Timových 50K na SWISS ALPS 100
Timotej Šály
Swiss Alps 100 Endurance Run - 50K (+3250 m)
Do Švajčiarska som sa tešil dlho dopredu, pretože to mali byť moje prvé preteky v Alpách. Okolnosti to však zariadili tak, že som toho tento rok veľa nenabehal a na štart som sa prvýkrát postavil s tým, že nie som pripravený. Vedel som však, že do cieľa prísť zvládnem. Štart pretekov je v dedine Fiesch, ktorá sa nachádza vo veľmi peknej doline s výhľadmi na všetky strany. Na tento výlet sme šli spolu s Majom, Vandou a Mahu. Spolu s Vandou a Majom sme bežali trasu 50km. Trasa má podľa organizátorov 52 km a 3210m+, na trase je spolu 6 občerstvovačiek. Registrácia v piatok večer bola trochu nadlho a vznikli tam dosť dlhé rady.
Štart našej trasy bol o 6:00 a začínal súvislým stúpaním až do skoro 2500 mnm. Na prvých 10km sa nastúpa 1400m+, čo je skoro polovica celkového prevýšenia. Počas výstupu nám aj začína svietiť slnko. Po tom, ako sa dostaneme za prvú občerstvovačku, začínajú naozaj parádne výhľady, napríklad aj na slávny Matterhorn. Nasleduje najkrajší úsek trasy, kedy sa beží ponad ľadovec Aletschgletscher, ktorý je najväčší v Európe. Je tu príjemne chladno, čo si užívam, keďže nás čaká horúci deň. Tesne pred druhou občerstvovačkou stretávam Mahu, ktorá nám šla oproti, čo ma veľmi potešilo.
Nasleduje technický zbeh, niečo ako Prašivá v Nízkych Tatrách, avšak ešte je to len začiatok, takže si ho dokážem užiť. Zbiehame až k ďalšej atrakcii tejto trasy, a to lanovému mostu vo výške 150m nad dolinou. Na ňom na chvíľu pred sebou uvidím Vandu.
Postupne sa viacmennej zbiehalo až úplne do doliny, čo spôsobilo aj značný nárast teploty. Po trase však bolo veľa zdrojov vody, a to najmä v dedinkách, alebo skôr by som to nazval osadách, kde mávali drevené fontánky s tečúcou vodou. Po štvrtej občerstvovačke na zhruba 30. km začalo posledné väčšie stúpanie, najprv to boli skôr rovinky, ktoré postupne stúpali vyššie a vyššie. V tomto momente som aj začal cítiť nedostatočnú prípravu a v podstate som prešiel do stavu, kde som kráčal aj ten najmenší kopec. Predbieha ma tu aj Majo, ktorého sa ako tak držím až na vrchol stúpania. Nasleduje pre mňa už nekonečný zbeh, posledná občerstvovačka na 45. km, za ktorou sa nachádza ďalší lanový most. Posledný kopček so 150m+ a posledné 4 km už cez naozaj rozpálené lúky, kde už mi naozaj dochádza a začínam kráčať aj roviny. Konečne ešte trochu zbytočné obchádzanie cieľu a je hotovo. Nakoniec mi to trvalo skoro 7,5 hodiny. Vanda zabehla parádne a v silnej konkurencii skončila na treťom mieste. Vyhlásenie sa však nekonalo, čo bolo prekvapivé, keďže tam mali dokonca kategórie po každých 10 rokov. Celkovo sú to veľmi pekné preteky, značenie bolo skoro všade veľmi dobré, ale boli miesta, kde bolo treba použiť GPS. Občerstvovačky skôr poslúžili na doplnenie vody a v ponuke toho mali veľmi málo. Ďakujem SUT za možnosť ísť na tieto preteky a dúfam, že sa mi na podobné akcie podarí lepšie pripraviť a budem si môcť aj zapretekať.