Vtáčnik - Sitno - Veľký Inovec z domoviny
Patrik Hrotek
- Vtáčnik-Sitno-Veľký Inovec a pár krkahájov
- 161,6 km / 5100+m (na Hiking.sk mi ukázalo o 1200 m viac)
- Celkový čas aj s oddychmi 28:52 hod.
V piatok v práci som sa na pevno rozhodol, že sa idem prebehnúť. Naklikal som si trasu a chcel som vyraziť hneď večer. Nepodarilo sa. Nebol som pobalený, trasu som po dlhšom čase aj tak nedostal do hodiniek - niekde sa zrejme stala chyba. A k tomu všetkému som bol unavený. Aj tak som ešte ponocoval, nenaspal som skoro nič. Tak reku, vyrazím ráno...
Sobota. Na chvíľu som zaspal a už o 03:30 ráno zvoní budík. Všetko kontrolujem a bez premýšľania vyrážam. Už na začiatku ma ťaží ťažký batoh. Mám v ňom 4,5 litra tekutín, stravu, lekárničku, veci na prezlečenie a iné záležitosti. Nemohol som nič podceniť, jediné miesto dokúpenia stravy či pitia bola Jednota v Bzenici do 11:00 alebo Slovnaftka v Novej Bani do 23:00. Ani jedno z toho som nestihol.
Rýchlym krôčkom som sa vytrepal o 04:55 na Žarnov (839 m) a rozdýchal sa... Je tichá temná noc, zima nie je.
Na Žarnove
Presúvam sa cez Sladné skaly (913 m) na Buchlov (1040 m), kde som o 05:45. Na Buchlove je už pekne svetlo, ale slnka nieto. Zrejme ho cloní Suchá hora. Na Zadnú lúku (912 m) mi to trvalo z domu niečo cez dve hodiny.
Výhľad z Buchlova
Vychádzam smerom na Rúbaný vrch cez vrchol Bringošovej, cez Balatom (1086 m), kde sa na mňa začalo prvý krát chechtať slnko spoza hrebeňov. Krása :-)
Východ slnka vo Vtáčniku
Jemným hrebeňom sa dostávam na Kláštorskú skalu (1279 m), kde si vyleziem na vrcholovú skalku a čumím na vzdialené Sitno. Už si po teba idem :-)
Panoráma z Kláštorskej skaly
Z Kláštorskej skaly nepokračujem na Vtáčnik, ale zbehnem dole cez Krivú brezu (1033 m) na Horný dom (720 m) do Bystričianskej doliny, aby to bolo zaslúženejšie. Chodníkom strmo cez Jaseňové skaly a Dolný Kostolík ma osviežujú asi minútové popŕchania (prvé aj posledné). Pri plánovaní som zabudol, že pôjdem cez Siahy, tak doplňujem vodu - najbližšia je potom až pri studničke v Bukovine.
Výhľad z Dolného Kostolíka
Na Vtáčnik (1345 m) som sa vyškriabal pred pol ôsmou ráno a hodil som raňajky, kým som sa nezačal triasť od zimy. Prvých 23 km je za mnou. Prichádzajú dvaja bežci, prehodíme pár slov a zbiehám na Kanie studne (1180 m), kde sa odpájam z hrebeňa po žltej na Gronštolne (900 m), kde je pekná chatka s posedením. Keď som bol malý sršeň, v KST klube to volali Búda pod Vysokou, no mne to momentálne ako búda nepríde :-)
Na Vtáčniku
Asi po 8,5 km po modrej som zbehol na Lazy (600 m). Tu sa odpojím z chodníkov a vyleziem si na Rakytie (679 m). Naštastie ešte nie je vysoká tráva, za chvíľku to tu bude nepriechodné.
Vrchol Rakytia
Hrebienkom som sa dostal na Doľnožďanskú skalu (612 m) a zbehol som si aj na Dúbravský vŕšok (560 m). Pokračujem po žltej smerom na Dolnú Žďanu a niekde v strede (380 m) sa odpájam traverzom na vrch obce Bukovina, kde si zájdem ku Vodárni na studničku. Túto studničku som často využíval pri výpadoch na hory za čias, keď som pracoval v Žarnovici.
Z Dolnožďanskej skaly
Cez Bukovinu (230 m) kráčam do Bzenice (225 m) - rovno do Jednoty. Pani práve dávala mrežu na dvere a vravela, že už je 30 minút po uzávierke, žiaľ... a k sakru. No nevadí... 45 km v nohách nie je ešte moc, tak mi toľko veci ani netreba. Smutný zdravím domácich, ktorým prechádzam priamo cez dvor do lesa. Nič nepovedali, iba nechápavo pozerali. Strmo sa štverám po druhý krát v živote na Malý Stráž (410 m) a na vrchol Strážu (408 m).
Modrý lesík na Stráži nad Bzenicou
Rýchlo dole a rýchlo...teda extrémne pomaly, strmo na Holý vrch (615 m). Skoro som odpadol... Povedali by ste, že čo to je za kopček, 600-metrový... Všetko nebehateľné, ale krásny hrebeň.
Strmo na Holý vrch
Holý vrch
Vrchol Holého vrchu
Pokračujem po hrebeni cez rôzne vŕšky, ako aj Váľanisko (601 m) až po Mäsiarku (626 m). Otvárajú sa mi fajné výhľady.
Výhľad z Váľaniska
Prešiel som cez predvrchol Dislavu (612 m) a popri Amáliinom vrchu som zbehol do jednej z častí Vyhní, kde to žilo. Opekalo sa, hralo na gitarke. Hmmm, ale nič teda... Povedal som si, že každých 30 km si dám väčšiu prestávku, tak pri 60. km som nerozmýšľal a hneď som padol na zem... Ááá pivečkóo :-)
To pravé pivečko ...60 kilometrov som ťa niesol
Vyštveral som sa priamo na Hájsku skalu (532 m) a po hrebeni na Kešnerovskú (690 m). Trochu dosť som poblúdil, chcel som vyskúšať nový chodníček, ktorý som nepoznal, no zlá voľba. Hovoril som si - nevadí, aspoň bude viac kilometrov... A potom som si uvedomil, že mi to zabralo skoro dve hodiny. Cieľ byť v Novej Bani bez čelovky sa mi vzdialil.
Na Hájskej skale
Ďalej som bežal cez Rumplovskú, Hadovú, na Červenú studňu (791 m), občas kadejako mimo! A neviem prečo, keď to tu už poznám... Po 70 km som si predsa nechcel priznávať únavu. Každopádne, 8,5 km, ktoré pribudlo navyše od štartu, mi kazí plány. Budem musieť niekde inde ukrátiť. Vyrážam ďalej... A potom reku že nieee - vrátil som sa na Červenú studňu a zbehol ku studničke sa osviežiť a doplniť vodu. Ďalej som šiel po náučnom chodníku cez tajch Ottergrunt (800 m), boulder až nad Tri kríže na Hornej Rovni (850 m). Beží sa mi ťažko... Celou cestou spomínam na zážitky z týchto končín z časov štúdia v Banskej Štiavnici.
Ottergrund
Banská Štiavnica z Ottergrundu
Prejdem cez Veterné sedlo a Malý Tanád (867 m) až na Sedlo Pleso (775 m). Super kamarát, Jančí Šúr, z Banskej Štiavnice, sa mi ozval, že mi niečo donesie na trasu!
Sitno na dlani
18:30, 89. km, Sedlo pod Pinkovým vrchom (790 m). Hlavná, najdhšia prestávka a celkovo jediná občerstvovačka vôbec. Veľmi žiadaná prestávka. Janči mi doniesol tri slané koláče, pivko aj minerálku na vymenenie starých studničkových vôd z fliaš. Pokecali sme a hneď bol deň krajší. Nechcelo sa mi ísť ďalej samému, hlavne po jeho návrhu prespania u neho, stále mi to vŕtalo v hlave :-). Sprav si stovečku, to máš akurát ku mne domov... :-) Paráda, diky Janči. Úplna záchrana.
Sitno
Posilnený expresne dávam modrou Sitno (1009 m), kde som o 19:40. V nohách mám 94 km, ani to moc nevnímam. V diali sa chystá krásny západ slnka a som tu úplne sám. Paráda... Asi aj preto, že mi vo vetre išlo otrhnúť hlavu :D Užívam si krásne pohľady zo Sitna a chystám sa do noci... To bude divná noc, cítim to v kostiach...
Na Sitne bolo celkom fest dobre
Večer na Sitne
Zbiehám dole čo najrýchlejšie. Dokázal som to ešte bez čelovky, ktorú dávam pod Holou (815 m). Trošku som blúdil, nevnímam moc značky. Nemám trasu v hodinkách a nemôžem moc pozerať do mobilu, lebo vykape. Možno som si nemusel zabudnúť doma kábel na mobil, keď už beriem tie dve powerbanky. Krížujem na Richňavu ku jazeru (740 m), po hlavnej idem cez Vysokú (650 m) a po červenej značke ďalej do Sedla Lachtriská (688 m).
Ide sa mi dobre, o nohách ani neviem, topánky super. Ale keďže mám časový sklz, som hladný smädný a je noc, tak to pustím dole dedinou Uhliská a cyklochodníkom Rudnianskou dolinou do Rudna nad Hronom (210 m). Je zima...studená noc. V Rudne v dedine som si dal na päť minút prvého šlofíka a pokračoval cez dedinu a po hlavnej ceste smerom na Brehy (200 m) a do Novej Bane (205 m).
Pri smerovníku na Záhrbe je lavička, kde dávam na desať minút šlofíka č. 2. Pokračujem kúsok do kopca, kde je závetrie a dávam šlofíka č. 3. Vždy sa zobudím 3-4 minúty pred budíkom na zimu a potom sa mi ťažko rozhýbava. Mám za sebou 130 km, tak sa nečudujem, že sa mi zdajú veci, ako by som obyčajne čakal. Ani neviem, kedy som vkročil do Bukoviny (595 m). Prebudil som sa na zastávke posediačky, ako na mňa zatrúbilo auto a niekto niečo kričal... Čiže asi šlofík č. 3 alebo 4? Loksovou lúkou som šiel ako opitý, nič si nepamätám, pospával som celou cestou cez lúku, z ľava do prava. O chvíľku neskôr, v lese, pár metrov pod Inovcom, som sa točil na 100 metroch, trikrát som sa ocitol na tom istom mieste...Už som si myslel, že sa odohráva nejaký príbeh z Tribeča :D
Veľký Inovec o štvrtej ráno
Veľký Inovec (901 m), sú asi štyri hodiny ráno. Šiel som dlhšie, ako píšu turistické smerovníky z Novej Bane, ale som tu. V noci je normálne vidieť tisíc očí, ktoré osvetlujete čelovkou, ale tentokrát sa za mnou aj jedny rozbehli. Na zhúknutie nereagovali, ani na obranný manéver - rozbehnutie sa naproti. Nakoniec to bol čierny pes. Pri mne spomalil a snažil sa vyskočiť na mňa, vyzeral hladno a zrejme to bol zatúlanec. Psa som pod Inovcom nečakal. Z vrchola Inovca som zbehol po žltej značke do ústia Osnej doliny (330 m). V nohách som mal 147 km. Poklusávam po hlavnej do Jedľových Kostolian (395 m) a červenou značkou cez Brezov štál (544 m) sa dotrepem až na Penhýbel (615 m), kde som ukončil moje túlanie.
Ráno nad Jedľovými Kostoľanmi
Pred Penhýblom kilometre preskočili hranicu 160 km a dokonca ku zastávke hore som nakráčal ešte kilometrík. Ďakujem za všetko... A Jančimu Šúrovi z Banskej Štiavnice za občerstvenie na 89. kilometri :-)
Výbava a strava: Tričko, kraťasy, pláštenka, boty, hodinky :) Chlebík, dobošky ako horalka a pod, musli tyčinky :) Pivo, kola a nekonečno vody :) ...a už iba dobrá nálada :)
Pocity samoty v pohode, zvyk, no pocit bez podpory horšie... Dali by sa minimalizovať, keby nebola koronakríza a všetko nebolo pozatvárané :)
Taktiež som si od Bzenice trocha uľahčil trasu, lebo tu naklikanú bez podpory a dokúpenia proviantu, by som šiel asi do pondelka. Pôvodne plánovaná trasa bola: https://mapy.hiking.sk/?trasa=OI3HK
Prajem všetkým pekný čas :-)
.jpg){kind=logo}
