Vietnam Trail Marathon 70K - alebo malé pobehnutie po horách Vietnamu
Michal Helcman
Hlavou mi už v roku 2017 behali nápady, ako spojiť návštevu nejakej novej destinácie s behaním, ideálne kopcoidným. Preklikal som veľa stránok, pokukal veľa máp sediac na wecku, videl veľa krásnych destinácií a pomaly zúžil výber na pár preferovaných. Nakoniec to v lete 2018 vyhral Vietnam - parametre boli jasné, exotika, Ázia, hory, teplo a trať v nejakom rámci 60-80km a tak do 5.000m výškových.
Večerný Hanoj
Po rýchlej konzultácii s bežeckou dvojičkou, s Jančim (Jan Zila), sme si vybrali VTM 70k, jeden zo série behov od partičky Dánov žijúcich vo Vietname - robia alternatívy Vietnam Trail/Mountain/Jungle Marathon, stačí si len vybrať:-) Ich behy majú stále rôzne parametre, v rámci série sú 10-20-60-70-100 km behy a toto bolo aj dôvodom, že sa k nám pridali ďalší dvaja kamoši Peter Horsky(42 km) a Vladimir Radic (10 km). Takže nakoniec to bola slušná slovenská reprezentácia a to sme nevedeli, že vo Vietname sa stretneme s ďalšími Slovákmi.
Profil trate bol atraktívny
Ivana Belcakova a Fotograf Martin Miklas žijúci vo Vietname už 4 roky, nám poskytli pevný bod vo vesmíre Vietnamu, cenné rady a parádnu spoločnosť. Čo vám poviem, paráda:-) Bez nich by sme sa báli asi vstúpiť na cestu v Hanoji, lebo cenná rada “zavrite oči a prechádzajte, tí Vietnamci na skútroch vás obtečú”, bola fakt na nezaplatenie.
Slovenská výprava - z pravej strany - Peťo, Janči, Ivana, Vlado, Martin, Mišo
Inak celá organizácia behu bola na parádu. Od začiatku výborná, profesionálna komunikácia, vyzdvihnutie balíčkov a transport z Hanoja do Moc Chau poobede pred závodom (5 hodín cesty), ubytovanie a večera v mieste štartu, večerné otvorenie s predstaviteľmi strany v prvom rade. A to značenie trate, bez preháňania poviem, že fáborky boli každých 30m, no stratiť sa bolo nemožné.
Súčasťou bolo aj vystúpenie folklórnych súborov, kvety, vlajky a spev - čo Vám poviem, Radovan Harach akcie sú parádne, ale také tanečníčky tancujúce s kanvami od mlieka si na akcii ešte nemal :-)
Predstavitelia strany v prvom rade
V prvom rade zostava lokálnych zástupcov strany, ktorí sa miestami celkom usmievali na vietnamčine “rejs dajrektora” Davida. Podľa mňa hovoril parádne, ale keďže vietnamčina má 6 tónov na každú slabiku, a domáci nám naznačili, že niekedy tón zmení slušné slovo na vulgarizmus, tak len dedukujem, že David sa párkrát asi intonačne posunul inde.
Vlajky zúčastnených krajín, naša trochu v pozadí
Partia tam bola vynikajúca, spať sme ani nemali chuť, no štart bol ráno o 4:00 a ešte bol k tomu presun na miesto štartu hodinu predtým. Takže chceš-nechceš, musíš. No príliš sme toho nenaspali, o jednej v noci mi Janči hovoril, že už by najradšej vybehol:-) Inak v zakúpenom balíčku sme mali takéto spanie v telocvični :-)
Ubytovanie pred štartom
Hmmm, telocvičňa a spacák má svoje čaro ale na toto sa dá zvyknúť :-)
Vybehli sme z borovicového parku niekde v okolí, no bola tma ako v rohu takže, skôr ako výhľady sme si užívali ešte raz perfektnú vietnamčinu organizátora Davida z Dánska a agresívne svetlo nejakej reportérskej dvojice, čo spovedala a točila tých najsamväčších makačov (nie, nás nie). Na 70ku nás bolo tak poskromnejšie, cca 190 bežcov, všetci tam stepovali ako s prerazenou nohou, no nakoniec nás pustili. Krátke pomotanie okolo jazera a potom už miernym blatom a kopcom do off-road prostredia v typickom single hadíku. Aha, len aby sme nezabudli, na ráno hneď ranný kúpeľ, lokálny potok, nie studený, nie hlboký ale ani nie prijemný na 2.-3. kilometri. Janči už signalizoval, že jeho čerstvo zlezeným a podrasteným nechtom toto dobre neurobí a ani neurobilo. Asi od 40. kilometra sa už hlásil o slovo.
Boli také sem-tam také náhľady, že to pripomínalo Predátora
Takto si tu žijú
Opäť trochu džungloidne
Niekomu sme bežali po dvore
Prvých 5 km bolo takých “čojaviem”, potme, trochu po dedine, trochu po voľajakej lúke, no hneď za dedinou sme to dupali na 1,5 km prevýšenie 400-450 m, taká trochu strmšia lanovečka. Míňali sme prvých premotivovaných dupačov, aj keď teda nejaké strašné ambície sme nemali. Prvý checkpoint bol hneď za kopcom, no poskromnejší ako u nás. Voda, jonťák nedefinovateľnej chuti, banány a melón. Ale také rozkošnosti ako u nás - kola, čaj, čokoláda, chleba s nutelou, vegánske nátierky, škvarky podobne, to nie. Ale však výbavičku sme mali aj svoju, takže nesťažujem sa, len popisujem.
Checkpoint a občerstvovačka
Po prvom CP to začalo byť také ako som dúfal. Vyšlo pomaly slnko, resp. prišiel svit, nie svetlo a všade okolo bol taký zvláštny hmlový opar. Vbehli sme do nejakej formy džungľového lesa a začalo blato. Ale ono to bolo trochu iné blato ako u nás - malo také dve základné formy - blato majzľavé šmykľavé a blato majzľavé lepivé. Na prvý pohľad sa rozoznať nedalo, v nejakom momente sa menilo z jednej formy na druhú a zhruba 30-35% trate to bolo takto. Tempo sa radikálne spomalilo, miestami sme šli tak 2-3 km/h a to sme si začali prepočívať dobeh. No ako bod pozitívny, tu treba spomenúť, že sme prechádzali krásnymi scenériami, dolinami, miestami ryžovými poliami aké u nás nevidíme. Párkrát sme vybehli do doliny, kde žili ľudia spôsobom ako snáď v 15. storočí u nás - drevené domy na koloch, medzi doskami diery, domy prázdne len s hamakami a okolo les a ďžungľa a kamene a prasce, hydina a vodné byvoly. Tie revali z lesa, že v tom opare a hmle to znelo ako jurský park. To, čo kládli na zem vyzeralo ako obrovské veterníky a bolo to všade.
Blato všade
Relax
Na spartana to bolo niekedy
Gate-keeper
V takomto prostredí sme to preštrikovali až za polovicu preteku, kde sa začalo objavovať slnko a náhle teplota poskočila a začalo byť pekne teplo. V lese to také nepríjemné nebolo ale na otvorených kopcoch sme si vraveli, že priniesť si opaľovacie krémy a nechať ich na hoteli, to bolo také rozumné.
Refresh
Výhľady boli nádherné
Čo sa nám celú cestu páčilo, čo nás neprestalo baviť, tak to boli ľudia v dedinách a na samotách, deti, ktoré boli neskutočné a v každej dedine sme sa cítili akoby sme práve finišovali v prvej trojke. Všetci mávali, kričali, zdravili sa a každé dieťa chcelo high-five. Každé. Domáci povyťahovali kroje, stáli nastúpení okolo cesty a zjavne to bola spoločenská udalosť. Na pár minút sme sa cítili ako Kilian.
Deti Vietnamu
Domáci
Domáci
Druhá polovica pretekov sa niesla v znamení čajových polí, plantáži a slnka. Kochali sme sa výhľadmi, blatom, broskyňami, skútrami a proste všetkým okolo. Inak odbočka - internet, mobil a skúter, nájdete vo Vietname všade aj tam kde by ste si to nemysleli. Na skúter naložíte čokoľvek (štandard 3 ľudia, bežne 4 kusy, miestami vidieť 5 ľudí na jednom skútri), objemovo sa neobmedzujete a skútre boli aj na miestach, kde som šiel skoro po štyroch.
Blato hore blato dole
Domáci...
Policajti boli všade, no boli to pohodoví parťáci
Neplánovaná občerstvovačka - Cola rules:-)
Tempo sme si úživali, nikde sme sa nehnali. Nad všetkým sme tam povzdychovali, všetko sme chceli fotiť. A všetci sa chceli fotiť - učitelia, policajti, vojaci, deti.... Takto plní emócii sme sa pomaly blížili k večeru, trochu sme si náš plán prebehnúť to tak za 12 -13 hodín natiahli. Na posledných 6-8 kilometroch nám síce domáci povedali asi 3-4x že už len 2 kilometre do cieľa ale to mali asi inštrukcie od organizátora. Každopádne nás to pekne naštartovalo, trochu sme si pridali a predbehli ešte 8-10 ľudí. Cieľové stúpanie sme počuli a cítili už asi 2-3 kilometre pred koncom, no David si neodpustil ešte malú zachádzku. V cieľovej rovinke, mimo dosahu kamier, sme zbalili všetko nepotrebné, upravili vizuál a vytiahli tie správne vlajky - SUT vlajku a aj tú našu. Bol to veľmi krásny pocit takto, sic na 75. mieste dobehnúť do cieľa za takého veľkého apluazu.
Z cieľa bol hneď zabezpečený priebežný odvoz do hotela, kde nás už čakali naši slovenskí parťáci, ktorí to už mali dlhšia za sebou a už oslavovali poniektorí už od obeda:-)
Pred nami potom ostalo už len “pretrpieť” zvyšných 8-9 dní v nádhernom Vietname. Prešli sme si Hanoj, pobrežnú atrakciu Ha Long Bay, Ninh Binh kde sa vesluje nohami, preleteli na ostrov Phu Quoc a odtiaľ ešte smer Ho Chi Min City a známe vietnamské tunely z americkej vojny Cu Chi.
Ha Long Bay - lodný "traffic jam"
Hanoj zhora
Každý vegán by tu chrochtal blahom :-)
Phu Quoc večer
Under Armour tričká za pár, no nekúp to
Vietnam nás dostal, je to krásna krajina, perfektní ľudia a vynikajúce jedlo. Takýto model bežeckého výletu sa nám osvedčil a už plánujeme rok 2020. Neviem ako moji parťáci, no ja si držím v hlave ešte informáciu od Ivany, že David chystá o 2 roky 3-dňový beh vo Vietname, takže veľmi pravdepodobne sa tam ešte v nejakej zostave rád vrátim.
Ninh Binh - všetci tu veslujú nohami, waw
Celý čas ma trápila otázka, ako si ako majiteľ skútra nájdem ten svoj a ako si ho vyparkujem z toho 3.-4. radu. Doteraz neviem
Street food
Na záver sa chcem poďakovať mojim bežeckým parťákom Jančimu, Peťovi a Vladovi, za príjemnú spoločnosť, no a tiež Ivane a Martinovi za perfektné prijatie a spoločnosť vo Vietname. Teším sa na ďalšie spoločné pobehnutia.
A naše výsledky? Síce nie sú dôležité ale predsa:
10 km
- Vladimir Radic - 51. miesto z 552 účastníkov - tu musím povedať, že Vlado to poňal tak Cimrmanovsky - ešte pár dní pre Vietnamom išiel cvične zabehnúť zo Slov.Grobu do Pezinka svoju prvú desiatku a v súťaži to dal do prvých 10% . Kebyže bežal aspoň 2-3 x tréningovo, cítim vo vzduchu, že by dal aj bedňu:-)
21 km
- Ivana Belcakova - 30. miesto z 591 účastníkov
- Fotograf Martin Miklas- 31. miesto z 591 účastníkov
Obaja sú sandáloví bežci a údajne najmä na Jungle verziu je to odporúčané obutie. Podľa ich skúseností si tam treba dávať pozor na pyjavice vyskakujúce na nohy zo zeme a padajúce zo stromov.
42 km
- Peter Horsky - 130. miesto z 370 účastníkov
Dokumentarista výpravy, nafotil nám parádne fotky
70 km
- Ján Žila - 76. miesto
- Michal Helcman - 75. miesto
Foto: Peťo, Janči, Vlado, a aj moje
Viac info o preteku: https://vietnamtrailseries.com/trail-marathon/ a kľudne aj osobne, ak by sa niekto chystal v budúcnosti
Článok bol zverejnený so súhlasom autora.
.jpg){kind=logo}
