V Štefánikových stopách - rozhovor s Martinom Urbaníkom
Na úvod nového roka prinášame rozhovor s Martinom Urbaníkom, organizátorom podujatia STEFANIK TRAIL.
Martin, môžeš nám na úvod predstaviť seba a cestu, ktora ťa viedla k ultra trailu?
Som z Bratislavy, mám 37 rokov a doma mám skvelú manželku Zuzku a synov Jakuba (6) a Lukáša (4). V čase, keď som bol bez záväzkov, som trávil veľa času horskou turistikou. Hlavne v Tatrách a v Malej Fatre. Malé Karpaty som obchádzal. Z detstva som poznal Kolibu, somársku lúku pod televíznou vežou, Kačín, a Železnú studničku. Myslel som si, že to sú celé Malé Karpaty. Vyrážal som teda za dobrodružstvom po diaľnici na sever. Dnes sa za to aj trochu hanbím.
V ultra traili som úplný nováčik. Prírastky do rodiny spôsobili, že som osekal celý svoj voľný čas len na prácu, nákupy a full servis okolo projektu „začínajúci otec“. Telesná váha išla prudko nahor, cítil som sa mizerne. V miernej depke zo samého seba ma v roku 2011 mesiac pred behom Devín – Bratislava vytrhol telefonát môjho priateľa Borisa, ktorý sa na ten beh práve pripravoval. Veľmi som ten telefonát potreboval. Tak ma zblbol, že som o dve hodiny zabehol svojich prvých 6 km v živote po bratislavskej hrádzi. Myslel som, že vypustím dušu, ale zároveň som sa cítil konečne uvoľnený a spokojný.
Keď sme s Borisom o mesiac dobehli v Bratislave do cieľa, zahlásil viac zo srandy ako vážne, že o rok poběžíme ULTRABALATON štafetu. Tak som súhlasil a už som mal prvý veľký bežecký cieľ. ULTRABALATON je 212 km dlhý beh po asfaltovom cyklistickom chodníku okolo Balatonu. Štartujú na ňom ultra bežci jednotlivci a s časovým odstupom aj 5 a 10 členné štafety, ktoré vďaka rýchlejšiemu tempu v noci postupne ultra bežcov dobiehajú a ráno v približne rovnakom čase s nimi končia v cieli. Tam som prvýkrát v živote v noci stretol a pozoroval živých ultramaratóncov a bol som tými magormi úplne uchvátený. Z Balatonu som šiel rovno za mojou rodinkou, ktorá už dovolenkovala v Chorvátsku a zhodou okolností som si na tú dovolenku zbalil dve knižky na plážové čítanie, Born to run a Štefánik a Československo.
Čo ťa inšpirovalo pri naplánovaní a zorganizovaní diaľkového bežeckeho podujatia v Malých Karpatoch?
Chcel som, aby aj na Slovensku vzniklo podujatie, ako je ULTRABALATON. Pár dní som si lámal hlavu, ako by som ja Bratislavčan mohlo zorganizovať ultra beh okolo Liptovskej Mary. Neskôr som sa dozvedel, že ultra beh okolo Mary naozaj v minulosti existoval. Ten okruh sa mi ale zdal krátky a bolo to od miesta kde žijem dosť ďaleko.
Fascinoval ma príbeh Štefánika v Srbských horách. Ak by ten viac, ako 120 kilometrový pochod neprežil, už by sa nevrátil do Paríža, nezoznámil by sa s Benešom a neotvoril by jemu a Masarykovi dvere do vysokej diplomacie. Kto sa trošku touto časťou našich dejín zaoberá vie, že Československo Masaryka, Štefánika a Beneša bol len jeden z mnohých politických a mocenských variantov, ktoré medzi sebou do poslednej chvíle súperili. Stále si kladiem otázku: Čo ak by ten Štefánik v Kosovskej Mitrovici po siedmych dňoch pochodu vykrvácal? Čo ak by sa jeho kamarát kapitán Paulhan neodvážil v hroznej fujavici vzlietnuť a previezť Štefánika do bezpečia a lekárskej opatery?
Ako bývalý turista, ohúrený knihou Born to run, odhodlaný skúsiť nájsť niečo nové, nalogoval som sa na stránku HIKING.SK a zadal som do nej trasu Štefánikovej magistrály. Bum, bolo to presne 120 kilometrov. A bolo rozhodnuté. Z napísaného je jasné, že v tej chvíli som vôbec netušil, že nejaká Trnavská stovka existuje. Nevedel som nič o NTS a ani UTMB.
STEFANIK TRAIL bol jednou z minuloročných noviniek na slovenskej scéne. Aké je to podujatie a kto je jeho cieľovou skupinou?
STEFANIK TRAIL je ultra beh. Jeho "kráľovskou disciplínou" je logicky beh jednotlivcov na 140 kilometrov.
Vzhľadom na relatívne blízky termín dnes už kultovej NTS-ky chceme byť behom, kde si prídu doladiť formu mesiac pred ostrým štartom ultra dvojice. Tento rok nám v rámci ultratrailovej scény opäť hrozila termínová kolízia a znovu s "grand slamovou" akciou. Tak sme si povedali, že ak veľká časť bežeckej špičky a diaľkoplazov ostane z pochopiteľných dôvodov verná Krakonošovej stovke, zavedením kategórie ultra dvojíc môžme osloviť hobbykov, ktorí v hojnom počte navštevujú Beskydskú sedmičku.
Neskôr nás veľmi potešila správa o tom, že Krakonoška bude toho roku štartovať až tretiu júnovú sobotu. Nech už boli dôvody na utrasenie tohoto termínu akékoľvek, sme šťastní a vďační za to, že to takto dopadlo.
A prečo štafety? Osobný nezabudnuteľný zážitok z podujatia ULTRABALATON chceme preniesť k nám. Chceme vytvoriť priestor pre stretnutie dvoch bežeckých kultúr. Myslím, že na štafetu si trúfne veľa dobrých "asfaltových" bežcov, triatlonisti a ľudia z crossfitových centier. Títo ľudia majú právo stretnúť sa s dynamicky sa rozvíjajúcim, ale stále bežeckým undergroundom zvaným ultra trail .
Poslednou nie menej dôležitou cieľovou skupinou sú pre nás potenciálni dobrovoľníci. Na Slovensku sa dobrovoľníctvo príliš nenosí. Ideálnymi pre túto prácu sú ucelené partie kamarátov, prípadne rodiny, ktoré by si pod patronát brali jednotlivé stanice. Ale rovnako stojíme aj o pomoc každého aktuálne zraneného bežca. STEFANIK TRAIL aj pre týchto ľudí môže znamenať novú motiváciu, skúsenosti a priateľstvá. Viacerí dobrovoľníci-nebežci začali po úvodnom ročníku behať a chcú sa v júni postaviť na štart štafiet. Robíme teda nový nábor na doplnenie radov zdravého dobrovoľníckeho jadra.
Organizoval si podujatie sám, alebo si spolupracoval s inými ľuďmi, prípadne aj inštitúciami?
Prvý ročník priložilo ruku k dielu cca 50 dobrovoľníkov. Väčšinou ľudia, ktorí s ultra trail behom nemali žiadne priame ani sprostredkované skúsenosti. Dali do toho srdce a myslím, že každý zo 60 bežcov to mohol na ich prístupe k bežcom cítiť. Pre mnohých bežcov v štafetách bol aj ich relatívne kratší úsek ultra. Dobrovoľníci sa k bežcom od prvého momentu chovali maximálne pozorne a nápomocne. Robili svoju prácu s vedomím, že aj vďaka nim sa mnohým z bežcov ich sen a veľká výzva môže naplniť. Máme veľké šťastie, že sú to všetko pozitívni, ochotní a nadšení ľudia. Verím, že sa nám dobrovoľnícka základňa bude rozširovať. Každý dobrovoľník si na konci podujatia zaslúži rovnakú medailu ako bežci, ktorí prebehnú cieľovou páskou. Veľmi si ich prácu vážim.
Dobrovoľníci nie sú len ľudia na trati. Sú to aj kamaráti grafici, tlačiari, fotografi, právnici, skvelí ľudia v obciach na trase behu. Stretli sme sa len s veľkou ochotou pomôcť. Myslím, že v tomto prípade začínajúcemu behu pomohol jeho unikátny príbeh. Veľkej ochoty pomôcť sa nám dostalo aj od príbuzných Milana Rastislava Štefánika. Najmä zástupcovia bratislavskej vetvy, s ktorými sme mohli byť v tesnejšom kontakte, nám veľmi pomohli.
Záštitu nad celým podujatím malo a bude mať aj tento rok Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku, Francúzsky inštitút a toho roku sa k nim má pridať aj magistrát mesta Bratislava.
Pomerne búrlivú diskusiu na sociálnej sieti v roku 2013 spôsobil termín podujatia, ktorý sa kryl s Trnavskou stovkou. Je už známy dátum konania 2. ročníka? Došlo tu k nejakému posunu oproti minulému roku?
Termín otváracieho ročníku nášho podujatia bol zvolený na termín Trnavskej stovky zámerne. Ale pre úplne iné dôvody, ako tie, ktoré napadli väčšine ľudí z prostredia diaľkových pochodov a trailových behov. Musel by som byť úplný idiot, ak by som chcel konkurovať 40-ročnej tradícii Trnavskej stovky.
Naše dôvody boli úplne iné, prozaickejšie. Ani my organizátori, dobrovoľníci a hlavne štafetoví bežci sme nemali skúsenosti. Bezpečnosť bežcov a s ňou súvisiaca orientácia na trati boli pre nás prvoradé. Preto sme si povedali, že prvý ročník zrealizujeme v čase, keď je na hrebeni Malých Karpát ďalších 500 ľudí, ktorí nám môžu pomôcť v prípade núdze. A tak to aj bolo. Napriek príspevkom na sociálnej sieti a niektorým negatívnym e-mailom, ktoré sme pred štartom dostali, sme sa na trati stretli len s veselými reakciami a povzbudzovaním. Ja sám som bežal úsek z Pezinskej Baby do Sološnice vo vedúcej štafete a počul som volanie ľudí z Trnavskej stovky „Pozór beží prvý Štefánik“. Bola to sranda.
Čakali sme negatívne reakcie a publicitu, ale verili sme, že to dokážeme komunite vysvetliť. Toto je asi posledné miesto, kde sa tej téme venujem, myslím, že je už všetkým jasné, že nie sme ani sabotéri, ani neberieme drogy, ako to o nás niektoré ikony pochodov písali. Už si to snáď ani žiadna z nich nemyslí.
STEFANIK TRAIL sa v roku 2013 bežal na trase Bratislava - Bradlo. Sú pre druhý ročník plánované nejaké zásadné zmeny v trase a jej parametroch?
Áno, zmien bude veľa a budú dosť podstatné. Technicky sa dá povedať, že to budú úplne nové a iné preteky pre organizátorov aj pre bežcov. Veľa sme sa v prvom roku naučili a dostali sme nové nápady a podnety od kamarátov bežcov.
V prvom rade meníme termín a smer. Štartujeme 13. júna 2014 z chaty Bradlo pri mohyle M.R. Štefánika. Ultra bežci jednotlivci a dvojice štartujú súčasne o 18:00. Štafety vyrazia na trasu o 22:00. Cieľ ale nebude na Devíne po 126 kilometroch. Nový beh končí až na bratislavskom námestí generála M.R. Štefánika. Pribudne teda jedna občerstvovačka a siedmy štafetový úsek v Bratislave.
Celkový pomer asfaltu a lesa je 20:80. Treba počítať s tým, že po asfalte sa pobeží najmä v záverečnej fáze na bratislavských úsekoch, takže to nebude ľahké finále. Ale trasu sme sa snažili aj v Bratislave urobiť maximálne trailovú a atraktívnu. Verím, že si ju bežci budú ešte dlho pamätať. Túto novú trasu sme začiatkom októbra vyskúšali s kamarátmi, ktorí bežali otvárací ročník podujatia v júni. Natočili sme pri tej príležitosti o tomto behu krátky trojminútový film, ktorý by mal otvoriť registráciu druhého ročníka.
Štefánik Trail 2014 s celkovým stúpaním 4954 metrov a klesaním 5319 metrov je za 4 body do kvalifikácie UTMB. Tieto body získa každý ultra bežec, ktorý dorazí do cieľa v limite 28 hodín 30 minút. Ostatní účastníci budú môcť dokončiť preteky do limitu 32 hod 30 minút.
V minulom roku sme dobrovoľné štartovné v plnej výške venovali na detský hospic Plamienok. Ľudí z tejto organizácie dobre poznám a len málokto si vie predstaviť náročnosť a prínos práce, ktorú robia nie len pre nevyliečiteľne choré deti, ale aj pre ich rodiny už aj v čase, kedy ich milované dieťa navždy opustí. Tento rok bude normálne štartovné, ktoré bude v plnej miere reinvestované do služieb pre bežcov vrátane posilnenia kvality výživnej stravy na občerstvovačkách. Pre hospic Plamienok máme pripravenú novú formu podpory v spolupráci s novými partnermi podujatia.
Podujatie malo v roku 2013 viacero kategórii, môžeš nám ich predstaviť? Chystáš aj tu nejakú zmenu pre rok 2014?
V minulom roku sme mali tri kategórie. Ultra jednotlivci (126 km), 4-6 členná štafeta a takzvanú ultra štafeta, kde si mali celú trasu rozdeliť 2 bežci so striedaním približne v polovici na občerstvovačke v Sološnici. Poslednú menovanú pri počte 60 bežcov nikto nevyužil.
Tento rok teda pobežia jednotlivci s možnosťou využiť sprievodného bežca „pacer“ od stanice Pezinská Baba.
Druhou kategóriou budú už spomínané ultra dvojice. Na rozdiel od Beskydskej sedmičky sa nebudú môcť ťahať na lane, nosiť si navzájom výstroj, vodu a podobne. Aj preto v prípade odstúpenia jedného člena dvojice bude môcť druhý člen pokračovať a preteky dokončiť. Nebude síce zaradený do umiestnenia medzi jednotlivcami alebo dvojicami, ale pokiaľ tento bežec dorazí do cieľa pod limitom 28 hodín 30 minút, získa nárok na pridelenie medaily aktuálneho ročníka a 4 body do kvalifikácie UTMB.
Vzhľadom na predĺženie trate sa budú trail štafety bežať minimálne s 5 a maximálne so 7 bežcami. Počítame, že sa v štafetách objavia menej skúsení bežci, a tak im chceme dať možnosť na nočných úsekoch bežať aj vo dvojici. Ako si rozložia sily bude len na nich. Pre nás je najdôležitejšie, aby sme dosiahli maximálnu možnú bezpečnosť týchto bežcov hlavne na nočných úsekoch.
STEFANIK TRAIL by mal byť špecifický ešte v ďalšej veci. Chceme, aby v cieli neboli rozdiely medzi najrýchlejšími a tými, ktorí na trati pobudnú najdlhšie. Víťazom bude každý, kto dodrží všetky pravidlá a dokončí preteky v predpísanom časovom limite. Zamýšľame sa teda nad tým, že vecné ceny získajú naozaj len prví z jednotlivých kategórií. Chceli by sme tento rok zorganizovať tombolu pre dobrovoľníkov, ktorí nám budú celý čas pomáhať bez nároku na honorár. Chystáme ešte pár drobných noviniek, ale kým nie sú v tomto momente na 100% isté, nemá význam o nich zatiaľ hovoriť.
Štafetový terénny beh na dlhšie vzdialenosti je na Slovensku zastúpený iba na malom počte podujatí. Vidíš v štafetách potenciál pre ďalšie spopularizovanie horského behu na Slovensku?
Jednoznačne! Vidím, že to funguje na kamarátoch, ktorí v prvom ročníku „skúsili“ 16 km etapu z Dobrej Vody na Bradlo a teraz sa už pripravujú na májovú Transvulcania na Kanárských ostrovoch. Štafety majú nie len veľký potenciál samé o sebe. Ja ich vnímam ako liaheň ultra bežcov. Len im treba dať príležitosť a priestor zoznámiť sa s týmto nádherným športom a skvelou komunitou okolo neho. Na mňa a moje okolie to funguje, tak prečo by to nemalo fungovať aj na iných.
Minulý rok bol v cieli na Bradle pripravený aj večerný program, vrátane prednášky a prezentácie knihy a filmu o M.R. Štefánikovi. Plánuješ niečo obdobné aj tento rok v cieli v Bratislave?
Plány sú, no musíme najskôr pokryť základné priority, ktoré som spomínal. Námestie M.R. Štefánika, priestor na nábreží v OC EUROVEA a fakt, že nám celý deň aj večer budú bežci pribiehať postupne si priam pýtajú sprievodný event formou projekcie filmov o horskom behu pod holým nebom. Veď aj to je súčasťou kultúry tohoto športu a je to skvelá cesta ako spopularizovať ultra trail v radách mainstreamových bežcov a dať priestor sponzorom a partnerom na prezentáciu ich produktov a služieb. Potenciál tu rozhodne je.
Aké sú tvoje očakávania ohľadom počtu štartujúcich a "sily" štartovného poľa pre rok 2014?
Vymenil som si s mnohými skvelými bežcami od júna niekoľko mailov. Mám pocit, že slová o tom, že chcú prísť myslia naozaj vážne. Bude to pre nás všetkých veľá česť, keď sa stretneme trinásteho večer na Bradle. Urobíme všetko pre to aby na STEFANIK TRAIL len tak ľahko nezabudli a aby sa naň chceli vrátiť - či už ako bežci, alebo dobrovoľníci. Potešila by ma účast 100 ultra bežcov sólistov, 50 ultra bežeckých dvojíc a 50 štafiet. Bol by to event s viac ako 500 bežcami a minimálne s 50 dobrovoľníkmi, a to už nie je maličkosť. Verím, že si ten víkend všetci poriadne užijeme za akéhokoľvek počasia.
Na sociálnej sieti sa občas objavujú pozvánky alebo krátke príspevky o bežeckých večeroch v Bratislave, ktorú križujete spolu s kamarátmi. Neplánuješ ich rozšíriť pre širšiu verejnosť?
Sme úplne otvorená skupina. Prevažujú bežci, ktorí nie su "ultra" a beháme obyčajne cca 12-18 km. Každý je srdečne vítaný. Niekedy ten beh zvolám ja, častokrát niekto iný. Väčšinou to boli štvrtky večer, ale nie je to pevné pravidlo. Myslím, že teraz po sviatkoch sa to opäť doslova rozbehne. Beháme Bratislavou a okolím, stretávame podobné skupinky. V tomto meste máme veľké šťastie, že sa nám to tu tak pekne vyvrásnilo - ešte aj Korzo máš do kopca :-) Môžeš si každý deň vybrať, na čo máš chuť. Od tartanu, cez asfalt, blato, piesok, štrk, trail, zelené parky, krásne lesy, všetko, na čo si len pomyslíš. Každý je srdečne pozvaný a naopak, radi sa necháme vyzvať na nejakú skvelú vlastivednú behačku.
Želám všetkým čitateľom v Novom roku hlavne pevné zdravie a veľa úspechov.
Ďakujem za rozhovor, nech sa ti v roku 2014 darí.
.jpg){kind=logo}
