začína drevený chodník a pokračujem po DMW, kde je celkom výživný 1,5 km kamenný chodník ako v Tatrách a všade je veľa vody.
Fairy Castle (536 m)
Cez Two Rock Mountain (588 m) pokračujem na Fairy Castle (536 m), kde ležia ruiny starého hradu staré 2000 rokov. Som na 42. km (zatiaľ +1300 m), tu si dávam prvé jedlo - chlieb s vegan šunkou a syrom, pijem ionťák. Po trase už začína byť viac turistov aj bežcov. Tu moja čas DMW končí. Po kamennom chodníku sa vraciam 1,5 km a napája sa na turistickú Wicklow Mountains way, ktorej celková dĺžka je 130 km (+4400 m). Na tejto trase je celkom zaujímavý pretek Wicklow Way race ktorý som minulého roku odbehol a určite je to zážitok. Po Wicklow Mountains way (WMW) budem pobežím ďalších 28 km. V tomto úseku vedie cesta po zvážnici, miestami je kamenný chodník. Do dediny Curtlestown vedie v jednom úseku celkom šialený zbeh, kde sú balvany a samozrejme turisti, takže sa nedá behať rýchlo :D.
Chodník okolo Powerscourt waterfall
Za dedinou znova zvážnice, kde sa premávajú jazdci na koňoch. Tu je celkom pekný prebeh popri malej rieke Glencree River. Prebieham Crone Woods Carpark (tu je prvý checkpoint na pretekoch) a začína bežecky zaujímavý úsek. Počasie vyzerá, že sa celkom umudrilo. Prestalo pršať, celkom sa oteplilo. Pokračujem po WMW, tentokrát žiadne výhľady na vodopád Powerscourt waterfall kvôli inverzii. Keďže chcem nazbierať ešte nejaké výškové, tak odbočujem na Maulin (570 m), na ktorý vedie celkom výživný kamenný chodník s prerastenou vegetáciou a už aj turistami. Na vrchole sa vyzliekam, je teplo. Ostávam iba v krátkom rukáve. Informujem Mirku a Mariusza.
Pohľad z hory Maulin
Zbeh z Maulinu, napojenie na WWW a asi po 3 km znova odbočka na vrchol Djuoce (725 m). Opäť čistý kameň a na 1 km asi +200 m, najvýživnejsi úsek celej trasy. Cesta hore ma trochu vytrápila, z batohu ma už začali bolieť ramená :D. Na vrchole na 67. km som hneď mal 2800 výškových.
Chodník na vrchol Djuoce
Djuoce (725 m)
Nasledoval pre mňa vždy zaujímavý zbeh dlhý 3 km po drevenom chodníku. Počasie začalo byť úplne super, takže som mal krásny výhľad na jazero Lough Tay, kde mi turisti urobili aj fotku.
Nad jazerom Lough Tay
Po 70. km som sa ocitol na konci môjho úseku po WMW a nasledoval nezáživný beh dlhý 12 km po ceste R759 smerom cez Sally Gap na odbočku k najvyššie položenému miestu celej trasy - Kippure (809 m). Jeho dominantu - televízny vysielač - vidno široko ďaleko, ale bohužiaľ ja ho nevidím, lebo je zahalený v hmle.
Kippure TV mast
Kippure (809 m) - najvyššie položený bod trasy
Hmy nad vrcholom Kippure
Na vrchole mám 87 km (+3200 m), dávam si pauzu. Jem znova chlieb, dopijam colu a iont, lebo viem, že dole z vrcholu to bude najväčší mordor celého dňa. Píšem posledné info Mirke a Mariuszovi, že podľa výpočtov je to asi 13 km. Presne, ako som si myslel, tak cesta dole bola dosť dlhá. Nevedie tadiaľ žiadna značená trasa, sú tu iba rašeliniská s metrovou trávou a skrytými jamami, takže pomaly idem dole a pozorne sledujem, kam dávam nohy. Po dažďoch je všade bahno a voda.
Rašelinisko cestou dole
Ako tak idem, tak som vyplašil stádo srniek, asi 20 kusov, ktoré spali. Ako bežali, tak som si pomyslel, že aj ja by som takou rýchlosťou chcel bežať :D.
Vyplašné stádo sŕn
Po mordore som sa napojil na poľnú cestu, kde si farmári a majitelia pozemkov sušia vyrezanú rašelinu, ktorú potom používajú ako palivo (je to vidieť aj na fotke).
Brikety nachystané na vysušenie
Schádzam k poslednému úseku mojej trasy, ktorý vedie okolo dvoch vodných rezervoárov Bohernabreena s pitnou vodou. Toto miesto je veľmi navštevované a vhodné na príjemnú prechádzku. Posledné 3 km ma už vedú po sídlisku ku mne domov. Môj cieľ je na konci trasy dlhej 100,36 km s celkovým stúpaním +3276 m. Celkový čas je 15:32:11 aj s prestávkami. Pre mňa to bol prvý dlhý beh ako vegán a cítil som sa veľmi dobre.
Regenerácia :-)
Chcem sa poďakovať za podporu počas celej trasy Mirke z Belgicka (budúcej ultrabežkyni a Ultrapunkerke :-)) a Mariuszovi z Poľska (môjmu novému bežeckému a bikovému parťákovi), ktorý bol na telefóne, keby niečo. Verím, že týmto reportom možno niekoho navnadím na preteky v Írsku, ktoré je určite krásne a je tu kde behať. Odo mňa toľko, s pozdravom Rišo.
.jpg){kind=logo}
