Trail na Somár

02.05.2021 21:47

Marián Kamendy

Už druhý rok za sebou mal byť pre mňa máj mesiacom vrcholiaceho tréningu na Western States. V pláne boli tréningy a preteky, ktoré by čo najviac simulovali profil tejto legendy ultra trailu. Logicky sa moje úvahy uberali smerom ku KBK a novej 80km trati v rámci pretekov Štefánik trail.

Keďže človek mieni a „nový corona vírus“ mení (dokedy ho budeme volať „nový“?), tak moje skvelé plány doznali aj tohto roku podstatných zmien. Western States sa síce tento rok konať bude, ale bez mojej účasti, no KBK aj Štefánikovská 80-ka boli presunuté na neskoršie termíny. Tým sa mi celkom narušili plány a zároveň otvoril májový priestor na kreativitu...

Kreativita nie je moja najsilnejšia stránka, a tak mi nenapadlo nič lepšie ako ísť si vybehnúť na Somár. Ukázalo sa, že nič horšie mi ani napadnúť nemohlo.

Vyrazil som z už takmer plného parkoviska na Železnej studničke trocha neskôr ako tradične, ale o to svižnejšie. Prekvapivo boli ranné traily vcelku prázdne, tak som to po tradičnej trase po Drieňovskej hrebeňovke, Malinský vrch a Malý Slavín sfúkol na Biely kríž v peknom čase. Tam krátky oddych na jeden gél a drink a ide sa ďalej. Na Kríži už bolo zopár bajkerov a turistov, ale nič, čo by naznačovalo neskoršiu pohromu. Trail z Bieleho kríža na Somár ubiehal príjemne a rýchlo, blato spred pár týždňov už takmer vyschlo, takže sa dalo celkom dupať na plyn. Po dvoch hodinách už som stál na vrchole Somára a tešil sa z krásneho výhľadu.

Na počudovanie, ani tam nebolo veľa ľudí, dve dvojice turistov, jeden bajker a ja. Po chvíľke kochania ale aj vysvetľovania turistom-začiatočníkom, že Pezinská Baba nie je kopec, ale sedlo, som sa pustil naspäť do civilizácie. Hodinky na Somári ukazovali 24,7 km, tak som si povedal, že to zaokrúhlim na 50. Cestou späť na Železnú už bola premávka oveľa hustejšia, celkom ma znervózňovali bajkeri, ktorí zjazdovali po chodníkoch rýchlosťou, ktorá pri najmenšom zaváhaní nedávala veľa šancí na prežitie. Bolo by naozaj super, keby si uvedomili, že jazdia aj po turistických chodníkoch kde majú prednosť turisti...

Môj plán predpokladal doplnenie tekutín na Bielom kríži, ideálne v podobe čapovaného (nealko) piva. Už mimoriadne frekventovaný trail naznačoval blížiaci sa armageddon, no pohľad na asi tisícku ľudí na lúke a okolo bufetu prekonal aj tie najtemnejšie scenáre. Rad pred bufetom som odhadoval tak na pol hodinu, takže rozhodnutie padlo síce bolestne ale relatívne rýchlo. Ide sa ďalej. Májové slnko pripekalo a keď som na Malinskom vrchu so slzou v oku vyžmýkal poslednú kvapku z oboch takmer prázdnych fliaš, vedel som, že záver bude ťažký. Nakoniec som to s vyplazeným jazykom doťukol až po auto na Železnej, aj keď som si ešte samozrejme musel vybehnúť kúsok po žltej značke na Kamzík, lebo mi chýbal necelý kilometer do okrúhlej 50-ky a pár výškových do tisícky...to sú tie úchylky ohľadne celých čísel....

Nakoniec to vydalo na 50 km / 1014 m+ za 4:05h, čo sa mi zdalo vzhľadom na preľudnené chodníky a inváziu na Bielom kríži cestou späť ako vcelku slušný výkon.

Škoda tých zrušených pretekov, zdá sa žeby som tam aj čosi vody namútil. Ale nevadí, vyzerá, že na letnom obzore sa rysujú nádejne vyzerajúce akcie, tak už len vydržať.